Situačná správa
2017

Opatrenia EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy

Táto publikácia je k dispozícii v 23 jazykoch a v týchto formátoch:
PDF
PDF General Report

Zhrnutie

I

Energia zohrávala kľúčovú úlohu pri zrode EÚ, keď šesť zakladajúcich členských štátov založilo v roku 1952, pred 65 rokmi, Európske spoločenstvo uhlia a ocele. Opatrenia na boj proti zmene klímy boli vytvorené neskôr. Energetika a zmena klímy teraz spolu úzko súvisia, pretože výroba energie, a to najmä z transformácie a spaľovania fosílnych palív, a používanie energie, napr. priemyslom, domácnosťami a v doprave, predstavujú 79 % emisií skleníkových plynov EÚ. V dôsledku toho je účinné opatrenie v oblasti výroby energie a jej spotreby zásadné pre boj proti zmene klímy. Energetika a zmena klímy vyvolávajú veľa otázok, ktoré je najlepšie riešiť spoluprácou štátov. Zastávajú preto popredné miesto na programe EÚ.

II

Cieľom tejto situačnej správy je poskytnúť prehľad toho, čo EÚ v tejto oblasti robí; zhrnúť kľúčové audítorské činnosti, ktoré Európsky dvor audítorov a ďalšie najvyššie kontrolné inštitúcie doteraz v EÚ vykonali; a identifikovať hlavné výzvy, od ktorých sa bude v budúcnosti odvíjať legislatívna diskusia a audity.

III

V oboch oblastiach, v energetike aj zmene klímy, EÚ stanovuje politický rámec. Určité oblasti, ako je výber energetického mixu, ostávajú v právomoci členských štátov. Na medzinárodnej úrovni zohrávajú EÚ a jej členské štáty poprednú úlohu v rámci medzinárodných dohôd o zmene klímy, ako je Parížska dohoda z roku 2015.

IV

V energetickej oblasti je dôležitou súčasťou opatrenia EÚ vytvorenie vnútorného trhu s energiou, ktorý umožní voľný pohyb plynu a elektrickej energie a obchodovanie s nimi bez ohľadu na hranice v celej EÚ. Vnútorný trh s energiou má nákladovo efektívnym spôsobom zabezpečiť plnenie cieľov energetickej politiky EÚ týkajúcich sa dosiahnutia udržateľnej a bezpečnej energie za dostupné, konkurencieschopné ceny.

V

Komisia v novembri 2016 vypracovala balík návrhov ďalšej reformy trhu s energiou s názvom Čistá energia pre všetkých Európanov. Tieto návrhy v súčasnosti posudzujú zákonodarcovia EÚ, t. j. Európsky parlament a Rada Európskej únie.

VI

V prípade zmeny klímy sa väčšina opatrení EÚ zameriava na zmierňovanie zmeny klímy prostredníctvom znižovania emisií skleníkových plynov, kým opatrenia v oblasti adaptácie na účinky zmeny klímy ostávajú zväčša bez regulácie.

VII

Silné zameranie na zmierňovanie sa odzrkadľuje v cieľoch EÚ v oblasti klímy a energetiky. Európska únia si na roky 2020 a 2030 stanovila ciele znížiť emisie skleníkových plynov, zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na spotrebe energie a dosiahnuť zvýšenie energetickej efektívnosti. Európska únia plánuje do roku 2050 znížiť emisie skleníkových plynov EÚ o 80 až 95 % v porovnaní s úrovňami skleníkových plynov v roku 1990.

VIII

Prístupy k znižovaniu emisií skleníkových plynov sa medzi sektormi líšia. Európska únia prostredníctvom systému EÚ na obchodovanie s emisiami stanovila hornú hranicu celkových emisií z niektorých sektorov dodávok energie, energeticky náročných odvetví a z letov v rámci EHP a vytvorila trh pre emisné kvóty, čím stanovila cenu uhlíka. V prípade ostatných sektorov sa uplatnilo zníženie emisií prostredníctvom záväzných cieľov v oblasti znižovania emisií, ktoré pre každý členský štát určila EÚ. Členské štáty nesú jednotlivo zodpovednosť za vymedzenie a vykonávanie vnútroštátnych politík a opatrení na dosiahnutie týchto cieľov. Tieto prístupy dopĺňajú opatrenia na úrovni EÚ a vnútroštátne opatrenia na zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti.

IX

Aj keď bude úsilie o zníženie emisií skleníkových plynov úspešné a dosiahne sa cieľ Parížskej dohody (udržať zvyšovanie celosvetových teplôt pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami z predindustriálneho obdobia), adaptácia na zmenu klímy je nevyhnutná. Zmena klímy už teraz ovplyvňuje životné prostredie, spoločnosť a hospodárstvo pri súčasnom zvýšení teplôt o vyše 1 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Podnebie Európy bude pri zvýšení teploty o celé 2 °C výrazne odlišné od dnešnej doby. Základom pre opatrenie EÚ v oblasti adaptácie je adaptačná stratégia EÚ z roku 2013, ktorá podnecuje členské štáty prijať opatrenia, čo však nie je záväzné.

X

Najvyššie kontrolné inštitúcie a Európsky dvor audítorov v posledných rokoch vykonali audity širokého okruhu rôznych tém v oblasti energetiky a zmeny klímy. Audity v oblasti energetiky tvorili najväčší podiel správ, pričom ostatným témam, ako je adaptácia, sa venovalo menej pozornosti. Hoci bol rozsah auditov rozmanitý, možno určiť niekoľko spoločných záverov. V rámci auditov sa zistilo, že rozdiely medzi spôsobmi, akými členské štáty vykonali právne predpisy EÚ a spravovali svoje trhy s energiou, spomalili pokrok smerom k dokončeniu vnútorného trhu s energiou EÚ. Bez ohľadu na úspešný rast v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a celosvetový pokles ich nákladov sa pri auditoch odhalila nedostatočná nákladová efektívnosť a prekážky pre investovanie. Problémy týkajúce sa nákladovej efektívnosti sa často zistili aj pri auditoch energetickej efektívnosti; najvyššie kontrolné inštitúcie zistili značné zvýšenie nákladov a oneskorenia v oblasti jadrovej energetiky. Z auditov vyplynulo aj to, že prechod na nízkouhlíkové druhy dopravy neprebieha v dostatočnej miere. V oblasti adaptácie sa audity zameriavali zväčša na povodne. Audítori zistili problémy v oblasti predchádzania povodniam, ochrany pred nimi a reakcie na ne.

XI

V tejto situačnej správe sa zistilo sedem oblastí hlavných problémov:

  1. Riadenie v oblasti energetiky a zmeny klímy
  2. Politika založená na dôkazoch
  3. Zmena energetického systému
  4. Účinné využitie výskumu a inovácií
  5. Plánovanie a riešenie adaptácie
  6. Financovanie
  7. Zapojenie občanov Európskej únie

Úvod

Základné informácie o energetike a zmene klímy

01

Množstvo oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére dosiahlo na konci roku 2015 nový vrchol, pokiaľ ide o počet častíc na milión, a to 400 ppm1. Podľa všetkých významných súborov údajov o celosvetových teplotách zemského povrchu bol rok 2016 najteplejším rokom, odkedy sa vedú záznamy: v priemere bol svet o 1,1 °C teplejší ako v predindustriálnom období. V roku 2016 sa arktická ľadová pokrývka zmenšila na najmenšiu veľkosť, odkedy sa v roku 1979 začali viesť satelitné záznamy. Francúzsko a Nemecko postihli v máji a v júni závažné povodne, ale mesiace júl a august boli vo Francúzsku najsuchšie zaznamenané mesiace.

02

Zmena klímy a jej príčiny už nie sú predmetom vážneho vedeckého sporu. Takmer tri desaťročia tisícky vedcov z celého sveta prostredníctvom Medzivládneho panela o zmene klímy (IPCC) prispievali vedeckými poznatkami o zmene klímy a jej environmentálnom a sociálno-ekonomickom vplyve. Podľa IPCC je ľudský vplyv na klimatický systém jasný a je spôsobený rastúcimi koncentráciami skleníkových plynov v atmosfére a pozorovaným otepľovaním2. Súvislosť medzi týmto zvýšením a nárastom zemskej teploty je dobre pochopená (pozri rámček 1).

Rámček 1

Prečo skleníkové plyny zohrievajú atmosféru?

Keď slnečné žiarenie vstúpi do zemskej atmosféry, jeho časť sa odrazí od oblakov a častíc vo vzduchu späť do vesmíru. Väčšina svetla prenikne atmosférou a dostane sa k zemskému povrchu. Časť tohto svetla sa odrazí, najmä od svetlých povrchov, ako je sneh, a ďalšiu časť pohltia tmavé povrchy Zeme, napríklad rastlinstvo alebo cesty. Zem takisto prirodzene vyžaruje energiu v podobe infračerveného žiarenia. Keď odrazená energia alebo energia vyžarovaná zemským povrchom prechádza atmosférou, atmosféra časť z tejto energie pohltí.

Čím vyššie sú koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, tým viac energie atmosféra absorbuje. Táto energia potom zohrieva atmosféru podobne ako v skleníku. Z dlhodobého hľadiska teplejšia atmosféra mení klímu Zeme.

Skleníkový plyn, ktorý sa vypúšťa v najväčšom množstve, je oxid uhličitý (CO2) predstavujúci takmer 80 % všetkých emisií skleníkových plynov EÚ, nasleduje metán (CH4) s 11 %, oxid dusný (N2O) so 6 % a fluórované plyny v množstve 3 %.

Zdroj: Európsky dvor audítorov.

03

Energia zohrávala kľúčovú úlohu pri zrode EÚ, keď šesť zakladajúcich členských štátov založilo v roku 1952 spoločný trh s uhlím a oceľou v rámci Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a v roku 1957 vytvorili Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom). Od 90. rokov 20. storočia sa EÚ usilovala o vytvorenie vnútorného trhu s energiou, ktorý by umožnil voľný pohyb energie po celej EÚ.

04

Energetika a zmena klímy spolu úzko súvisia, pretože výroba energie, a to najmä z transformácie a spaľovania fosílnych palív, a používanie energie, napr. priemyslom, domácnosťami a v doprave, predstavujú 79 % emisií skleníkových plynov EÚ. V dôsledku toho je transformácia výroby energie a jej spotreby zásadná pre boj proti zmene klímy. Plnenie energetických potrieb za súčasného znižovania emisií skleníkových plynov predstavuje významný problém pre EÚ a jej členské štáty.

05

Vybudovanie „odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy“ je preto kľúčovou prioritou Európskej komisie. Stratégia energetickej únie so svojimi piatimi rozmermi poskytuje rámec pre dosiahnutie tejto priority (pozri rámček 2). Komisia v rámci vykonávania tejto stratégie predložila v roku 2016 niekoľko dôležitých návrhov právnych predpisov a nelegislatívnych iniciatív v oblasti energetiky a zmeny klímy, najmä balík Čistá energia pre všetkých Európanov3. O týchto návrhoch sa bude v rokoch 2017 a 2018 diskutovať v Rade a v Parlamente. Z finančného hľadiska sa EÚ zaviazala, že vynaloží aspoň 20 % svojho rozpočtu na roky 2014 – 2020 na opatrenia v oblasti klímy, t. j. približne 212 mld. EUR.

Rámček 2

Päť úzko súvisiacich, navzájom sa posilňujúcich rozmerov rámcovej stratégie odolnej energetickej únie

Rozmer týkajúci sa energetickej bezpečnosti, solidarity a dôvery je zameraný na diverzifikáciu zdrojov energie, dodávateľov a trás, spoluprácu medzi členskými štátmi a vyššiu transparentnosť zmlúv o dodávke plynu.

Cieľom rozmeru týkajúceho sa plne integrovaného vnútorného trhu s energiou je umožniť voľný pohyb energie v celej EÚ prostredníctvom primeranej infraštruktúry a bez akýchkoľvek technických alebo regulačných prekážok.

V rámci rozmeru energetickej efektívnosti sa energetická efektívnosť chápe ako „samostatný zdroj“ a členské štáty sa vyzývajú, aby uprednostnili politiky energetickej efektívnosti na zníženie závislosti od dovozu energie, na zníženie emisií a zníženie účtov za energie.

V rámci rozmeru týkajúceho sa dekarbonizácie hospodárstva sa uvádza, že „ambiciózna politika v oblasti klímy je neoddeliteľnou súčasťou našej energetickej únie“ a jej cieľom je spraviť z EÚ svetového lídra v oblasti obnoviteľnej energie.

V rámci rozmeru týkajúceho sa výskumu, inovácií a konkurencieschopnosti sa podporuje pokrok v oblasti nových nízkouhlíkových technológií a technológií čistej energie.

06

Opatrenia EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy zahŕňajú dve doplňujúce sa politické reakcie na zmenu klímy: zmierňovanie a adaptáciu. Cieľom zmierňovania zmeny klímy je riešiť príčiny zmeny klímy znížením alebo obmedzením emisií skleníkových plynov a rozšírením prirodzených záchytov skleníkových plynov. Adaptácia je zameraná na predvídanie účinkov zmeny klímy a prijatie vhodných opatrení na zabránenie možným škodám alebo na ich minimalizáciu.

Cieľ a prístup tejto situačnej správy

07

Táto situačná správa o opatreniach EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy je zameraná na:

  • poskytnutie prehľadu o tom, čo EÚ v tejto oblasti robí;
  • zhrnutie hlavných auditov, ktoré sme doteraz vykonali my a ostatné najvyššie kontrolné inštitúcie v EÚ;
  • identifikáciu hlavných otázok a výziev, od ktorých sa bude v budúcnosti odvíjať legislatívna diskusia a audity.
08

Správa má túto štruktúru:

  • v časti I sa opisujú hlavné politiky EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy; emisie skleníkových plynov z rôznych sektorov; súvisiace odvetvové právne predpisy; spôsob vykonávania týchto právnych predpisov a koľko finančných prostriedkov bolo poskytnutých na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy;
  • časť II obsahuje analýzu toho, čo bolo predmetom auditov v oblasti energetiky a zmeny klímy, ktoré vykonal Európsky dvor audítorov a najvyššie kontrolné inštitúcie členských štátov, a prehľad ich hlavných zistení. Súhrn všetkých audítorských správ Európskeho dvora audítorov v tejto oblasti je k dispozícii na našom webovom sídle spoločne so zoznamom všetkých preskúmaných správ najvyšších kontrolných inštitúcií;
  • v časti III sa poukazuje na hlavné problémy budúcnosti, a to aj aby sa poskytli informácie pre legislatívnu diskusiu, aj na identifikáciu možných príležitostí a problémov pre verejný audit.
09

Situačná správa nie je audit: ide o preskúmanie, ktoré vychádza zväčša z verejne dostupných informácií4. Nie je založená na nijakom novom audite a nepredstavuje nijaké nové audítorské zistenia či odporúčania. Odpovede Komisie na zistenia a odporúčania predložené v jednotlivých citovaných správach Európskeho dvora audítorov boli zverejnené v daných správach a sú k dispozícii na našom webovom sídle. Viac podrobných informácií o našom prístupe a zdrojoch sa nachádza v prílohe.

Časť I – Energetika a zmena klímy: čo robí EÚ

10

V časti I sa opisuje, čo robí EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy. Obsahuje informácie týkajúce sa:

  • prehľadu právomocí EÚ v tejto oblasti a činností vykonávaných na úrovni EÚ s cieľom zmierniť zmenu klímy. V tomto oddiele sa predstavujú hlavné ciele a zámery EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy a stručne sa opisuje súvisiaci politický rámec a jeho hlavné dva piliere na dosiahnutie cieľov týkajúcich sa zníženia emisií: systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) a spoločné úsilie;
  • opatrení na zmierňovanie zmeny klímy v každom sektore produkujúcom emisie skleníkových plynov: dodávky energie, priemysel, budovy, doprava, poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo a odpad. Dodávky energie a jej používanie predstavujú 79 % všetkých emisií skleníkových plynov, takže sa na ne kladie najväčší dôraz;
  • adaptácie na zmenu klímy, pričom sa poukazuje na očakávané zmeny a vplyv na spoločnosť a životné prostredie;
  • iných politík podporujúcich vykonávanie opatrení EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy, t. j. výskum a inovácie, verejné a súkromné financovanie zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu a opatrenia na zlepšenie tvorby a vykonávania politík.

Právomoci EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy

11

Energetika a zmena klímy predstavujú dve oblasti, v ktorých majú EÚ a členské štáty spoločnú právomoc5. To znamená, že EÚ a členské štáty môžu vykonávať legislatívnu činnosť a prijímať právne záväzné akty. Členské štáty môžu vykonávať svoju právomoc, pokiaľ EÚ nezostavila a nevykonala politiky a stratégie v oblasti energetiky alebo zmeny klímy6.

12

Ciele energetickej politiky EÚ sú stanovené v Zmluve o fungovaní Európskej únie7, kde sa uvádza, že v duchu solidarity medzi členskými štátmi sleduje politika EÚ v oblasti energetiky tieto ciele:

  • zabezpečovať fungovanie trhu v oblasti energetiky;
  • zabezpečovať bezpečnosť dodávok energie v Únii;
  • presadzovať energetickú efektívnosť, úsporu a vývoj nových a obnoviteľných zdrojov energie a
  • podporovať prepojenie energetických sietí.
13

V zmluve sa takisto stanovuje, že opatreniami vykonanými v rámci energetickej politiky EÚ nesmie byť dotknuté právo členského štátu „určiť podmienky pre využívanie svojich energetických zdrojov, jeho voľba medzi rôznymi zdrojmi energie a všeobecná štruktúra jeho zásobovania“. To je však predmetom výnimiek. Konkrétne sa v politike EÚ v oblasti životného prostredia môžu stanoviť opatrenia významne ovplyvňujúce možnosť voľby členského štátu pri výbere medzi rôznymi energetickými zdrojmi a celkovú štruktúru zásobovania energiou8.

14

Právomoci EÚ v oblasti zmeny klímy vyplývajú z jej právomocí v oblasti environmentálnej politiky. Medzi ciele politiky EÚ v oblasti životného prostredia stanovené v zmluve patrí9:

  • udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia;
  • ochrana ľudského zdravia;
  • rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov a
  • podpora opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia a predovšetkým zmeny klímy.
15

V zmluve sa takisto uvádza, že politika EÚ v oblasti životného prostredia by sa mala zakladať na zásadách predchádzania škodám a prevencie, nápravy znečistenia pri zdroji a na zásade „znečisťovateľ platí“10. Všeobecne platí zásada, že požiadavky ochrany životného prostredia musia byť začlenené do vymedzenia a vykonávania politík Únie a činností, a to predovšetkým s ohľadom na podporu udržateľného rozvoja11.

16

V oblasti energetiky aj zmeny klímy má EÚ v závislosti od presnej témy právomoc konať na medzinárodnej scéne. Európska únia napríklad môže dohodnúť alebo uzatvárať medzinárodné dohody s tretími stranami buď samostatne, alebo spoločne s členskými štátmi12.

Medzinárodné dohody o zmene klímy

17

Zmenu klímy nemožno riešiť úsilím krajín alebo regiónov, ktoré konajú samostatne. Európska únia túto skutočnosť uznáva13. EÚ a jej členské štáty vypúšťajú len približne 12 % celosvetových emisií skleníkových plynov14, takže zohrávajú poprednú úlohu pri rokovaniach týkajúcich sa medzinárodných dohôd o zmene klímy v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC)15, na základe ktorého bol dohodnutý Kjótsky protokol a Parížska dohoda.

18

Kjótsky protokol bol prijatý v roku 1997 a platnosť nadobudol v roku 2005. V protokole sa pre 37 krajín a Európsku úniu stanovuje cieľ znížiť v období rokov 2008 – 2012 emisie skleníkových plynov o 5 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Európska únia sa zaviazala, že svoje emisie zníži o 8 % namiesto 5 %16. Podľa Dodatku z Dauhy ku Kjótskemu protokolu z roku 2012 sa EÚ a jej členské štáty zaviazali znížiť svoje emisie skleníkových plynov do roku 2020 o 20 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

19

Podľa Parížskej dohody sa vlády dohodli udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty „výrazne pod hodnotou“ 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložiť úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C. Signatári Parížskej dohody vrátane EÚ a každého členského štátu predložili podrobné informácie, ako chcú k tomuto cieľu prispieť17. Podľa UNFCCC tieto záväzky nebudú stačiť na obmedzenie globálneho zvýšenia teploty na hodnotu menej ako 2 °C18. Signatári sa teda dohodli, že sa budú opakovane schádzať každých päť rokov, aby sa navzájom informovali o pokroku, ktorý dosiahli, a aby stanovili ambicióznejšie cieľové hodnoty požadované na základe vedeckých poznatkov. Keďže signatári uznávajú nepriaznivé následky zmeny klímy, do Parížskej dohody začlenili aj ustanovenia zaoberajúce sa adaptáciou na zmenu klímy.

Rámček 3

Parížska dohoda: globálny záväzok

Parížska dohoda predstavuje globálny záväzok týkajúci sa zmiernenia zmeny klímy: v roku 2015 ju podpísalo 195 štátov, t. j. všetci členovia UNFCCC s výnimkou Nikaraguy a Sýrie. Spolu predstavujú 99,75 % celosvetových emisií.

Spojené štáty americké sú zdrojom 18 % celosvetových emisií a sú tak druhým najväčším producentom emisií po Číne (20 %). V júni 2017 prezident Spojených štátov amerických oznámil, že krajina od Parížskej dohody odstupuje. Zvyšných 147 štátov, ktoré dohodu ratifikovali do júna 2017, je zdrojom 66 % celosvetových emisií, čím prevyšujú prahovú hodnotu 55 % potrebnú na to, aby dohoda nadobudla platnosť.

20

Pred parížskou konferenciou sa rozvinuté krajiny už zaviazali poskytovať do roku 2020 každý rok 100 mld. USD na podporu úsilia rozvojových krajín na zmiernenie zmeny klímy a na adaptáciu na ňu. V Parížskej dohode rozvinuté krajiny potvrdili tento záväzok a prisľúbili zvýšiť úroveň podpory od roku 202519.

Rámec EÚ pre oblasť energetiky a klímy

Ciele a zámery EÚ v oblasti energetiky a klímy

21

Na splnenie svojich záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu a Parížskej dohody si EÚ stanovila rôzne ciele na zmiernenie zmeny klímy. Medzi tieto ciele patrí priame, kvantifikované zníženie emisií skleníkových plynov, ako aj konkrétne cieľové hodnoty týkajúce sa výroby energie z obnoviteľných zdrojov a vyššej energetickej účinnosti (pozri rámček 4).

Rámček 4

Ciele a cieľové hodnoty EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti

  • Do roku 202020:
  • znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % (v porovnaní s úrovňou v roku 1990),
  • dosiahnuť 20 % podiel obnoviteľných zdrojov energie v rámci konečnej spotreby energie,
  • orientačný cieľ zvýšiť energetickú účinnosť minimálne o 20 % v porovnaní s prognózami o budúcej spotrebe energie.
  • Do roku 203021:
  • znížiť emisie skleníkových plynov minimálne o 40 % (v porovnaní s úrovňou v roku 1990),
  • dosiahnuť minimálne 27 % podiel obnoviteľných zdrojov energie v rámci konečnej spotreby energie, ako záväzný cieľ na úrovni EÚ,
  • orientačný cieľ zvýšiť energetickú účinnosť aspoň o 27 % v porovnaní s prognózami pre budúcu spotrebu energie, ktorý sa má v roku 2020 prehodnotiť s ohľadom na cieľ 30 % na úrovni EÚ22.
  • Do roku 205023: Európska únia plánuje znížiť svoje emisie skleníkových plynov o 80 až 95 % v porovnaní s úrovňami skleníkových plynov v roku 1990.
22

Európska únia už do roku 2014 úspešne znížila svoje emisie skleníkových plynov o vyše 20 % pod úroveň z roku 199024. V roku 2015 sa však jej emisie zvýšili o 0,7 % v porovnaní s rokom 2014.

23

Aktuálne trendy, prognózy a ciele so zníženiami emisií požadovanými na dosiahnutie týchto cieľov sú znázornené v grafe 1. Podľa grafu sa ciele a zámery týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov na roky 2030 a 2050 nedosiahnu bez značného dodatočného úsilia. Na dosiahnutie cieľov do roku 2030 sa úsilie o ročné zníženie emisií bude v nasledujúcom desaťročí musieť zvýšiť o polovicu. Najvýznamnejšou zmenou však bude zmena potrebná na roky po roku 2030, keď rýchlosť znižovania emisií bude musieť prekonať historické úrovne troj- až štvornásobne, aby bolo možné dosiahnuť cieľ do roku 2050.

Graf 1

Trendy, prognózy, ciele a cieľové hodnoty EÚ na zníženie emisií skleníkových plynov

Zdroj: Európska environmentálna agentúra, Trendy a prognózy v Európe za rok 2016 – sledovanie pokroku v dosahovaní európskych cieľov v oblasti klímy a energetiky.

24

Na dosiahnutie týchto cieľov a zámerov EÚ stanovila čiastočné ciele pre znižovanie emisií v sektoroch, na ktoré sa vzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS). V sektoroch, na ktoré sa nevzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami, EÚ vyvíja spoločné úsilie s členskými štátmi stanovením záväzných národných cieľov týkajúcich sa zníženia emisií skleníkových plynov – tento prístup sa nazýva „spoločné úsilie“. Tieto politiky – systém EÚ na obchodovanie s emisiami a spoločné úsilie – sa opisujú v nasledujúcich oddieloch.

25

Európska komisia a členské štáty s cieľom sledovať dosiahnutý pokrok pri znižovaní emisií skleníkových plynov EÚ každý rok podávajú UNFCCC správu o svojich antropogénnych25 emisiách skleníkových plynov. Európska únia zaviedla aj interný systém nahlasovania emisií26. Tento systém je postavený na súpise skleníkových plynov EÚ, zbierke súpisov členských štátov vypracovanej Komisiou. Európska environmentálna agentúra (EEA) v spolupráci s úradom Eurostat a Spoločným výskumným centrom Komisie vykonáva každoročné kontroly kvality súpisov členských štátov. Podľa UNFCCC by medzinárodní experti z krajín mimo EÚ mali aspoň raz za päť rokov preskúmať súpisy skleníkových plynov EÚ.

26

Členské štáty EÚ v roku 2015 (pozri graf 2) vyprodukovali približne 4,6 gigaton ekvivalentu CO2 (CO2e)27.

Graf 2

Emisie v roku 2015 podľa členských štátov

(percentuálny podiel na celkových emisiách skleníkových plynov EÚ s výnimkou LULUCF vrátane medzinárodnej leteckej dopravy a medzinárodnej lodnej dopravy. Spolu = 4,6 Gt CO2e)

Zdroj: Prehľad údajov EEA – skleníkové plyny, EEA, 2017.

Systém EÚ na obchodovanie s emisiami

Cieľ a hlavné prvky
27

Európska únia v roku 2005 predstavila systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) „na podporu znižovania emisií skleníkových plynov“28. Systém EÚ na obchodovanie s emisiami bol prvým medzinárodným29 a viacsektorovým systémom na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov na svete. Systém obmedzuje emisie z elektrární, veľkých energeticky náročných priemyselných zariadení a od roku 2012 aj emisie z leteckej dopravy v rámci EHP. Tieto sektory predstavujú približne 45 % emisií skleníkových plynov EÚ.

28

Systém EÚ na obchodovanie s emisiami je známy ako systém stropov a obchodovania30. V rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami sa stanovuje limit celkového ročného množstva emisií skleníkových plynov, t. j. na celkové emisie za kalendárny rok sa uplatňuje „strop“. Vlády emisné kvóty, ktoré predstavujú právo vyprodukovať jednu tonu ekvivalentu CO2, zariadeniam produkujúcim emisie buď predajú v rámci aukcie, alebo im ich pridelia bezplatne. S emisnými kvótami možno voľne obchodovať na trhu. Každý rok musia prevádzkovatelia odovzdať množstvo emisných kvót zodpovedajúce ich nahláseným emisiám skleníkových plynov31.

29

V prvej fáze (2005 – 2007) sa systém EÚ na obchodovanie s emisiami skúšal. V druhej fáze (2008 – 2012) sa väčšina emisných kvót rozdávala zadarmo. V tretej, aktuálnej fáze (2013 – 2020) sa strop stanovený na úrovni EÚ každoročne znižuje o tzv. lineárny redukčný koeficient vo výške 1,74 %. Cieľom je do roku 2020 znížiť emisie skleníkových plynov v sektore v rámci EU ETS o 21 % pod úroveň z roku 200532. Systém EÚ na obchodovanie s emisiami preto podporuje predvídateľné znižovanie emisií skleníkových plynov.

30

Podľa zásady znečisťovateľ platí by sa so všetkými kvótami systému EÚ na obchodovanie s emisiami malo obchodovať formou aukcie. Keďže však nie všetky krajiny na svete oceňujú emisie skleníkových plynov v rovnakej miere ako EÚ, systém EÚ na obchodovanie s emisiami teoreticky môže nepriaznivo ovplyvniť medzinárodnú konkurencieschopnosť priemyslu EÚ. V dôsledku toho by sa niektoré spoločnosti mohli rozhodnúť, že sa premiestnia do krajín s menším počtom obmedzení týkajúcich sa emisií skleníkových plynov, a tak by produkovali emisie skleníkových plynov na inom mieste. Tento jav sa označuje ako „únik uhlíka“. Sektorom, ktoré môžu dokázať,33 že sú vystavené riziku úniku uhlíka, ako je oceliarsky priemysel, sa prideľujú bezplatné emisné kvóty34. V odvetví energetiky, ktoré sa fyzicky nemôže premiestniť, sa s takmer všetkými emisnými kvótami obchodovalo formou aukcie35.

Cena kvót systému EÚ na obchodovanie s emisiami
31

Kľúčovým prvkom systému EÚ na obchodovanie s emisiami je cena uhlíka. Stanovením absolútneho stropu pre množstvo emisií sa vytvorí nedostatok ponuky. Obmedzená ponuka a flexibilný dopyt by mali vytvoriť cenový signál pre emisné kvóty uhlíka. V správne fungujúcom systéme subjekty na trhu investujú z hľadiska nákladov do najefektívnejšieho znižovania emisií36. Teoreticky subjekty s nižšími nákladmi na zníženie emisií znížia svoje emisie a svoje nadbytočné emisné kvóty predajú subjektom s vyššími nákladmi. So znižovaním stropu sa v priebehu času bude zvyšovať nedostatok v systéme, čo vyženie cenu uhlíka nahor a povedie k tomu, že nákladnejšie možnosti investícií do zníženia emisií sa stanú životaschopnejšími.

32

Spoločnosti investujú do nízkouhlíkových technológií, pokiaľ budú tieto investície lacnejšie než nákup emisných kvót na trhu. Trhová cena kvót v systéme EÚ na obchodovanie s emisiami teda musí byť dostatočne vysoká, aby odôvodnila rozhodnutie investovať do nízkouhlíkovej technológie36. Prechod k nízkouhlíkovému hospodárstvu teda podporuje trhová cena kvót v systéme EÚ na obchodovanie s emisiami, a nie iba zníženie emisií. Z modelov, ktoré v roku 2011 použila Komisia, vyplýval cenový vývoj 40 EUR za tonu ekvivalentu CO2 v roku 2020, 100 EUR v roku 2030 a 250 EUR do roku 205037. Cena emisných kvót však klesla z 30 EUR na začiatku druhej fázy až približne na 5 EUR na začiatku roku 2017 (pozri graf 3). To je hlboko pod cenovým rozpätím 36 – 72 EUR, ktoré sa podľa Komisie na vysokej úrovni pre ceny uhlíka musí dosiahnuť do roku 2020, pokiaľ sa majú splniť ciele týkajúce sa teplôt uvedené v Parížskej dohode38. Zníženie ceny spôsobila vyššia ponuka emisných kvót, než bol dopyt po nich. V skutočnosti bola na konci roku 2015 stále nadmerná ponuka 1,8 miliardy emisných kvót, čo sa rovná jednému roku emisií EÚ zo sektora v rámci ETS39. Táto nadmerná ponuka bola spôsobená hospodárskou recesiou po kríze v roku 2008, ako aj rastom energetickej účinnosti alebo politikami v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov (pozri bod 168).

Graf 3

Historický vývoj ceny emisných kvót v systéme EÚ na obchodovanie s emisiami (v EUR za tonu ekvivalentu CO2)

Zdroj: Mesačný priemer siedmich futures emisných kvót (analýza Európskeho dvora audítorov založená na údajoch spoločnosti Quandl).

33

Komisia na obnovenie väčšej rovnováhy medzi ponukou a dopytom odložila aukciu 900 miliónov emisných kvót z obdobia 2014 – 2016 na obdobie 2019 – 2020 (čo sa označuje ako odloženie aukcie) a vytvorila stálu trhovú stabilizačnú rezervu na uloženie časti nadbytočných emisných kvót mimo trhu s uhlíkom až do roku 2019.

34

Dokonca aj s týmito opatreniam spoločne s legislatívnym návrhom Komisie40 na štvrtú fázu systému EÚ na obchodovanie s emisiami (2021 – 2030) potrvá nadmerná ponuka emisných kvót približne minimálne do roku 203041.

Rozhodnutie o spoločnom úsilí a navrhované nariadenie

35

Znižovanie emisií v sektoroch, na ktoré sa nevzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami, sa riadi rozhodnutím o spoločnom úsilí z roku 2009. Medzi tieto sektory patrí doprava (s výnimkou leteckej dopravy a medzinárodnej námornej dopravy), poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, budovy a odpad, ako aj priemyselné odvetvia, na ktoré sa nevzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami. Emisie z týchto sektorov predstavujú približne 55 % všetkých emisií EÚ.

36

Národné ciele v oblasti emisií na rok 2020 boli stanovené na základe hrubého domáceho produktu na obyvateľa. Najbohatšie členské štáty musia do roku 2020 znížiť svoje emisie o 20 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005. Menej bohaté členské štáty môžu svoje emisie do roku 2020 zvýšiť42. Dôvodom je očakávanie, že dobiehaním v rámci ich hospodárskeho rastu sa vytvoria vyššie emisie. Komisia však konštatovala, že stanovené ciele „predstavujú obmedzenie ich emisií v porovnaní s prognózou rýchlosti rastu v prípade vývoja za nezmenených okolností. Úsilie o znižovanie tak musia vyvinúť všetky členské štáty.43“ Členské štáty nesú zodpovednosť za vymedzenie a vykonávanie vnútroštátnych politík a opatrení na obmedzenie emisií zo sektorov, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o spoločnom úsilí44.

37

Do roku 2020 by tieto národné ciele mali prispieť polovicou z 20 % cieľa EÚ v oblasti zníženia emisií, druhou polovicou prispejú sektory v rámci ETS. Podľa Komisie, ktorá monitoruje dodržiavanie, je EÚ na správnej ceste k dosiahnutiu zníženia emisií zo sektorov podliehajúcich rozhodnutiu o spoločnom úsilí45.

38

O nahradení rozhodnutia o spoločnom úsilí sa v Európskom parlamente a Rade diskutuje od roku 2016. Návrh Komisie obsahuje záväzné zníženie ročných emisií skleníkových plynov členskými štátmi, ktorých cieľom je zníženie emisií v sektoroch mimo ETS o 30 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005.

Zdroje emisií skleníkových plynov: význam energetického sektora

39

Výroba energie, a to najmä z transformácie a spaľovania fosílnych palív, a používanie energie všetkými hospodárskymi odvetviami predstavujú 79 % emisií skleníkových plynov EÚ (pozri graf 4). Ďalšie emisie skleníkových plynov pochádzajú z iných priemyselných procesov, než je spotreba energie (pozri body 8084), z poľnohospodárskych postupov (pozri body 103110) alebo nakladania s odpadom (pozri body 111113). Tento percentuálny podiel sa od roku 1990 veľmi nezmenil.

40

Týchto 79 % započítaných v oblasti energetiky zahŕňa výrobu elektriny a tepla, ako aj spaľovanie palív v priemysle, budovách, doprave a poľnohospodárstve. Zmeny spôsobu, akým vyrábame elektrinu a teplo, a spôsobu, akým energiu v našom hospodárstve používame, sú preto zásadné pre zníženie emisií skleníkových plynov46.

Graf 4

Emisie skleníkových plynov EÚ v roku 2015 podľa zdroja

*Vrátane používania energie v rámci medzinárodnej lodnej a leteckej dopravy.

**Okrem LULUCF.

Zdroj: Prehľad údajov EEA – skleníkové plyny, EEA, 2017.

41

Keďže emisie skleníkových plynov vznikajú prevažne pri výrobe a používaní energie, energetická efektívnosť by mohla mať značný vplyv na zníženie emisií skleníkových plynov. Okrem toho klesne dopyt po investíciách do energetiky a po dovoze energie a spotrebitelia ušetria peniaze. Energetická efektívnosť bola opísaná ako najrýchlejší a najmenej nákladný spôsob riešenia problémov týkajúcich sa energetickej bezpečnosti, životného prostredia a hospodárstva47. Preto EÚ v rámci právnych predpisov stanovila súbor opatrení pre niekoľko sektorov produkujúcich emisie skleníkových plynov48 a cieľové hodnoty týkajúce sa energetickej účinnosti do roku 2020 a 2030.

42

Európska únia si stanovila nezáväzný cieľ zvýšiť do roku 2020 energetickú efektívnosť o 20 % v porovnaní s prognózami budúcej primárnej energetickej spotreby (pozri bod 21)49. Členské štáty sami rozhodli o svojich indikatívnych národných cieľoch energetickej efektívnosti, ktoré by spolu teoreticky mali predstavovať 20 % cieľ stanovený pre celú EÚ. Podľa Európskej environmentálnej agentúry však povedú k úsporám 17,7 % primárnej energetickej spotreby do roku 2020, a tak nedosiahnu cieľ EÚ vo výške 20 %50.

43

Cieľom energetickej efektívnosti EÚ do roku 2030 je zvýšenie energetickej efektívnosti „minimálne o 27 % na úrovni EÚ“ v porovnaní s prognózami pre budúcu spotrebu energie a tento cieľ sa má v roku 2020 revidovať, „pričom sa pomýšľa na cieľ na úrovni 30 %“. Komisia v roku 2016 navrhla zvýšiť cieľ na 30 % a zmeniť ho na záväzný na úrovni EÚ51.

44

Všetky hospodárske sektory, napríklad priemysel, doprava a poľnohospodárstvo, používajú energiu. Ďalším spôsobom, ako sa pozerať na emisie skleníkových plynov, je analyzovať emisie podľa sektorov (pozri graf 5), a nie podľa zdroja (pozri graf 4). Podľa toho sektor dodávok energie, najmä výroba elektriny a tepla52, produkuje 29 % všetkých emisií, čo z neho robí najväčšieho producenta emisií skleníkových plynov. Za ním nasleduje sektor dopravy (26 % emisií), sektor priemyslu (19 %) a sektor budov (12 %).

Graf 5

Emisie skleníkových plynov EÚ v roku 2015 podľa sektora

*Vrátane medzinárodnej lodnej a leteckej dopravy.

**Okrem LULUCF.

Zdroj: Prehľad údajov EEA – skleníkové plyny, EEA, 2017.

45

V nasledujúcich oddieloch sa opisujú opatrenia EÚ prijaté na zníženie emisií skleníkových plynov v týchto sektoroch. Pri každom sektore malý stĺpcový graf na pravej strane znázorňuje, aký je súčet týchto emisií.

Dodávky energie

Prehľad sektora dodávok energie

46

Sektor dodávok energie v roku 2015 vyprodukoval 29 % emisií skleníkových plynov, ktoré pochádzali najmä z výroby elektriny a tepla. V EÚ sa elektrina a teplo vyrábali z piatich hlavných zdrojov: energia z obnoviteľných zdrojov, uhlie, jadrová energia, plyn a ropa.

47

Členské štáty majú veľmi rozmanité energetické mixy, čo vysvetľuje, prečo majú rôzne problémy týkajúce sa bezpečnosti dodávok energie a dekarbonizácie (pozri graf 6).

Graf 6

Hlavné zdroje výroby elektriny a tepla v EÚ a členských štátoch v roku 2015

(usporiadané podľa klesajúceho objemu výroby elektriny a tepla)

(v % z celku, na základe ton ropného ekvivalentu)

Zdroj: Eurostat, 2017.

48

V posledných desiatich rokoch došlo k rýchlemu rastu používania energie z obnoviteľných zdrojov na výrobu elektriny a tepla v celej EÚ (pozri graf 7). Podiel plynu sa do roku 2010 zvyšoval a od tohto roku sa znižuje. Podiel jadrovej energie ostáva pomerne celkom stabilný. Používanie uhlia a ropy sa znížilo. Tento nárast v používaní obnoviteľných zdrojov energie tvorilo prevažne 387-násobné zvýšenie používania veternej energie medzi rokmi 1990 a 2015. V relatívnych číslach sa používanie slnečnej energie zvýšilo najviac, a to vyše 7 750-krát medzi rokmi 1990 a 2015.

Graf 7

Vývoj energetického mixu EÚ-28 na výrobu elektriny a tepla, 1990 – 2015

Zdroj: Eurostat, 2017.

49

Elektrina sa v EÚ vyrába z obnoviteľných zdrojov, štiepením jadrového paliva alebo spaľovaním fosílnych palív. Hlavnými obnoviteľnými zdrojmi energie na výrobu elektriny je vodná, veterná a slnečná energia.

50

Najdôležitejším zdrojom na výrobu tepla je plyn a za ním nasleduje uhlie a obnoviteľné zdroje energie. Hlavné obnoviteľné zdroje energie na výrobu tepla predstavujú tuhé biopalivá53, napríklad drevené pelety, piliny alebo sušený hnoj, a spaľovanie obnoviteľného odpadu54, napríklad potravinového odpadu.

51

Hoci elektrinu možno prepravovať na dlhé vzdialenosti, v prípade tepla je preprava náročnejšia. Ak sa teplo vôbec prepravuje, zvyčajne sa distribuuje len na miestnej úrovni v obciach alebo mestách prostredníctvom potrubia s horúcou vodou. Výroba elektriny a výroba tepla teda majú veľmi odlišné profily výroby a distribúcie. Z dôvodu týchto rozdielov stojí dekarbonizácia sektorov výroby elektriny a tepla pred odlišnými problémami.

52

Zdroje energie sa výrazne líšia množstvom emisií skleníkových plynov, ktoré vyprodukujú (pozri graf 8). V dôsledku toho je zmena sektora dodávok energie smerom k dekarbonizácii výroby energie pre znižovanie emisií zásadná. V týchto odsekoch stručne opisujeme každý z týchto zdrojov energie a začíname so zdrojmi, ktoré spôsobujú najvyššie emisie skleníkových plynov.

Graf 8

Vyrobená elektrina a teplo a emisie CO2 vyprodukované rôznymi zdrojmi energie v 22 členských štátoch EÚ* v roku 2015

*Zahrnuté nie sú Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Litva, Malta a Rumunsko (údaje nie sú k dispozícii).

Zdroj: Emisie CO2 zo spaľovania palív v krajinách OECD (predbežné vydanie za rok 2017), Medzinárodná agentúra pre energiu, 2017; Eurostat; analýza Európskeho dvora audítorov.

Uhlie
53

Uhlie v roku 2015 predstavovalo približne 25 % výroby elektriny a tepla v EÚ, čo je pokles z 90 % na začiatku 50. rokov 20. storočia55. V niektorých členských štátoch ostáva jeho použitie rozšírené, pretože je lacnejšie a dostupnejšie než iné fosílne palivá, ako je zemný plyn a ropa56. Členským štátom, ktoré uhlie ťažia a používajú, umožňuje znížiť ich závislosť od dovozu57.

54

Uhlie produkuje viac emisií CO2 na jednotku vyrobenej energie než iné fosílne palivá. V roku 2015 bola štvrtina elektriny a tepla v EÚ vyrobená z uhlia, ale emisie CO2 z uhlia tvorili 72 % všetkých emisií CO2 v EÚ z výroby elektriny a tepla (pozri graf 8).

Ropa a plyn
55

Približne 22 % elektriny a tepla v EÚ sa vyrába z ropy a zemného plynu. V roku 2015 EÚ doviezlo 89 % svojej ropy a 69 % zemného plynu58. Národné vlády si udržujú kontrolu nad zásobami ropy a plynu na svojom území.

56

Na obmedzenie emisií skleníkových plynov z plynu a uhlia EÚ podporuje vývoj technológií zachytávania a ukladania oxidu uhličitého59. Tieto technológie sú však v súčasnosti drahé a zatiaľ len v skorej fáze vývoja60.

Jadrová energia
57

Jadrová energia vzniká štiepením jadrového paliva, čo je proces výroby elektriny, pri ktorom nevznikajú nijaké skleníkové plyny61. Jadrová energia v roku 2015 tvorila 22 % výroby elektriny a tepla v EÚ. Predstavovala 47 % nízkouhlíkovej elektriny z EÚ.

58

V roku 2017 bolo v 14 krajinách EÚ v prevádzke 129 jadrových reaktorov. Existuje ďalších 90 reaktorov, ktoré boli odstavené, a spomedzi nich boli z prevádzky úplne vyradené 3 reaktory. Odhaduje sa, že do konca roku 2025 bude odstavených vyše 50 reaktorov, ktoré v súčasnosti v EÚ fungujú. V Európe preto vzniká významný trh pre vyraďovanie jadrových elektrární62.

59

Podľa správy Komisie založenej na údajoch členských štátov sú odhadované celkové náklady na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom približne 400 mld. EUR a prístupy k zneškodňovaniu stredneaktívneho odpadu, vysokoaktívneho odpadu a vyhoretého paliva, ako je výber lokality alebo vývoj konštrukcie, nie sú vo väčšine členských štátov konkrétne63.

60

Členské štáty prijali odlišné politiky týkajúce sa jadrovej energie. Niektoré členské štáty, napríklad Česká republika, Maďarsko a Spojené kráľovstvo, plánujú vybudovať nové jadrové elektrárne, kým iné znižujú svoju závislosť od jadrovej energie, napríklad Nemecko sa v roku 2011 rozhodlo do roku 2022 postupne ukončiť používanie jadrovej energie v rámci svojej politiky energetickej transformácie a Francúzsko sa rozhodlo znížiť svoju závislosť od jadrovej energie.

61

Európska únia k jadrovej energii pristupuje z niekoľkých uhlov, na niektoré z nich sa vzťahuje Zmluva o Euratome:

  • v právnych predpisoch v oblasti jadrovej bezpečnosti sa stanovuje rámec na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti, napr. bezpečnosti jadrových zariadení64, a rámec pre nakladanie s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým palivom65;
  • právne predpisy v oblasti jadrových záruk zabezpečujú, aby sa jadrové materiály používali iba na účely ohlásené ich používateľmi;
  • cieľom jadrového výskumu vrátane významného príspevku v rámci medzinárodného termonukleárneho experimentálneho reaktora (ITER) je preukázať budúcu realizovateľnosť jadrovej syntézy66 ako životaschopného zdroja energie;
  • vyraďovanie jadrových zariadení: EÚ poskytuje finančnú pomoc na vyradenie ôsmich jadrových reaktorov prvej generácie sovietskeho typu v Litve, Bulharsku a na Slovensku.
Energia z obnoviteľných zdrojov
62

Do roku 2020 by 20 % konečnej spotreby energie v EÚ malo pochádzať z obnoviteľných zdrojov energie67 (pozri bod 21). Súčasťou tohto cieľa je používanie obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých možných sektoroch, t. j. mali by sa používať pri výrobe elektriny a tepla, ale aj v doprave. V grafe 9 sú znázornené záväzné národné cieľové hodnoty za všetky členské štáty, a to na základe ich relatívneho bohatstva, a pokrok dosiahnutý od roku 2005. V roku 2015 pochádzalo 16,7 % hrubej konečnej spotreby energie v EÚ z obnoviteľných zdrojov.

Graf 9

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov za EÚ a členské štáty na hrubej konečnej spotrebe v rokoch 2005 a 2015 a cieľové hodnoty na rok 2020 (v percentách)

Zdroj: Upravené na základe druhej správy o stave energetickej únie, Európska komisia, 2017.

63

Cieľ do roku 2030 dosiahnuť 27 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov v rámci konečnej spotreby energie nezahŕňa ciele pre jednotlivé členské štáty68.

64

Celosvetový rast výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a investície do tejto výroby viedli v posledných desiatich rokoch k značnému poklesu nákladov na mnohé obnoviteľné zdroje. Napríklad medzi rokmi 2009 až 2015 klesli náklady na fotovoltickú slnečnú energiu v rozsahu verejných služieb o 85 % a náklady na veternú energiu o 65 %69. Očakáva sa ďalší pokles70. V dôsledku toho teraz niekoľko technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov môže konkurovať konvenčným zdrojom energie na výrobu elektriny (pozri graf 10).

Graf 10

Konkurencieschopnosť obnoviteľných zdrojov elektrickej energie v porovnaní s neobnoviteľnými zdrojmi

*Metóda použitá na porovnanie nákladov na energiu pochádzajúcu z rôznych zdrojov na základe zohľadnenia celkových nákladov na vlastníctvo elektrárne a výroby energie v elektrárni v priebehu jej životnosti.

**Zdroje energie pri základnom zaťažení sú elektrárne, ktoré dokážu hospodárne vyrábať elektrickú energiu potrebnú na uspokojenie minimálneho odberu. Zdroje energie pri maximálnom zaťažení sa používajú na uspokojenie odberu počas špičky, napr. ráno alebo večer, alebo vtedy, keď nie sú k dispozícii alternatívne zdroje (napr. veterné elektrárne v čase, keď je nízka rýchlosť vetra alebo keď prebieha údržba elektrární), sú s nimi však spojené vyššie náklady na palivo.

Zdroj: Upravené podľa Európskeho monitorovacieho centra pre trhy s energiou, Súbor údajov za rok 2015 a zimu 2015/2016 – osemnáste vydanie, Capgemini, 2016, s. 37 (analýza BNE, Eurelectric – Capgemini, EEMO18).

Vnútorný trh s energiou a bezpečnosť dodávok energie

65

Vnútorný trh s energiou je regulačný a infraštruktúrny režim, ktorý by mal vo chvíli, keď bude plne funkčný, umožniť voľný tok plynu a elektrickej energie na území EÚ a obchodovanie s nimi bez ohľadu na hranice. Vnútorný trh s energiou má nákladovo efektívnym spôsobom zabezpečiť plnenie cieľov energetickej politiky EÚ týkajúcich sa poskytovania udržateľnej a bezpečnej energie za dostupné, konkurencieschopné ceny71. Tento trh má aj potenciál prospievať rozvoju nízkouhlíkových zdrojov energie: na otvorenom trhu s energiou by energia z obnoviteľných zdrojov mohla prúdiť cez hranice a mohla by sa sprístupniť na trvalejšom základe v situáciách, v ktorých mohla problém predstavovať nestálosť.

66

Na rozvoj vnútorného trhu s energiou treba vytvoriť pravidlá fungovania trhov s plynom a elektrickou energiou a zároveň zabezpečiť na tento účel primeranú infraštruktúru. Legislatívny rámec liberalizácie vnútroštátnych, často štátom vlastnených a monopolizovaných trhov s energiou, sa vyvíjal postupne (pozri rámček 5). Podrobnejšie pravidlá sa stanovujú v usmerneniach a sieťových predpisoch72, v ktorých sa uvádzajú spoločné technické normy.

Rámček 5

Vývoj troch energetických balíkov na zavedenie vnútorného trhu s energiou

Liberalizácia trhu s elektrinou a plynom sa začala prvým legislatívnym balíkom v roku 1996 pre elektrinu a v roku 1998 pre plyn73.

Cieľom druhého legislatívneho balíka74 bolo umožniť novým dodávateľom vstúpiť na trhy členských štátov s elektrinou a plynom a spotrebiteľom, aby si vybrali svojich dodávateľov75.

Po zistení, že vnútorný trh s energiou ešte nebol vytvorený76, EÚ v roku 2009 prijala komplexný tretí balík, ktorý zahŕňa:

  • oddelenie výroby energie od prevádzky prenosových sústav;
  • nové ustanovenia zabezpečujúce nezávislosť vnútroštátnych regulačných orgánov;
  • zriadenie Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER), agentúry EÚ na podporu spolupráce medzi európskymi regulačnými orgánmi v oblasti energetiky77;
  • vytvorenie Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO pre elektrinu) a Európskej siete prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn (ENTSO pre plyn) s cieľom zlepšiť cezhraničnú spoluprácu;
  • príprava desaťročných plánov rozvoja siete zo strany ENTSO pre elektrinu a ENTSO pre plyn s cieľom zvýšiť množstvo informácií o investíciách do elektrickej a plynovej prenosovej sústavy.

Komisia v roku 2016 uverejnila balík legislatívnych a nelegislatívnych iniciatív – balík Čistá energia pre všetkých Európanov.

67

Členské štáty zodpovedajú za vykonávanie právnych predpisov a usmernení. Komisia monitoruje toto vykonávanie a má právomoc začať postupy v prípade nesplnenia povinnosti, ktoré môžu viesť k podaniu žaloby na Súdnom dvore.

68

V pláne bolo dokončiť vnútorný trh s energiou do roku 201478. Napriek značnému pokroku v určitých regiónoch EÚ sa vnútorný trh s energiou ešte nerealizoval79. Uznávajúc túto skutočnosť, Komisia v roku 201580 vydala „rámcovú stratégiu odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy“ (pozri bod 5) a v roku 2016 vydala balík legislatívnych a nelegislatívnych iniciatív – balík Čistá energia pre všetkých Európanov81. Stratégia energetickej únie, ako aj balík z roku 2016 sa netýkajú iba vytvorenia vnútorného trhu s energiou, ale aj spájajú niekoľko oblastí politiky – týmito oblasťami sa zaoberajú príslušné oddiely tejto situačnej správy.

69

Vytvorenie vnútorných trhov s elektrinou a zemným plynom predstavuje základ pre nákladovo efektívne zabezpečenie dodávok energie82, keďže sa tým otvárajú možnosti väčšej diverzifikácie dodávok prostredníctvom vytvorenia flexibilného obchodovania v členských štátoch a medzi nimi. Právne predpisy EÚ v oblasti prerušenia dodávok elektrickej energie a plynu sa aktualizujú. Medzi návrhy patrí prechod z vnútroštátneho k regionálnemu, cezhraničnému prístupu k riešeniu prerušení dodávok83.

70

Vhodná infraštruktúra je pre fungovanie vnútorného trhu s energiou a zvýšenie bezpečnosti dodávok energie rovnako potrebná ako trhové štruktúry a účinná regulácia. To znamená aj infraštruktúru medzi členskými štátmi a v rámci nich. EÚ stanovila cieľ týkajúci sa kapacity cezhraničných spojovacích vedení elektrickej energie84 na úrovni minimálne 10 % inštalovanej kapacity na výrobu elektrickej energie v danom členskom štáte85 do roku 2020 a minimálne 15 % do roku 203086. Spojovacie vedenia môžu uľahčiť prepájanie vnútroštátnych energetických trhov, čo by malo zvýšiť bezpečnosť dodávok energie a znížiť ceny energie. Európska únia podporuje vývoj cezhraničnej infraštruktúry, napríklad tým, že požaduje zjednodušené postupy vydávania povolení, uľahčuje rozdelenie nákladov medzi rôznymi členskými štátmi a čiastočne financuje vybrané infraštruktúrne projekty87.

71

Komisia vo svojom hodnotení z roku 2017 dospela k záveru, že sa dosiahol pokrok, poukazuje však na niekoľko zostávajúcich problémov týkajúcich sa realizácie vnútorného trhu s energiou, napríklad88:

  • naďalej pretrvávajú isté problémy vyplývajúce z chýbajúcej alebo nedostatočne využívanej elektrickej a plynárenskej infraštruktúry. Napríklad zlepšenie stále potrebujú elektrické prepojenia a v príslušných prípadoch vnútroštátne vedenia v juhozápadnej Európe, napríklad v Španielsku a vo Francúzsku, a v krajinách severnej a východnej Európy, ako je Nemecko, Poľsko a Česká republika;
  • vnútroštátne veľkoobchodné ceny plynu sa medzi rokmi 2013 a 2015 zbližovali, kým rozdiely medzi cenami na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou sú naďalej značné89.

Prechod na výrobu energie s nízkymi emisiami uhlíka

72

Prechod na sektor dodávok energie s nízkymi emisiami uhlíka si vyžaduje ďalšie významné zmeny v oblasti výroby energie90. V aktuálnom rámci politík91 sa plánuje zmena energetického mixu budúcnosti (pozri graf 11) s výrazným poklesom domácej produkcie všetkých fosílnych palív (uhlie92, ropa a plyn) v EÚ a prechodom na energiu z obnoviteľných zdrojov. Preto sú potrebné ďalšie kapacity na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.

Graf 11

Prognóza výroby energie v EÚ podľa druhu paliva

Zdroj: Európska komisia, Referenčný scenár EÚ na rok 2016, 2016 (simulácia modelu PRIMES).

73

Rast v oblasti obnoviteľných zdrojov energie sa musí uskutočniť hlavne v sektore výroby elektriny, keďže potenciál väčšieho využívania obnoviteľných zdrojov energie na výrobu tepla je v súčasnosti menší93. So zásadnou transformáciou energetického systému je spojených niekoľko problémov. Po prvé zvýšenie a zlúčenie určitých nestálych foriem obnoviteľných zdrojov energie, hlavne veternej a slnečnej energie, v rámci elektroenergetickej sústavy, v ktorej sa dodávka a odber musia neustále vyrovnávať a riešenia na uskladnenie energie sú v súčasnosti obmedzené, predstavujú technické problémy. Ďalším problémom je decentralizácia výroby energie, zväčša obnoviteľných zdrojov energie, v elektrickej sieti a trh založený na jasnom rozlišovaní výrobcov, distribútorov a spotrebiteľov94.

74

Okrem toho klesajúce veľkoobchodné ceny a nadmerná výrobná kapacita vytvárajú slabý stimul na investovanie do nových kapacít a sietí. Ďalšie investície musia plynúť do výroby energie z obnoviteľných zdrojov, aktuálne právne predpisy však „nezabezpečujú dostatočné stimuly pre súkromné investície do kapacít a sietí novej generácie na výrobu energie“95.

75

Pokiaľ sa vládny zásah do trhu s elektrickou energiou pozorne nenaplánuje, aj keby sa uskutočnil s najlepším úmyslom, môže ešte viac narušiť fungovanie trhu s energiou a môže viesť k vyšším nákladom alebo nekalej súťaži. Podobne ako v iných sektoroch je preto táto štátna pomoc v EÚ povolená iba za určitých okolností a členské štáty musia dodržiavať usmernenia pre štátnu pomoc vydané Komisiou, najmä v sektore energie z obnoviteľných zdrojov, v ktorom je úroveň podpory z verejných zdrojov naďalej značná. Od roku 2017 sa na udelenie akejkoľvek pomoci na energetickú infraštruktúru pre obnoviteľné zdroje energie vyžaduje otvorené súťažné ponukové konanie96.

76

Členské štáty na vyváženie nestálosti obnoviteľných zdrojov energie a vzhľadom na to, že riešenia v oblasti uskladňovania elektriny97 alebo riadenia spotreby energie98 ešte nie sú rozšírené, zachovávajú určité kapacity na konvenčnú výrobu elektriny s cieľom zabrániť nedostatku elektrickej energie, napríklad keď je vysoká spotreba, ale zdroj veternej a slnečnej energie je obmedzený. Dodávateľom elektrickej energie možno ponúknuť platby na zachovanie dostupnosti prostriedkov neprerušovanej výroby elektriny (ako sú zariadenia na výrobu energie z uhlia alebo plynu). Tieto platby, známe ako „kapacitné mechanizmy“, majú potenciál narúšať hospodársku súťaž, ak nie sú navrhnuté správne99.

77

Energetické spoločnosti EÚ pripustili, že elektrická energia vyrobená z uhlia produkuje viac emisií skleníkových plynov než elektrická energia z iných zdrojov (pozri bod 54). V apríli 2017 sa elektrárenské zariadenia zo všetkých členských štátov (s výnimkou Poľska a Grécka) zaviazali, že po roku 2020100 nebudú investovať do novej výstavby uhoľných elektrární s cieľom prispieť k poskytovaniu „čistej energie pre Európanov“. Aj Spojené kráľovstvo oznámilo svoj zámer zatvoriť do roku 2025 všetky uhoľné elektrárne a chýbajúce kapacity nahradiť hlavne novými plynovými a jadrovými elektrárňami.

78

Uzatvorenie jadrových (pozri bod 58) a uhoľných elektrární a uhoľných baní, ktoré často bývajú významnými regionálnymi zamestnávateľmi, môže viesť k sociálnym problémom. Komisia101 zvažuje, ako môže v súlade s pravidlami štátnej pomoci čo najlepšie podporiť štrukturálnu transformáciu v regiónoch, v ktorých sa intenzívne využíva uhlie a sú zaťažené vysokými emisiami uhlíka, napríklad poskytovaním usmernení o používaní existujúcich finančných prostriedkov a výmenou najlepších postupov102.

79

Komisia na riešenie mnohých z týchto problémov v novembri 2016 navrhla viacero legislatívnych a nelegislatívnych opatrení. Prebiehajúce diskusie v Parlamente a Rade sa týkajú napríklad pravidiel na ďalšie posilnenie vnútorného trhu s energiou103 vrátane väčšej regionálnej spolupráce medzi členskými štátmi, určitých aspektov uskladňovania elektrickej energie, a to po prvýkrát na úrovni EÚ104, a prípravy integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy určených na zlepšenie riadenia EÚ v oblasti energetiky a klímy105.

Priemysel

80

Priame emisie z priemyslu v roku 2015 tvorili 19 % emisií skleníkových plynov EÚ. Nepriame emisie spôsobené spotrebou elektrickej energie a tepla sa započítavajú v kategórii dodávok energie.

81

Približne polovicu emisií sektora priemyslu spôsobuje spaľovanie palív. Zvyšok vzniká v rámci priemyselných procesov, napríklad počas výroby cementu, a pri používaní produktov.

82

Veľké a energeticky náročné priemyselné zariadenia sú súčasťou systému EÚ na obchodovanie s emisiami, ktorý tvorí hlavný rámec pre opatrenia EÚ v oblasti zmierňovania v tomto sektore (pozri bod 27). Systém EÚ na obchodovanie s emisiami sa vzťahuje na približne na dve tretiny priemyselných emisií skleníkových plynov. Na zvyšok sa uplatňuje spoločné úsilie (pozri body 3538). Spoločnosti musia v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami zohľadňovať cenu emisií oxidu uhličitého a to ich teoreticky stimuluje, aby znížili svoje emisie. V praxi sa sektorom vystaveným medzinárodnej hospodárskej súťaži prideľuje veľký počet bezplatných emisných kvót. Úroveň bezplatných emisných kvót sa má časom pomaly znižovať, kým globálne opatrenie v oblasti klímy znižuje riziká „úniku uhlíka“ (pozri bod 30).

83

Emisie z priemyslu ovplyvňujú aj opatrenia EÚ v iných oblastiach, ako sú napríklad opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti106 a normy kvality ovzdušia107. Veľké spoločnosti napríklad musia aspoň každé štyri roky vykonávať energetické audity na identifikáciu spôsobov, ako znížiť svoju spotrebu energie108. K zníženiu emisií CO2 nepriamo prispela aj smernica o priemyselných emisiách, ktorou sa stanovujú emisné limity pre emisie plynov nespôsobujúcich skleníkový efekt a minimálne technologické normy pre zariadenia109.

84

Emisie z používania produktov tvoria hlavne fluórované plyny. Tieto plyny sa zaviedli s cieľom nahradiť chlórfluórované uhľovodíky, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, v množstve priemyselných a spotrebiteľských použití, ako sú chladničky a klimatizácie. V súčasnosti fluórované skleníkové plyny predstavujú približne 2,7 % celkového množstva emisií skleníkových plynov EÚ; emisie týchto plynov sa v období od roku 1990 do roku 2015 zvýšili o 66 %. Keďže tieto plyny majú vysoký potenciál globálneho otepľovania110, EÚ prijala právne predpisy, ktorými stanovila cieľ znížiť ich emisie do roku 2030 na dve tretiny úrovne z roku 2014.

Budovy

85

Výroba energie na mieste a spaľovanie palív na kúrenie alebo varenie v budovách predstavujú 12 % celkových emisií skleníkových plynov EÚ. Budovy okrem toho spotrebúvajú elektrickú energiu, napríklad na osvetlenie, informačné technológie, kúrenie a čoraz viac chladenie. Emisie skleníkových plynov, ktoré sú výsledkom týchto použití, sa započítava v rámci sektora dodávok energie. Spolu budovy spotrebúvajú 40 % všetkej energie v EÚ111.

86

Približne 75 % budov v EÚ nie je energeticky hospodárnych112. Európska únia preto zaviedla niekoľko opatrení na dosiahnutie úspor energie v budovách, ako je spoločná certifikácia spotreby energie budov113, ciele pre renováciu verejných budov114 a štandard budov s takmer nulovou potrebou energie povinný pre nové verejné budovy od roku 2019 a pre všetky budovy postavené po roku 2021112. Investície do energetickej účinnosti budov narážajú na určité prekážky, ako je rozdielna motivácia medzi vlastníkmi a nájomníkmi budov, veľké počiatočné náklady a často dlhá doba návratnosti. Komisia v roku 2016 navrhla revíziu svojich právnych predpisov týkajúcich sa budov115.

87

Bez ohľadu na energetickú efektívnosť budov sa opatrenia EÚ zamerali na energeticky účinné výrobky v domácnostiach116. Komisia v spolupráci s členskými štátmi117 vypracovala minimálne povinné požiadavky týkajúce sa energetickej spotreby určitých výrobkov118 a zaviedla povinné označovanie na účely informovania spotrebiteľov119. Podľa Komisie by tieto politiky energetickej účinnosti výrobkov mali EÚ usporiť približne ekvivalent ročnej primárnej energetickej spotreby Talianska a zabezpečiť takmer polovicu cieľa 20 % energetickej efektívnosti do roku 2020120.

Doprava

Sektor a jeho emisie CO2

88

Sektor dopravy v súčasnosti predstavuje 26 % emisií skleníkových plynov EÚ121. Približne tri štvrtiny emisií z dopravy pochádzajú z cestnej dopravy, a to predovšetkým z osobných automobilov (pozri graf 12).

*Vrátane medzinárodnej lodnej a leteckej dopravy

Graf 12

Emisie skleníkových plynov EÚ v sektore dopravy v roku 2015

Zdroj: Prehľad údajov EEA – skleníkové plyny, EEA, 2017; analýza Európskeho dvora audítorov.

89

Emisie z iných sektorov vo všeobecnosti od roku 1990 klesajú, to však neplatí v prípade emisií zo sektora dopravy: tento sektor v súčasnosti produkuje výrazne viac skleníkových plynov než v roku 1990 a po poklese medzi rokmi 2007 a 2013 sa trend v rokoch 2014 a 2015 znovu zvýšil z dôvodu vyššieho dopytu po doprave spojeného s oživením hospodárstva.

Cestná doprava

90

Európska únia stanovila emisné normy CO2 pre osobné a dodávkové vozidlá predávané v EÚ (pozri rámček 6). Nové osobné vozidlá sa musia označiť štítkom s podrobnými informáciami o ich emisiách CO2122.

Rámček 6

Emisné limity CO2 pre osobné automobily

Európska únia stanovila postupne sa znižujúce ciele pre priemerné emisie CO2 z vozového parku osobných a dodávkových vozidiel vyrábaných ktorýmkoľvek daným výrobcom123. Na konci roku 2020 nesmú emisie nových osobných automobilov prevyšovať 95 gramov na kilometer, čo je o 40 % menej ako priemerné emisie v roku 2007. V prípade dodávkových vozidiel je cieľ na rok 2020 na úrovni 147 gramov CO2 na kilometer, o 19 % menej než priemerné emisie v roku 2012. Tieto ciele sa dosiahli skôr, než sa predpokladalo.

V rámci súčasného skúšobného postupu používaného na stanovenie emisií ich vozového parku a monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov sa však podhodnocujú skutočné emisie vozidiel približne o jednu tretinu124. Nový postup sa začne používať od septembra 2017125.

91

Ťažké úžitkové vozidlá, ako sú nákladné vozidlá, autobusy a diaľkové autobusy, v roku 2015 predstavovali 14 % všetkých vozidiel na cestách EÚ a vyprodukovali 26 % emisií CO2 v rámci cestnej dopravy v EÚ: 4 % celkových emisií skleníkových plynov EÚ126. Na rozdiel od osobných a dodávkových vozidiel sa na ťažké úžitkové vozidlá nevzťahujú nijaké emisné normy CO2. Stratégia EÚ z roku 2014127 je zameraná na identifikáciu spôsobov monitorovania emisií ťažkých úžitkových vozidiel128, nie na spôsoby ich znižovania. Komisia129 túto stratégiu považuje za zásadný prvý krok k budúcim opatreniam. V dôsledku toho Komisia navrhla nový právny predpis o monitorovaní a nahlasovaní emisií CO2 z nových ťažkých úžitkových vozidiel uvádzaných na trh EÚ130.

Letecká, námorná a riečna doprava a multimodálna doprava

92

Letecká doprava v roku 2015 predstavovala 3,4 % emisií skleníkových plynov EÚ. Približne 3,1 % týchto emisií bolo spôsobených letmi medzi krajinami EHP131 a krajinami mimo EHP, zvyšok spôsobili lety v rámci EHP. Podľa prognóz budú celosvetové emisie z medzinárodnej leteckej dopravy v roku 2020 približne o 70 % vyššie než v roku 2005. Podľa predpovedí by sa do roku 2050 mohli znovu zvýšiť až sedemnásobne v porovnaní s ich úrovňami z roku 2005132.

93

Na emisie z letov v rámci EHP sa od roku 2012 vzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami (pozri bod 27). Na lety medzi krajinami EHP a krajinami mimo EHP sa vzťahuje dohoda uzatvorená v rámci Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) v októbri 2016, podľa ktorej musia veľké letecké spoločnosti133 kompenzovať časť svojich emisií tým, že zaobstarajú medzinárodné uhlíkové kredity134. Účasť na tomto systéme sa stane záväznou v roku 2027. Organizácia ICAO predstavila aj normu na certifikáciu emisií CO2 pre lietadlá.

94

Námorná a vnútroštátna lodná doprava v roku 2015 predstavovali 3,3 % emisií skleníkových plynov EÚ, z ktorých väčšina pochádza z medzinárodnej lodnej dopravy, t. j. z lodnej dopravy medzi prístavmi v EÚ a v krajinách mimo EÚ135. Medzinárodná námorná doprava predstavuje približne 2,1 % celosvetových emisií skleníkových plynov a do roku 2050 sa očakáva ďalšie zvýšenie v rozpätí od 50 do 250 %136. Tieto emisie sa nezapočítavajú do cieľov EÚ v oblasti znižovania emisií a v súčasnosti sa neregulujú na medzinárodnej úrovni.

95

Kým spotreba paliva lodí je známa, procesy nahlasovania a overovania stále chýbajú137. Na riešenie tohto problému a na zabezpečenie rámca pre možné neskoršie opatrenia na zníženie emisií EÚ zaviedla systém na meranie, vykazovanie a overovanie emisií skleníkových plynov vyprodukovaných loďami138. Európska únia súčasne spolupracovala aj s Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO), s ktorou v roku 2016 dosiahla globálnu dohodu o systéme merania, vykazovania a overovania emisií skleníkových plynov z lodnej dopravy139.

96

Vodná a železničná doprava produkujú výrazne menej emisií skleníkových plynov na jedného cestujúceho alebo na tonu nákladu než letecká a cestná doprava (pozri graf 13). Používanie vodnej a železničnej dopravy v kombinácii s leteckou a cestnou dopravou preto takisto môže pomôcť pri znížení emisií skleníkových plynov z dopravy. Európska únia podporuje kombináciu spôsobov dopravy prostredníctvom opatrení na zrušenie obmedzení140 a prostredníctvom finančných opatrení141. V roku 2015 sa však 76 % nákladu stále prepravovalo cestnou dopravou142 (pozri tiež bod 173).

Graf 13

Konverzné faktory priemerných emisií ekvivalentu CO2 pre nákladnú dopravu, 2016

Zdroj: Dvor audítorov na základe: Greenhouse gas reporting – Conversion factors 2016 (Nahlasovanie skleníkových plynov – konverzné faktory na rok 2016), ministerstvo pre obchodnú, energetickú a priemyselnú stratégiu, Spojené kráľovstvo, 2016.

Obnoviteľné palivá

97

Európska únia prijala aj kroky na zníženie emisií spôsobených všetkými druhmi dopravy podporou používania obnoviteľných palív, hlavne biopalív a elektriny. Do roku 2020 musí 10 % všetkej energie používanej v doprave pochádzať z obnoviteľných zdrojov energie143. Európska únia podporuje aj používanie iných foriem alternatívnych palív s nízkymi emisiami, ako je vodík a skvapalnený ropný plyn (LPG), stanovila spoločné normy pre infraštruktúru alternatívnych palív, ako sú nabíjacie a čerpacie stanice, a vyžaduje, aby členské štáty vypracovali politiku v oblasti infraštruktúry144.

98

Biopalivá145 predstavujú približne 70 % energie z obnoviteľných zdrojov používanej v doprave146. Vyrábajú sa z biomasy, ako sú biologicky rozložiteľné poľnohospodárske alebo lesnícke výrobky, alebo z domáceho či priemyselného odpadu. V zásade majú biopalivá potenciál produkovať menej skleníkových plynov než fosílne palivá, pretože množstvo emisií CO2 uvoľnených pri spaľovaní biopaliva bolo z atmosféry zachytené, keď sa zdrojové materiály pestovali, a ropa, ktorá by sa v opačnom prípade spálila ako palivo, stále ostáva v zemi.

99

Vysoké ceny surovej ropy na začiatku 21. storočia obnovili záujem o biopalivá. Očakávalo sa, že biopalivá znížia závislosť krajín dovážajúcich ropu, vytvoria nové exportné príležitosti pre rozvojové krajiny a prispejú k zníženiu emisií skleníkových plynov147. Z týchto dôvodov EÚ stanovila minimálne požiadavky týkajúce sa podielu obnoviteľných zdrojov energie v doprave (pozri bod 97). To viedlo investíciám do kapacít na výrobu biopalív. Biopalivá sú však pri znižovaní emisií skleníkových plynov účinné iba vtedy, keď emisie, ktorým sa predišlo tým, že nedošlo k spáleniu fosílnych palív, nie sú vyvážené emisiami skleníkových plynov vzniknutými v priebehu celého výrobného životného cyklu biopalív, počas pestovania, prepravy a premeny surovín na výrobu biopalív, alebo zmenami využívania pôdy. Napríklad ak sa zalesnená oblasť vyrúbe, aby sa získal priestor na výrobu biopalív, kapacita lesa na ukladanie uhlíka zanikne.

100

Takáto zmena využívania pôdy môže byť priama alebo nepriama. Napríklad ak sa les vyrúbe, aby sa získal priestor na pestovanie surovín pre biopalivá, ide o priamu zmenu využívania pôdy. Ak sa existujúca poľnohospodárska pôda začne používať na pestovanie biopalív a všetko ostatné ostane rovnaké, nastane zníženie v oblasti potravinárskej výroby. To by mohlo viesť k potrebe vyrubovať viac lesa, aby sa získal priestor na produkciu potravín: V tomto prípade sa zmena využívania pôdy označuje za nepriamu (ILUC – pozri graf 14).

Graf 14

Priama a nepriama zmena využívania pôdy

Zdroj: Európsky dvor audítorov.

101

Otázky týkajúce sa zmeny využívania pôdy na pestovanie biopalív a výsledná legislatívna diskusia obmedzujú vývoj biopalív148. Spotreba biopalív v roku 2013 zaznamenala svoj prvý pokles od zavedenia prvej smernice o biopalivách v roku 2003. Diskusia podnietila EÚ, aby stanovila kritériá udržateľnosti, ktoré musia spĺňať biopalivá, aby sa mohli započítať do cieľa týkajúceho sa dosiahnutia úrovne 10 % obnoviteľných palív v doprave. Napríklad biopalivá pestované na vyklčovaných plochách, na ktorých v minulosti boli mokrade alebo lesy, sú vyňaté. Kritériá sa však nevzťahujú na nepriame zmeny využívania pôdy, i keď kapacita vyklčovaného lesa na ukladanie uhlíka v oboch prípadoch zaniká, ak sa nemá zmeniť plocha poľnohospodárskej pôdy. Dôvodom je skutočnosť, že emisie z nepriamej zmeny využívania pôdy nemožno priamo pozorovať a dajú sa iba modelovať. S cieľom zohľadniť tieto nepriame účinky sa stanovil strop podielu biopalív z potravinárskych plodín, ktoré možno započítať do dosiahnutia 10 % cieľa149.

102

Biopalivá vyrábané priamo z potravín alebo potravinárskych plodín sú známe ako biopalivá prvej generácie alebo konvenčné biopalivá. Biopalivá vyrábané z odpadu, poľnohospodárskeho odpadu, nepotravinárskych plodín a vodných rias sú známe ako pokročilé biopalivá. Pokročilé biopalivá priamo nekonkurujú potravinám ani potravinárskym plodinám, pokiaľ ide o pôdu. Biopalivá z odpadu, ako je použitý kuchynský olej, sú už komerčne dostupné. Iné procesy na výrobu pokročilých biopalív, ako je používanie odpadu zo slamy, sú v skorej fáze vývoja150.

Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo

103

Sektor poľnohospodárstva v EÚ v roku 2015 vyprodukoval 11 % emisií skleníkových plynov. Emisie z poľnohospodárstva sa medzi rokmi 1990 a 2013 znížili o 20 %, napríklad z dôvodu zníženia množstva hovädzieho dobytka a zlepšenia postupov riadenia poľnohospodárskych podnikov151. Od roku 2014 sa poľnohospodárske emisie opäť zvýšili.

*Vrátane medzinárodnej lodnej a leteckej dopravy

**Okrem využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva

104

Emisie skleníkových plynov v poľnohospodárstve tvoria najmä oxid dusný a metán, čo sú účinnejšie skleníkové plyny než CO2152. Emisie vznikajú najmä pri tráviacom procese dobytka a pri obhospodarovaní poľnohospodárskej pôdy (pozri graf 15).

Graf 15

Emisie skleníkových plynov z poľnohospodárstva podľa ich zdroja, 2015

*Medzi „iné“ patrí: vápnenie, aplikácia močoviny, pestovanie ryže, spaľovanie poľnohospodárskeho odpadu na poliach, ostatné hnojivá s obsahom uhlíka.

Zdroj: Prehľad údajov EEA – skleníkové plyny, EEA, 2017.

105

Regulácia poľnohospodárskeho sektora v EÚ prebieha najmä prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Politika v oblasti lesného hospodárstva ostáva v právomoci členských štátov, hoci v rámci SPP sú k dispozícii určité finančné prostriedky na opatrenia v lesnom hospodárstve. Všetci príjemcovia priamych platieb v rámci SPP musia dodržať pravidlá krížového plnenia153. Niektoré z týchto pravidiel sú prínosom pre životné prostredie a sú zacielené aj na zmenu klímy, napríklad podporou udržiavania organickej hmoty v pôde. Poľnohospodári dostávajú doplnkové platby (tzv. ekologizačné platby), ak splnia dobrovoľné záväzky, ktoré prispievajú k dosahovaniu environmentálnych cieľov a cieľov v oblasti klímy154.

106

Z prostriedkov SPP sa financujú aj opatrenia na rozvoj vidieka, z ktorých niektoré sú zamerané na zmenu klímy vrátane investícií do energie z obnoviteľných zdrojov alebo do opatrení v oblasti lesného hospodárstva na podporu ukladania uhlíka.

107

Existujú riešenia na zníženie emisií v sektore poľnohospodárstva, ako je účinnejšie používanie hnojív alebo odlišné postupy plemenitby hovädzieho dobytka155. Prevláda však predpoklad, že tieto riešenia sú nákladnejšie než opatrenia na zmiernenie v iných sektoroch156, ktorý sa len zriedka spochybňuje. Podľa Komisie možno od sektora poľnohospodárstva realisticky očakávať len pomerne nízky príspevok k zníženiu emisií157. Komisia navrhla začleniť časť potenciálu pôdy a rastlinstva ukladať uhlík do nariadenia o spoločnom úsilí do roku 2030 (pozri bod 38).

108

V rámci politiky v oblasti zmeny klímy bola vypracovaná koncepcia LULUCF (využívanie pôdy, zmena vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo), aby sa zohľadnil potenciál ukladania a emisií tohto sektora využívajúceho pôdu (pozri rámček 7). Sektor LULUCF v roku 2015 pohltil toľko CO2, že tým vyrovnal približne 7 % celkových emisií skleníkových plynov EÚ. Inými slovami, pohltil dosť CO2 na vyrovnanie celkového množstva skleníkových plynov vyprodukovaných Španielskom. Od roku 2008 sa však kapacita sektora na ukladanie uhlíka znížila z dôvodu faktorov, ako je starnutie lesov.

Rámček 7

Prirodzené pohlcovanie skleníkových plynov v pôde, moriach a vo vzduchu

V pôde sa v súčasnosti sekvestruje alebo ukladá približne tretina hrubého množstva emisií CO2 vyprodukovaných celosvetovo za rok a v oceánoch sa ukladá podobné množstvo. Zvyšok sa hromadí v atmosfére. Rozširovanie lesov a trávnych porastov vedie napríklad k ukladaniu uhlíka v konároch, listoch, koreňoch a pôde. Tento uhlík sa znovu mení na skleníkové plyny, keď rastliny zhoria, odumrú a rozložia sa alebo keď sa použijú ako palivo.

109

Až doteraz sa schopnosť sektora LULUCF ukladať skleníkové plyny vo výpočtoch pokroku k dosiahnutiu cieľov znižovania emisií skleníkových plynov EÚ do roku 2020 nezohľadňovala. To je čiastočne spôsobené tým, že účinok tohto sektora na emisie skleníkových plynov je oveľa ťažšie posúdiť než účinky iných sektorov. Zároveň kapacitu tohto sektora na ukladanie uhlíka ovplyvňujú rozhodnutia prijaté v iných sektoroch. Napríklad zvýšenie používania biomasy na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a súčasne znižovanie emisií v sektore dodávok energie by mohli vyvolať zníženie kapacity na ukladania uhlíka (pozri bod 100).

110

Európska únia ako prvý krok k začleneniu činností v oblasti LULUCF do svojho záväzku znížiť CO2 vypracovala pravidlá započítavania založené na pravidlách OSN pre vykazovanie podľa Kjótskeho protokolu158. V júli 2016 Komisia navrhla spôsob, akým by sa sektor mohol započítať do cieľov znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030159. To znamená, že emisie z ostatných sektorov by bolo možné do určitej miery vykompenzovať kapacitou sektora LULUCF na ukladanie uhlíka160. Použitie tohto mechanizmu flexibility „by mohlo potenciálne pokryť približne dva percentuálne body chýbajúce do splnenia cieľa nariadenia ESR do roku 2030“161.

Odpad a obehové hospodárstvo

111

Zvyšok emisií skleníkových plynov EÚ pochádza z odpadu, ktorý predstavuje 3 % všetkých emisií skleníkových plynov EÚ. Emisie z odpadu sa medzi rokmi 1990 a 2015 znížili o 42 %.

*Vrátane medzinárodnej lodnej a leteckej dopravy

**Okrem využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva

112

Opatrenia EÚ v oblasti odpadu, najmä prostredníctvom právnych predpisov, zahŕňajú znižovanie emisií skleníkových plynov priamo znížením emisií zo skládok162 a nepriamo predchádzaním vzniku odpadu a recykláciou materiálov, ktoré by sa inak získali a spracovali. V dôsledku toho lepšie nakladanie s odpadom zabraňuje emisiám v iných sektoroch hospodárstva, ako sú dodávky energie, poľnohospodárstvo, výroba a doprava. Napríklad recykláciou odpadu vo Francúzsku sa v roku 2014 ušetril ekvivalent 5 % vnútroštátnych emisií skleníkových plynov163.

113

Jedna koncepcia podporujúca predchádzanie vzniku odpadu a jeho recykláciu je „obehové hospodárstvo“164. Napríklad dizajn výrobku možno zmeniť s cieľom uľahčiť jeho opätovné použitie alebo recykláciu, a to výberom odlišných materiálov, štandardizáciou jeho zložiek a zabezpečením jednoduchej separácie po konci životnosti.

Adaptácia

Očakávané zmeny teplôt a zrážok

114

Adaptácia na zmenu klímy je „proces prispôsobenia sa aktuálnej alebo očakávanej zmene klímy a jej účinkom“165. V priemere bol svet v roku 2016 už o 1,1 °C teplejší než v predindustriálnom období. Aj keby sa dosiahol cieľ Parížskej dohody udržať zvyšovanie celosvetových teplôt v tomto storočí pod hodnotou 2 °C, adaptácia na zmenu klímy je nevyhnutná. Scenár zvýšenia teploty o menej ako 2 °C predstavuje celosvetový priemer. Aj keby sa tento cieľ dosiahol, teploty v určitých regiónoch sa zvýšia o viac než 2 °C (pozri graf 16). V zimnom období by sa teploty v niektorých častiach Škandinávie mohli zvýšiť priemerne o 5 až 8 °C. Letné teploty vo väčšine Španielska a v severnej Škandinávii by sa mohli zvýšiť v priemere o 3 až 4 °C166.

Graf 16

Sezónna zmena teplôt (v °C) v rokoch 2071 – 2100 v porovnaní s rokmi 1961 – 1990 (scenár celosvetového zvýšenia o menej než 2 °C)

Zdroj: Upravené podľa Climate Impacts in Europe (Účinky zmeny klímy v Európe), projekt JRC PESETA II, 2014. Zdroj údajov Dosio a Paruolo, 2011, a Dosio a kol., 2012167.

115

Zmeny týkajúce sa režimov dažďových a snehových zrážok by mohli byť takisto významné (pozri graf 17). Zimné zrážky by sa niektorých častiach strednej Európy a v Škandinávii mohli zvýšiť o vyše 25 %. Úroveň letných zrážok by na väčšine stredozemného pobrežia EÚ mohla klesnúť o vyše 50 %.

Graf 17

Zmena sezónnych zrážok (v %) v rokoch 2071 – 2100 v porovnaní s rokmi 1961 – 1990 (scenár celosvetového zvýšenia o menej než 2 °C)

Zdroj: Climate Impacts in Europe (Účinky zmeny klímy v Európe), projekt JRC PESETA II, 2014. Zdroj údajov Dosio a Paruolo, 2011, a Dosio a kol., 2012167.

116

V dôsledku týchto zmien úrovne zrážok sa zvýši riziko povodní a erózie pôdy v mnohých častiach Európy. Od roku 1980 sa strojnásobil ročný počet povodní, pri ktorých bolo potrebné vyplatiť poistné plnenie (z 10 prípadov v roku 1980 na 38 prípadov v roku 2015 a 29 v roku 2016)168. Zvýšenie celosvetovej priemernej hladiny morí povedie k častejším a závažnejším povodniam v pobrežných oblastiach. Zvýši sa ničivosť búrok169.

117

V dôsledku erózie pôdy v kombinácii s nedostatkom vody a vyššími teplotami, ktoré zvyšujú odparovanie, narastá riziko dezertifikácie. Zo štúdií vyplýva, že až 44 % Španielska, 33 % Portugalska a takmer 20 % Grécka a Talianska je vystavených vysokému riziku erózie170. Tieto členské štáty budú trpieť vyššími teplotami a nižšími zrážkami (pozri graf 16 a graf 17). Dvanásť členských štátov EÚ vyhlásilo, že ich zasahuje dezertifikácia171.

Vplyv zmeny klímy na spoločnosť

118

Zmena klímy bude mať aj rozsiahle spoločenské následky: napríklad následky pre ľudské zdravie. Prejavy extrémneho počasia, ako sú búrky a povodne, obdobia extrémnych horúčav alebo chladu alebo väčšie rozšírenie chorôb, môžu spôsobiť závažné zdravotné riziká a úmrtia. Napríklad v období od roku 1980 až do roku 2013 dve tretiny všetkých úmrtí spôsobených prírodnými javmi v EÚ zapríčinili vlny horúčav172.

119

Zmena klímy ovplyvní aj kľúčové hospodárske sektory a už to aj robí173. Poľnohospodárstvo ovplyvní dostupnosť vody, teplota, nové škodce a invázne druhy. Hoci by sa v severných oblastiach mohla zvýšiť úroda, produkcia v južných oblastiach by mohla klesnúť o 30 %174. Účinky na morské prostredie budú mať vplyv na odvetvie rybolovu175. V sektore lesného hospodárstva sa vyskytnú zmeny vo výskyte druhov stromov, zvýši sa riziko lesných požiarov a výskyt škodlivého hmyzu. Kratšie obdobia so snehom alebo suchá a vlny horúčav negatívne ovplyvnia turizmus.

120

Hospodárska činnosť, a teda aj pracovné miesta, by sa mohli presunúť z jedného hospodárskeho odvetvia do druhého. Kým čistý účinok je stále neistý, pracovné príležitosti by mohli vzniknúť v oblastiach, ako je posilnenie alebo výstavba protipovodňových a pobrežných hrádzí, a v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov176.

121

Modely energetickej náročnosti sa zmenia: zníži sa dopyt po energii na vykurovanie v zime a narastie dopyt po energii na ochladzovanie v lete. Kapacita na výrobu energie by sa mohla zmenšiť, napríklad z dôvodu nižšej kapacity vodnej energie alebo chladenia jadrových elektrární.

122

Prejavy extrémneho počasia, ako sú povodne, suchá a búrky, a postupné zmeny, napríklad zvyšovanie hladiny morí, by mohli prinútiť väčšie množstvo ľudí, aby migrovali v rámci Európy a do nej177. Z niekoľkých správ178 napríklad vyplýva, že nedávne trojročné sucho v Sýrii prispelo k vypuknutiu sýrskej občianskej vojny. Existuje riziko nedostatočnej pripravenosti na migráciu spôsobenú zmenou klímy179.

Stratégia EÚ a národné adaptačné stratégie

123

Keďže vplyvy zmeny klímy sa medzi regiónmi EÚ, ba dokonca aj v rámci členských štátov, výrazne líšia, je pravdepodobné, že väčšina adaptačných iniciatív sa prijme na regionálnej alebo miestnej úrovni. Niektoré účinky zmeny klímy však presahujú hranice jednotlivých členských štátov – napríklad povodie zaplavené v dôsledku zmeny klímy by mohlo zahŕňať územia viac než jednej krajiny.

124

Na rozdiel od včasnej reakcie pri zmierňovaní základ opatrení EÚ v oblasti adaptácie, stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, bol prijatý až v roku 2013180. Stratégiou sa namiesto príkazov členské štáty a mestá podporujú, aby prijímali opatrenia. Stanovuje sa v nej napríklad, že členské štáty by mali prijať vnútroštátnu adaptačnú stratégiu do roku 2017 a mali by ju začať realizovať do roku 2020. Určité mestá prijali dobrovoľný záväzok založený na iniciatíve Dohovoru primátorov a starostov. Komisia ponúka podporu, napríklad prostredníctvom svojej Európskej platformy pre adaptáciu na zmenu klímy, Climate-ADAPT, ktorá používateľom umožňuje prístup k údajom, osvedčeným postupom a informáciám o očakávanej zmene klímy v Európe a ich výmenu.

125

Komisia monitoruje a posudzuje vnútroštátne adaptačné stratégie a v roku 2017 zváži návrh právne záväzného nástroja, pokiaľ sa opatrenia členských štátov budú považovať za nedostatočné181. Do apríla 2017 prijalo vnútroštátnu adaptačnú stratégiu 22 členských štátov182.

126

Adaptácii sa v rozličnej miere venujú aj odvetvové právne predpisy EÚ. Napríklad rámcová smernica o vode183 sa zaoberá kvalitatívnymi a kvantitatívnymi aspektmi vody, takže je nepriamo zameraná na otázky sucha; smernica o povodniach184 sa zaoberá predchádzaním povodniam; smernica o vtákoch185 a smernica o biotopoch186 sa popri iných zaoberajú ochranou biodiverzity.

Podpora opatrení EÚ v oblasti energetickej politiky a politiky v oblasti zmeny klímy

127

Opatreniami EÚ v oblasti energetickej politiky a politiky v oblasti zmeny klímy sa podporujú tri kľúčové, prierezové témy:

  • výskum a inovácie;
  • financovanie a
  • politika založená na dôkazoch a vykonávanie.

Výskum a inovácie

128

Dosiahnutie cieľov v oblasti energetiky a zmeny klímy na celom svete a transformácia EÚ na nízkouhlíkovú spoločnosť sa opierajú o vývoj nových technológií v niekoľkých sektoroch, ako je sektor dodávok energie a doprava187. Pre väčšinu z týchto sektorov zatiaľ nie sú k dispozícii nízkouhlíkové alternatívy, a vôbec nie pri konkurencieschopnej výške nákladov.

129

Rámcový program EÚ pre výskum a inovácie, známy ako Horizont 2020, je hlavným nástrojom financovania výskumu a inovácií v EÚ188. V rámci svojho záväzku vynaložiť jedno euro z piatich na opatrenie v oblasti klímy (pozri bod 133) sa EÚ zaviazala minúť aspoň 35 % finančných prostriedkov programu Horizont 2020 (27 mld. EUR od roku 2014 do roku 2020) na výskum zmiernenia zmeny klímy a adaptáciu na ňu. Navyše v iniciatívach, ako je integrovaný strategický plán pre energetické technológie (SET), sa stanovili ciele na európskej úrovni na zníženie nákladov a zlepšenie účinnosti kľúčových nízkouhlíkových technológií, aby boli konkurencieschopnejšie v porovnaní s konvenčnými zdrojmi energie a aby sa zrýchlila dekarbonizácia energetického systému EÚ.

130

V niekoľkých energeticky významných oblastiach Európa trpí pri svojom úsilí uviesť na trh sľubné inovácie nedostatočnou mierou zavedenia189. Na uvedenie technológií na trh budú potrebné nové prelomové obchodné modely a služby, spoločenské inovácie a nové politiky a finančné mechanizmy190.

131

Tento problém sa snažilo riešiť niekoľko iniciatív. Napríklad iniciatívou Komisie z roku 2016 týkajúcou sa urýchlenia inovácií v oblasti čistej energie sa stanovila škála opatrení na zlepšenie regulačného, hospodárskeho a investičného prostredia pre inovácie technológií a systémov v oblasti čistej energie191. Iniciatíva kládla dôraz na súvislosti s programom Komisie v oblasti rastu a zamestnanosti a s konkurencieschopnosťou EÚ190. Okrem toho z nej vyplývalo, že budúce financovanie EÚ by sa malo zamerať na:

  • dekarbonizáciu fondu budov EÚ do roku 2050: od budov s takmer nulovou spotrebou energie k obvodom s pozitívnou energetickou bilanciou,
  • posilnenie vedúcej úlohy EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie,
  • rozvoj cenovo dostupných a integrovaných riešení uskladňovania energie a
  • elektromobilitu a integrovanejší mestský dopravný systém.

Verejné a súkromné financovanie zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na zmenu klímy

132

Rozsah hospodárskych nákladov na zmenu klímy pre EÚ ostáva neistý, je však pravdepodobné, že budú značné (niektoré odhady sa uvádzajú v rámčeku 8).

Rámček 8

Príklady odhadov hospodárskych nákladov na zmenu klímy pre EÚ

Zmiernenie:

Aby sa dosiahli cieľové hodnoty EÚ na rok 2030, v období medzi rokmi 2021 a 2030 sa každý rok musí investovať 1 115 mld. EUR do týchto sektorov:

  • 736 mld. EUR v sektore dopravy;
  • 282 mld. EUR v sektoroch bývania a služieb;
  • 78 mld. EUR do sústavy, výroby a do priemyselných kotlov a 19 mld. EUR v priemysle192.

Adaptácia:

V prípade vývoja za nezmenených okolností by zmeny klímy očakávané do roku 2080 zhoršili každý rok situáciu domácností v EÚ o 190 mld. EUR v dnešných cenách, t. j. takmer o 2 % súčasného HDP EÚ, pokiaľ sa neprijmú nijaké verejné adaptačné opatrenia193. Odloženie adaptácie či nevykonanie žiadnych opatrení by mohli značne zvýšiť celkové náklady na zmenu klímy194.

133

Financovanie bude musieť pochádzať z verejných aj súkromných zdrojov. Pomerne malá veľkosť rozpočtu EÚ jej umožňuje priamo financovať iba zlomok tejto práce. Európska únia sa rozhodla, že na účely zabezpečenia súdržnosti legislatívnych opatrení a čo najlepšieho využitia rozpočtu EÚ zahrnie alebo začlení klimatické aspekty do všetkých nástrojov politík a financovania. To znamenalo stanoviť cieľ vynaložiť každé piate euro, t. j. približne 212 mld. EUR, na opatrenia týkajúce sa klímy vo finančnom rámci EÚ na obdobie 2014 – 2020.

134

Európska únia vystupuje aj na medzinárodnej úrovni, najmä prostredníctvom financovania opatrení v oblasti klímy v rozvojových krajinách (pozri bod 20). Napríklad v roku 2015 poskytli EÚ, EIB a členské štáty 17,6 mld. EUR na pomoc rozvojovým krajinám na boj proti zmene klímy195.

135

Európska únia okrem toho čoraz viac využíva finančné nástroje na prilákanie súkromných investícií, a to aj z rozpočtu EÚ196, ako aj zo zdrojov mimo neho, napríklad prostredníctvom Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI)197 a niekoľkých verejno-súkromných partnerstiev s priemyslom198. Európska investičná banka takisto vyčlenila najmenej 25 % svojho úverového portfólia na rast s nízkymi emisiami uhlíka a odolnosťou voči zmene klímy.

136

Investície súkromného sektora sa nemusia obmedzovať na zmierňovanie, mohli by zahŕňať aj adaptačné opatrenia s cieľom vybudovať odolnosť voči následkom zmeny klímy, ako aj ťažiť z nových obchodných príležitostí, ktoré vytvárajú199.

Politika založená na dôkazoch a vykonávanie

137

Podobne vo verejnom sektore by tvorcovia politík pri navrhovaní nových politík mali riadne posúdiť pravdepodobný účinok rozličných možností politiky. Cieľom Komisie je „otvoreným a transparentným spôsobom prijímať politické rozhodnutia, ktoré sú podložené najlepšími dostupnými dôkazmi a opierajú sa o plné zapojenie zainteresovaných strán“200. Napríklad pripravuje posúdenia vplyvu201, ktoré sú záväzné pre všetky iniciatívy so značnými hospodárskymi, environmentálnymi alebo sociálnymi vplyvmi202, a vykonáva hodnotenia vykonávania politík.

138

Pri posúdeniach vplyvu sa Komisia v rozsiahlej miere opiera o údaje a modelovanie s cieľom porovnať alternatívne politiky. Údaje poskytuje Európska environmentálna agentúra (EEA), Eurostat alebo viacero iniciatív financovaných z prostriedkov EÚ, ako sú služby Komisie v oblasti klímy, program Copernicus alebo portál Climate-ADAPT203. Na simuláciu možno použiť viacero modelov, napríklad dodávky energie, dopyt po nej a ceny, emisie skleníkových plynov z rôznych sektorov a sociálne a hospodárske výsledky. V Komisii túto kapacitu na tvorbu modelov poskytuje Spoločné výskumné centrum (JRC).

139

Hoci sú tieto modely cenné, všetky majú určité obmedzenia, o ktorých by používatelia mali vedieť204. V závislosti od použitých modelov medzi tieto obmedzenia patrí:

  • citlivosť výsledkov na jednotlivé predpoklady, napríklad diskontné sadzby pri výpočte návratnosti investícií;
  • nízka úroveň podrobností, ako sú účinky na jednotlivé domácnosti205 a
  • náročnosť týkajúca sa zohľadnenia budúcich technologických objavov, spoločenských zmien a navzájom súvisiacich účinkov zmeny klímy206.
140

Napriek týmto obmedzeniam existuje všeobecná zhoda, že politické rozhodnutia by mali byť podložené informáciami získanými na základe rozvážneho použitia rozmanitých modelov a scenárov.

Časť II – Čo robí Európsky dvor audítorov a najvyššie kontrolné inštitúcie EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy

Úloha najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy

141

Najvyššie kontrolné inštitúcie vykonávajú nezávislý externý audit riadenia verejných financií. Zohrávajú hlavnú úlohu pri presadzovaní transparentnosti, zodpovednosti, efektívnosti a účinnosti verejnej správy. Najvyššie kontrolné inštitúcie nekontrolujú iba finančné účty a zákonnosť a riadnosť finančného hospodárenia, ale posudzujú aj ekonomickú výhodnosť (hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť) celého spektra vládnych činností v oblasti verejnej správy207.

142

Najvyššie kontrolné inštitúcie členských štátov EÚ a Európsky dvor audítorov, ďalej len najvyššie kontrolné inštitúcie EÚ, vypracúvajú správy súvisiace s energetikou a zmenou klímy. Navzájom aj spolupracujú v oblasti energetiky a zmeny klímy, predovšetkým v pracovných skupinách INTOSAI208 a EUROSAI209 pre interný environmentálny audit a v kontaktnom výbore najvyšších kontrolných inštitúcií Európskej únie. Súčasťou spolupráce je vypracovanie štandardov na vykonávanie auditu, usmernení, vzájomnej výmeny metodík auditu a audítorských správ. Spoločne vykonávajú aj niektoré audity210.

143

Táto správa obsahuje súhrn činností najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy za posledných päť rokov. Týka sa 269 správ najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ zaoberajúcich sa energetikou a klímou v období od roku 2012 do marca 2017211. Zahŕňa prehľad oblastí, v ktorých najvyššie kontrolné inštitúcie EÚ vykonali audity výkonnosti, a pokiaľ to je možné, poukazuje na opakujúce sa prvky v zisteniach. Zoznam auditov najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ a zhrnutie 41 správ Európskeho dvora audítorov zahrnutých v tejto analýze je k dispozícii na webovom sídle Európskeho dvora audítorov. Táto analýza zodpovedá štruktúre časti I tejto situačnej správy: začína sa auditmi energetického sektora a systému EÚ na obchodovanie s emisiami, pokračuje auditmi v ďalších sektoroch produkujúcich emisie skleníkových plynov, auditmi týkajúcimi sa adaptácie na zmenu klímy a auditmi týkajúcimi sa horizontálnych a prierezových tém. Napokon sme identifikovali aj oblasti, v ktorých sa uskutočnilo menej auditov.

Prehľad činnosti najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy

144

Z analýzy audítorských správ najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ vyplýva, že:

  • najvyššie kontrolné inštitúcie EÚ sa zaoberali širokým okruhom rôznych tém v oblasti energetiky a zmeny klímy;
  • vykonali v priemere približne 50 auditov ročne spojených s energetikou a zmenou klímy, teda približne dva audity na najvyššiu kontrolnú inštitúciu EÚ za rok;
  • rozloženie audítorských správ medzi najvyššími kontrolnými inštitúciami EÚ sa rôzni. Väčšina najvyšších kontrolných inštitúcií v našom prieskume odpovedala, že energetika a zmena klímy majú v ich pláne činností nízku prioritu;
  • audity v oblasti energetiky tvorili najväčší podiel vypracovaných správ (38 % – pozri graf 18);
  • audity súvisiace so zmierňovaním, t. j. týkajúce sa energetiky, systému EÚ na obchodovanie s emisiami a ďalších sektorov, ktoré produkujú emisie skleníkových plynov (190 správ), prevyšujú audity týkajúce sa adaptácie (53 správ) v pomere 4 k 1.

Graf 18

Audítorské správy najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ týkajúce sa energetiky a zmeny klímy

Počet správ podľa témy (percentuálny podiel správ)

Zdroj: Správy najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ (január 2012 – marec 2017).

Energetika

145

Väčšina energetických auditov sa týka energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti a o trochu menej trhu s energiou, bezpečnosti dodávok energie a jadrovej energie (pozri graf 19). Nasledujúce oddiely sa postupne zaoberajú zisteniami auditov v každej z týchto oblastí a začína sa vnútorným trhom s energiou a bezpečnosťou dodávok energie.

Graf 19

Audítorské správy najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ týkajúce sa energetiky

Počet správ podľa témy

Zdroj: Správy najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ (január 2012 – marec 2017).

Vnútorný trh s energiou a bezpečnosť dodávok energie
146

Cieľom vnútorného trhu s energiou je umožniť voľný pohyb plynu a elektrickej energie a obchodovanie s nimi na území EÚ (pozri bod 65). Fungovanie vnútorného trhu s energiou tvorí základ bezpečnosti dodávok energie v EÚ. V audítorských správach najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ boli odhalené tieto problémy:

  • Bol dosiahnutý pokrok, cieľ EÚ týkajúci sa dokončenia vnútorného trhu s energiou však nebol dosiahnutý a pretrvávajú rozdiely súvisiace so spôsobom, akým členské štáty vykonávajú legislatívny rámec EÚ a spravujú svoje trhy.
  • Energetická infraštruktúra zatiaľ nie je pripravená na plne integrované trhy a neposkytuje skutočnú bezpečnosť dodávok energie.
  • Otázky spolupráce medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o cezhraničnú infraštruktúru, stále spôsobujú problémy.
147

Európsky dvor audítorov v roku 2015212 zistil, že hoci sa dosiahol pokrok v spájaní trhov v Európe, stále pretrvávajú problémy s vykonávaním legislatívneho rámca EÚ. Významné rozdiely213 v tom, ako členské štáty organizujú svoje trhy s energiou, spomaľovali pokrok smerom k dosiahnutiu vnútorného trhu s energiou EÚ a znamenali aj to, že sa zachovali veľké rozdiely vo veľkoobchodných cenách.

148

Vnútroštátne najvyššie kontrolné inštitúcie dospeli k podobným zisteniam: napríklad dve najvyššie kontrolné inštitúcie, v roku 2013 bulharská214 a v roku 2015 francúzska215, zverejnili správy, v ktorých uviedli, že podmienky obchodovania s energiou stále nepripomínajú voľný trh alebo že sľúbené prínosy otvorených trhov s energiou pre MSP a domácnosti sa stále nestali skutočnosťou.

149

Pri audite Európskeho dvora audítorov v roku 2015 sa takisto zistilo, že energetická infraštruktúra v členských štátoch a medzi nim zatiaľ vo všeobecnosti nebola pripravená na plne integrované trhy, a preto neposkytovala skutočnú bezpečnosť dodávok energie.

150

Z nášho auditu v roku 2015 takisto vyplynulo, že cieľ týkajúci sa prepojenia elektrických sietí (pozri bod 70) medzi členskými štátmi často nebol splnený a že vybudovaná infraštruktúra sa nie vždy používala v plnej kapacite. Zistili sme aj, že okrem obmedzenej dostupnosti fyzických prepojení medzi Španielskom a Francúzskom je na integráciu Španielska a Portugalska do vnútorného trhu EÚ s energiou je potrebné posilniť vnútorné siete na prenos elektrickej energie v Španielsku aj vo Francúzsku.

151

Rozvoj infraštruktúry cezhraničnej spolupráce si vyžaduje spoluprácu susediacich členských štátov. Pri audite z roku 2015 sme našli niekoľko dobrých príkladov, ako je plán prepojenia baltského trhu s energiou (BEMIP), čo je spolupráca medzi niekoľkými členskými štátmi a Komisiou216.

152

Existujú však aj príklady infraštruktúrnych problémov v jednom členskom štáte, ktoré spôsobujú problémy v susednej krajine. Napríklad poľská najvyššia kontrolná inštitúcia v roku 2014217 zistila, že neplánované toky elektrickej energie z Nemecka cez Poľsko do českých a slovenských sietí destabilizovali poľskú energetickú sieť, čím obmedzili schopnosť Poľska prijímať dovezenú energiu.

153

Jedným z mála auditov najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ dôkladne sa zaoberajúcich zmenou energetického systému (pozri body 7279) bol v roku 2016 audit nemeckej najvyššej kontrolnej inštitúcie218 týkajúci sa opatrení na realizáciu zmeny energetického systému v Nemecku. Pri audite sa zistilo, že spolkovému ministerstvu hospodárskych záležitostí a energetiky chýbal prehľad celkových nákladov na zmenu energetického systému, rôzne úrovne verejnej správy neboli skoordinované a podporované opatrenia boli vybraté bez ohľadu na ich nákladovú účinnosť. Hoci audit privítal, že vláda zverejnila správu o monitorovaní spoločne s nezávislým hodnotením, správa sa dostatočne nezaoberala otázkami súvisiacimi s cieľmi, posúdením cenovej dostupnosti a bezpečnosťou dodávok energie. V audite sa uvádzalo, že nemeckú zmenu energetického systému nemožno uskutočniť bez toho, aby sa zohľadnil vnútorný trh EÚ s energiou.

Energia z obnoviteľných zdrojov
154

Na globálnej makroúrovni sa v posledných rokov prejavil rýchly rast odvetví využívajúcich obnoviteľné zdroje energie a pokles nákladov, napríklad pokiaľ ide o veternú a slnečnú energiu. Na mikroúrovni, teda na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ, sa však v správach najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov zistili:

  • prekážky pre investície;
  • nedostatočná nákladová účinnosť a
  • problémy s monitorovaním a hodnotením.
155

V správach najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ sa zistili prekážky, ktoré bránili investíciám do energie z obnoviteľných zdrojov, a to v týchto oblastiach:

  • regulačné prostredie: v správach vrátane nášho auditu z roku 2014223 sa poukázalo na inštitucionálne a právne prekážky a viacero revízií vnútroštátnych právnych rámcov vrátane retroaktívnych zmien režimov dotácií ako na prekážky pre investície. Talianska najvyššia kontrolná inštitúcia v roku 2012219 poukázala na veľmi premenlivé právne rámce medzi regiónmi a poľská najvyššia kontrolná inštitúcia220 odhalila oneskorenia pri príprave nových pravidiel, ktorými sa riadi výroba energie z obnoviteľných zdrojov221;
  • problémy pri začleňovaní elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie do trhu: audit švédskej najvyššej kontrolnej inštitúcie z roku 2016222 poukázal na problémy na trhu s elektrickou energiou. Pri audite sa zistilo, že očakávaná nízka cena elektrickej energie neposkytla dostatok stimulov pre trh na investície do kapacít potrebných na vyváženie čoraz väčšieho podielu nestálej energie z obnoviteľných zdrojov v sústave. Pri našom audite z roku 2014 sme zistili problémy týkajúce sa výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov, ktorí si zabezpečovali povolenia na pripojenie do sústavy;
  • obmedzené použite rozpočtu EÚ na energiu z obnoviteľných zdrojov: hoci členské štáty financujú energiu z obnoviteľných zdrojov prevažne z vnútroštátnych finančných prostriedkov, nízka úroveň využívania dostupných finančných prostriedkov EÚ by mohla brániť investíciám. V našej správe z roku 2014 sme zistili pomalé čerpanie finančných prostriedkov EÚ na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v porovnaní napríklad s projektmi v oblasti energetickej efektívnosti. Zistili sme, že v prípadoch, keď sa použili finančné prostriedky EÚ, kontrolované projekty zabezpečili výstupy podľa plánov a väčšina z nich bola dostatočne vyspelá a pripravená na vykonanie223. K podobným zisteniam týkajúcim sa obmedzeného využívania finančných prostriedkov EÚ na obnoviteľné zdroje energie dospeli v rokoch 2013 až 2015 aj talianske219 a rumunské224 najvyššie kontrolné inštitúcie.
156

Témy nákladovej účinnosti opatrení a výšky podpory z verejných zdrojov sa v audítorských správach o energii z obnoviteľných zdrojov opakovali (pozri príklady v rámčeku 9). V roku 2014 sme zistili, že nákladová účinnosť nebola pri plánovaní a realizácii projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov hlavnou zásadou. Zistili sme takisto prípady, keď sa na projekty poskytlo viac verejných finančných prostriedkov, než bolo potrebné, aby sa stali ekonomicky životaschopnými.

Rámček 9

Príklady správ najvyšších kontrolných inštitúcií, v ktorých sa poukazuje na nedostatočnú nákladovú účinnosť a vysokú úroveň podpory z verejných zdrojov na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov

  • Nemecká najvyššia kontrolná inštitúcia v roku 2016225 zistila, že z programu trhových stimulov pre výrobu tepla z energie z obnoviteľných zdrojov sa financovali neúčinné technológie a technológie, ktoré už mali zavedený trh. V tomto programe sa navyše nezohľadnilo, či žiadateľ skutočne potreboval finančnú podporu.
  • Česká najvyššia kontrolná inštitúcia v roku 2014226 zistila, že vysoká úroveň finančnej prevádzkovej pomoci poskytovanej fotovoltickým elektrárňam viedla k tomu, že doba návratnosti bola približne 7 rokov, hoci výkupná tarifa elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov mala ostať na rovnakej úrovni vyše 20 rokov.
  • Cyperská najvyššia kontrolná inštitúcia227 zistila, že medzi rokmi 2008 a 2013 sa financovali zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, i keď ich vnútorná miera návratnosti prevýšila stanovenú prahovú hodnotu, čo viedlo k nadmernému financovaniu.
  • V roku 2014 dánska najvyššia kontrolná inštitúcia228 konštatovala, že z dôvodu poklesu nákladov na výstavbu solárnych elektrární a zvyšovania cien za elektrickú energiu (vrátane daní) dostávali tieto elektrárne príliš vysokú podporu.
  • V roku 2014 odhalila najvyššia kontrolná inštitúcia Spojeného kráľovstva229 dôkazy, že prvé zákazky v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov sa udeľovali bez výberového konania za ceny, ktoré môžu dodávateľom poskytovať vyššiu návratnosť, než je potrebné na zabezpečenie investícií.
157

Nedostatočné monitorovanie a hodnotenie programov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov bolo ďalšou témou, ktorá sa zistila vo viacerých auditoch najvyšších kontrolných inštitúcií. Napríklad nemecká najvyššia kontrolná inštitúcia v roku 2016 zistila, že programom chýbali ciele, čo malo za následok, že nebolo možné monitorovať ich výsledky230. Podobne sa v rámci auditu českej najvyššej kontrolnej inštitúcie a auditu Európskeho dvora audítorov v roku 2014231 zistilo, že ciele a ukazovatele výkonnosti stanovené pre kontrolované programy boli nepresné a/alebo neboli založené na spoľahlivých základných údajoch.

Energetická efektívnosť
158

Pri auditoch týkajúcich sa energetickej efektívnosti najvyššie kontrolné inštitúcie EÚ zaznamenali:

  • zdržania pri dosahovaní cieľov a spúšťaní programov;
  • nedostatočnú nákladovú účinnosť a
  • nedostatky pri monitorovaní a hodnotení programov.
159

Zdržania a súvisiace riziká pri dosahovaní cieľov EÚ alebo vnútroštátnych cieľov vykázalo v období medzi rokmi 2013 a 2015 viacero najvyšších kontrolných inštitúcií. Napríklad portugalské232 a slovenské233 najvyššie kontrolné inštitúcie ohlásili zdržania pri vykonávaní opatrení energetickej efektívnosti vo verejných budovách. České234 a dánske235 najvyššie kontrolné inštitúcie vypočítali, že ich krajiny nesplnia svoje ciele energetickej efektívnosti včas. Slovenská (2015), bulharská (2015), rumunská (2014) a portugalská (2013) najvyššia kontrolná inštitúcia236 nahlásili zdržania týkajúce sa začiatku programov v oblasti energetickej efektívnosti z dôvodu zložitých vnútroštátnych právnych predpisov a nedostatku dostupných zamestnancov na riadenie programov.

160

Pri našom audite v roku 2012237 sme zistili, že keď sa vyberali opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti na financovanie z verejných prostriedkov, často sa nebral ohľad na nákladovú účinnosť. Na tieto otázky naďalej upozorňovali audity opatrení obnovy verejných budov vypracované poľskou (2015), slovenskou (2015) a rumunskou (2014) najvyššou kontrolnou inštitúciou238. Na rozdiel od týchto správ sa v slovenskej audítorskej správe z roku 2017 dospelo k záveru, že vnútroštátne finančné prostriedky, ako aj finančné prostriedky EÚ vynaložené na obnovu obytných budov boli nákladovo účinné239.

161

Nedostatky v monitorovaní a hodnotení programov energetickej efektívnosti zistila nemecká (2016), slovenská (2015), poľská (2015), slovinská (2013) a portugalská (2013) najvyššia kontrolná inštitúcia. Napríklad opatrenia mali nedostatočne vymedzené ciele240 alebo neexistovali nijaké spoľahlivé ukazovatele na posúdenie ich dosiahnutia241.

Jadrová energia
162

Väčšina správ najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ o jadrovej energii sa týkala nákladov na prevádzku a údržbu alebo vyradenie jadrových elektrární242. Najvyššie kontrolné inštitúcie EÚ zistili:

  • značné zvýšenie nákladov a neistôt;
  • neprítomnosť primeranej rezervy na náklady alebo deficity vo financovaní a
  • oneskorenia.
163

V roku 2016 sme vykonali audit243 na posúdenie, či od nášho posledného auditu v roku 2011 došlo k pokroku v troch programoch pomoci EÚ na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Litve, Bulharsku a na Slovensku. Zistili sme, že pokrok sa dosiahol v oblastiach nízkej rádioaktivity, ako sú haly turbín, ale vyraďovanie budov reaktorov sa ešte nezačalo. Veľa projektov vyraďovania sa oneskorilo a došlo v nich k zvýšeniu nákladov.

164

Zistili sme, že všetky tri členské štáty stáli pred finančnými ťažkosťami, najmä Litva, ktorej v roku 2015 chýbalo financovanie vo výške 1,56 mld. EUR na dokončenie procesu vyraďovania. Záväzky za budúce náklady sa v troch členských štátoch neúčtovali správne.

165

Vzhľadom na otázku konečného uloženia sa pri našom audite zistilo, že celkové odhadované náklady troch programov vyraďovania z prevádzky by sa zdvojnásobili, ak by sa započítali náklady na konečné uloženie vysokoaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva. Rozhovory o potenciálnom riešení pre konečné uloženie boli stále len vo fáze koncepcie napriek tomu, že na vykonanie týchto riešení je potrebných niekoľko desaťročí.

166

V ostatných správach najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ sa objavujú podobné zistenia týkajúce sa zvýšenia nákladov a neistôt. Pri audite francúzskej najvyššej kontrolnej inštitúcie z roku 2014244 sa zistilo, že v rokoch 2010 až 2013 sa náklady na jadrovú energiu zvýšili z 50 EUR/MWh na 60 EUR/MWh. Tento 21 % nárast spôsobilo zvýšenie nákladov na údržbu z dôvodu rozšírenia prevádzkovej životnosti niektorých jadrových elektrární. V správe sa zistilo aj zvýšenie budúcich nákladov a zdôraznila sa vysoká neistota spojená s nákladmi na vyraďovanie z prevádzky a konečné uloženie jadrového odpadu. Francúzska najvyššia kontrolná inštitúcia v roku 2016 odhadla celkové náklady na údržbu francúzskych jadrových elektrární na roky 2014 – 2030 na 100 mld. EUR245. Najvyššia kontrolná inštitúcia Spojeného kráľovstva v roku 2015 v správe uviedla zvýšenie nákladov a neistoty v oblasti odhadu nákladov na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky246.

Systém EÚ na obchodovanie s emisiami

167

Takmer všetky audity najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ týkajúce sa systému EÚ na obchodovanie s emisiami, ktoré boli uverejnené po roku 2012, sa vzťahovali na druhú fázu systému, ktorá prebiehala v období od roku 2008 do roku 2012. Iba jedna správa najvyššej kontrolnej inštitúcie247 sa zaoberala treťou fázou systému EÚ na obchodovanie s emisiami, ktorá prebieha od roku 2013 do roku 2020. V týchto správach najvyšších kontrolných inštitúcií došlo k spochybneniu:

  • účinnosti systému z dôvodu nadbytku emisných kvót a ich výslednej nízkej ceny;
  • nedostatku riadneho odôvodnenia vnútroštátnej podpory poskytovanej spoločnostiam s vysokým odberom energie, ktoré boli údajne ohrozené únikom uhlíka a
  • špecifických prvkov vykonávania.
168

Už niekoľko rokov bola cena emisných kvót systému EÚ na obchodovanie s emisiami výrazne nižšia než prognózy (pozri bod 32). Zo spoločného auditu z roku 2012, do ktorého sa zapojilo sedem najvyšších kontrolných inštitúcií248, vyplynulo, že tieto nízke ceny bránili účinnosti systému EÚ na obchodovanie s emisiami. Nemecká249 a francúzska250 najvyššia kontrolná inštitúcia dospeli v roku 2014 k podobnému záveru. Nízke ceny emisných kvót systému EÚ na obchodovanie s emisiami oslabili stimul pre spoločnosti, aby investovali do čistejších technológií na dlhodobé zníženie emisií. Zistilo sa, že nízke ceny boli prevažne výsledkom nadmernej ponuky emisných kvót251, ale aj rastu energetickej efektívnosti252 alebo politík v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov253. V roku 2014 nemecká najvyššia kontrolná inštitúcia pri preskúmavaní „odloženia aukcií“ emisných kvót s cieľom vyriešiť túto nerovnováhu trhu systému EÚ na obchodovanie s emisiami (pozri bod 33) konštatovala, že tieto opatrenia neposkytnú dlhodobé riešenie254.

169

Audítorské správy dvoch najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ sa zaoberali podporou „kompenzácie“ udeľovanou niektorými členskými štátmi spoločnostiam v súvislosti s rizikom tzv. úniku uhlíka (pozri bod 30). Švédska správa z roku 2012255 zaoberajúca sa systémom EÚ na obchodovanie s emisiami a daňami súvisiacimi so zmenou klímy obsahovala záver, že švédskej vláde, jej agentúram a parlamentu chýba základ na posudzovanie, či rôzne priemyselné odvetvia skutočne sú ohrozené únikom uhlíka. V správe nemeckej najvyššej kontrolnej inštitúcie z roku 2016256, v ktorej sa skúmala kompenzácia vyplatená priemyslu s vysokým odberom elektrickej energie, sa zistilo, že príslušné ministerstvo neprešetrilo, či vysoké náklady na elektrickú energiu skutočne motivovali spoločnosti k tomu, aby sa presídlili, alebo či tieto náklady boli vyvážené zvýšením v oblasti energetickej efektívnosti.

170

Najvyššie kontrolné inštitúcie EÚ takisto posudzovali vykonávanie systému EÚ na obchodovanie s emisiami a poukázali na problémy týkajúce sa:

  • účinnosti mechanizmov, prostredníctvom ktorých sa znižujú emisie pomocou investícií v krajinách mimo EÚ (Luxembursko, 2014; Nemecko, 2014; Portugalsko, 2011)257;
  • podvodu v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorým bolo dotknuté obchodovanie s emisiami aspoň v roku 2008 a 2009 (Spoločný audit Dánska, Fínska, Lotyšska, Litvy, Nórska, Poľska, Švédska, 2012; Nemecko, 2014; Portugalsko, 2011)258. Od tohto obdobia začalo aspoň 22 členských štátov používať mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti na boj proti daňovým podvodom. Teoreticky by sa tým malo znížiť aj riziko podvodu v oblasti DPH, ktorý má vplyv systém EÚ na obchodovanie s emisiami;
  • záruk zameraných na ochranu integrity trhu, ktoré neboli dostatočne spoľahlivé, a systémov na monitorovanie a podávanie správ o emisiách, ktoré neboli harmonizované a vykazovali nedostatky (Európsky dvor audítorov, 2015)259.

Doprava

171

Príslušné audity v oblasti dopravy sa týkali znižovania emisií skleníkových plynov priamo v sektore dopravy alebo sa zaoberali nízkouhlíkovými druhmi dopravy alebo prechodom na tieto druhy dopravy. Bez ohľadu na to, že v auditoch týkajúcich sa spôsobov dopravy s vysokými emisiami uhlíka, ako je cestná a letecká doprava, sa mohli vzniesť dôležité otázky týkajúce sa ekonomickej výhodnosti260, tieto správy sa nepovažovali za relevantné, pokiaľ sa priamo nezaoberali otázkami energetiky a zmeny klímy. Okrem auditov týkajúcich sa biopalív sme našli iba jeden audit týkajúci sa druhov dopravy s vysokými emisiami uhlíka s takouto priamou súvislosťou, a to správu o emisiách osobných automobilov vypracovanú maltskou najvyššou kontrolnou inštitúciou261.

172

V príslušných auditoch najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ o doprave sa zistilo:

  • že sa nedosiahla zmena spôsobu prepravy tovaru z cestnej na železničnú a námornú/vnútroštátnu lodnú dopravu;
  • že existujú problémy týkajúce sa koncepcie a účinnosti politiky v oblasti biopalív.
173

V niekoľkých správach najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ (Česká republika, 2017 a 2014; Rakúsko, 2015) sa zistilo, že nedošlo k potrebnej zmene v oblasti prepravy tovaru z cestnej dopravy na železničnú a námornú/vnútroštátnu lodnú dopravu, ktoré produkujú menej emisií uhlíka262. V rokoch 2015263 a 2016264 sme zistili, že vnútroštátna lodná doprava ani železničná doprava nepredstavujú pre cestnú dopravu konkurenciu. V roku 2016265 sme takisto zistili neúčinné a neudržateľné investície do prístavov.

174

Niekoľko najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ (Európsky dvor audítorov, 2016, Francúzsko, 2016 a 2012; Bulharsko, 2015; Portugalsko, 2014; Poľsko, 2014; Slovensko, 2014)266 vykonalo audit systémov biopalív. V našej správe z roku 2016 sme zistili nedostatky v postupoch Komisie týkajúcich sa uznávania systémov na certifikáciu udržateľných biopalív a dohľadu nad nimi267. Príslušné štatistiky boli nespoľahlivé, pretože neexistoval mechanizmus, ktorý by členským štátom zabránil do ich štatistík zahrnúť biopalivá, ktorých udržateľnosť nebola overená.

175

Najvyššie kontrolné inštitúcie členských štátov (Bulharsko, Portugalsko, Poľsko)268 v rokoch 2014 a 2015 zistili, že neboli splnené priebežné vnútroštátne ciele v oblasti biopalív269. Vo francúzskej správe z roku 2016 sa oznamovalo, že cieľ týkajúci sa bionafty možno dosiahnuť, boli však vyjadrené pochybnosti, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľa pre bioetanol270. Najvyššie kontrolné inštitúcie Slovenska (2014) a Francúzska (2012) poukázali na obmedzený vplyv biopalív na energetickú nezávislosť271 alebo celkové zníženie emisií skleníkových plynov272.

Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo

176

S výnimkou jedného auditu Európskeho dvora audítorov v roku 2012273 sa v všetky analyzované správy najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ v sektore poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a správy s možnou súvislosťou s emisiami a ukladaním skleníkových plynov týkali výlučne lesného hospodárstva. Nenašli sme ani jednu správu o emisiách skleníkových plynov z poľnohospodárstva.

177

Najvyššie kontrolné inštitúcie Belgicka (2016) a Rumunska (2014), ako aj Európsky dvor audítorov (2015) zistili rôzne problémy týkajúce sa odlesňovania, ako je nesystémová kompenzácia za odlesnenú pôdu alebo nedostatočné zásahy proti nezákonnej ťažbe dreva274. Európsky dvor audítorov v správe z roku 2014275 dospel k záveru, že finančné prostriedky EÚ určené na prevenciu lesných požiarov a obnovu poškodených lesov neboli dobre riadené.

178

Ďalšie správy sa zaoberali nákladovou účinnosťou lesníckych opatrení. Portugalská najvyššia kontrolná inštitúcia v roku 2017 kritizovala výber projektov a kvalitu ex ante a ex post hodnotení276. Litovská najvyššia kontrolná inštitúcia v roku 2016 odhalila vysoké náklady na riadenie, nízku mieru čerpania a oneskorenia277. Francúzska najvyššia kontrolná inštitúcia v roku 2015 poukázala na to, že medzi lesníckymi programami chýbala koordinácia278.

Odpad a obehové hospodárstvo

179

Správy najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ o odpade sa zaoberali najmä:

  • vykonávaním a presadzovaním právnych predpisov v oblasti odpadu;
  • efektívnosťou nakladania s komunálnym odpadom.
180

V niekoľkých správach najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ (Portugalsko, 2015; Litva, 2013; Rumunsko, 2013; Európsky dvor audítorov, 2012; a spoločná správa ôsmich vnútroštátnych najvyšších kontrolných inštitúcií z roku 2012)279 sa zistili otázky týkajúce sa slabého alebo oneskoreného vykonávania právnych predpisov v oblasti odpadu, konkrétne v súvislosti so skládkami odpadov.

181

Niekoľko hlavne aktuálnejších správ (Francúzsko, 2017; Lotyšsko, 2017 a 2015; Estónsko, 2016; Slovinsko, 2015; Spojené kráľovstvo, 2014; Litva, 2013) bolo zameraných na účinnosť nakladania s komunálnym odpadom, ako je odpad z domácností, inštitúcií a malých podnikov280. V auditoch sa zistili nedostatky v oblasti riadenia nakladania s komunálnym odpadom, ako je neexistencia vhodného režimu alebo dohľadu nad dosahovaním cieľov a nízka miera recyklácie.

182

Európsky dvor audítorov v správe z roku 2016 o plytvaní potravinami281 dospel k záveru, že opatrenia EÚ doteraz neboli dostatočné a že stratégia EÚ v oblasti plytvania potravinami sa musí posilniť a viac koordinovať.

Adaptácia

183

Približne 20 % správ najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ sa zaoberalo adaptáciou na zmenu klímy. Tretina z nich sa venovala povodniam (pokiaľ ide o podrobnosti týkajúce sa zistení, pozri rámček 10).

Rámček 10

Príklady zistení auditov týkajúcich sa predchádzania povodniam, ochrany pred nimi a reakcií na ne:

  • rozdrobenosť zodpovednosti za otázky povodní a nedostatočná koordinácia medzi rôznymi úrovňami verejnej správy alebo orgánov (Bulharsko, 2016; Nemecko, 2016; Taliansko, 2015)282,
  • nedostatočné obmedzenia územného plánovania v povodňových oblastiach (Slovinsko, 2014; Francúzsko, 2012)283,
  • oneskorenia pri realizácii plánov, programov alebo projektov riadenia povodní (Bulharsko, 2016; Írsko, 2015; Taliansko, 2015; Poľsko, 2015; Slovinsko, 2014)284,
  • chýbajúce alebo zastarané plány výstrah pred povodňami (Rumunsko, 2014; Francúzsko, 2012)285,
  • nedostatočná údržba protipovodňovej infraštruktúry (Európsky dvor audítorov, 2014; Spojené kráľovstvo, 2014; Slovinsko, 2014; Poľsko, 2013 a 2012)286.
184

Ostatné audity sa zaoberali otázkami, ako zásobovanie vodou a jej kvalita287, opatrenia na predchádzanie katastrofám a ich zvládanie288 a biodiverzita.

185

Adaptačným stratégiám členských štátov bol v roku 2012 venovaný spoločný audit deviatich najvyšších kontrolných inštitúcií z krajín EÚ a mimo EÚ289. Záverom auditu bolo, že verejné správy neboli dostatočne pripravené na očakávaný vplyv zmeny klímy. Európska únia odvtedy prijala stratégiu pre adaptáciu na zmenu klímy, ktorou sa všetky členské štáty vyzývajú, aby prijali komplexné adaptačné stratégie (pozri bod 124).

Audity prierezových tém

186

Približne 10 % auditov sa týkalo prierezových otázok, ktoré môžu ovplyvniť rôzne hospodárske odvetvia alebo oblasti energetických a klimatických opatrení. Ukazujú sa štyri skupiny oblastí:

  • výskum v oblasti zmeny klímy a energetiky;
  • financovanie zmierňovania a adaptácie vrátane daní;
  • metaaudity/preskúmania alebo audity celej oblasti energetiky a zmeny klímy;
  • politika založená na dôkazoch a vykonávanie.
187

Šesť najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ podalo osobitné správy o výskume v oblasti energetiky a zmeny klímy. v roku 2014 francúzska najvyššia kontrolná inštitúcia290 poukázala na to, že na úspešnú zmenu energetického systému sú potrebné technologické objavy, nijaké existujúce vyspelé technológie sa však nezdali schopné zaručiť bezpečnosť energetického systému v roku 2030 a že neexistovala nijaká záruka, že by nejaké objavy v budúcnosti boli technicky a ekonomicky dostupné. Tri správy (Dánsko, 2013; Švédsko, 2012; Fínsko, 2011)291 sa vzťahovali na všeobecné výskumné programy alebo na konkrétne projekty. Najvyššie kontrolné inštitúcie vo svojich správach vo všeobecnosti zdôrazňovali význam výskumu a inovácií pre oblasti zmeny klímy a energetiky, vyhlásili však, že potenciál výskumu a inovácií nebol celkom preskúmaný alebo jasne pochopený. Tri ďalšie audity (Spojené kráľovstvo, 2017 a 2012; Poľsko, 2015)292 sa týkali tzv. „čistých uhoľných technológií“ a poukazovalo sa v nich na neefektívne postupy verejného obstarávania a neefektívnu podporu vývoja týchto technológií.

188

Určité audity (napr. Lotyšsko, 2017; Európsky dvor audítorov, 2013 a 2016; Holandsko, 2014; Španielsko, 2012) sa týkali financovania investícií v rôznych sektoroch, ako je energetická a dopravná infraštruktúra v členských štátoch, v EÚ a mimo nej293. Napríklad pri audite z roku 2016294 sme zistili závažné riziko, že cieľ vynaložiť v rokoch 2014 a 2020 najmenej každé piate euro z rozpočtu EÚ na opatrenia v oblasti klímy nebude splnený. Zistili sme, že vyššie a lepšie zamerané financovanie opatrení v oblasti klímy je dostupné v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu, ale nedošlo k nijakej významnej zmene smerom k opatreniam v oblasti klímy v sektore poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a rybolovu. Zistili sme aj, že v oblasti výskumu je potrebné konať rýchlo, pretože finančný príspevok z výskumu značne zaostáva.

189

Niektoré audity sa zaoberali daňami súvisiacimi so zmenou klímy alebo účinkom zmien daňového systému na ekologické investície. Napríklad švédska najvyššia kontrolná inštitúcia295 zistila, že správy vlády a agentúr neobsahovali komplexný obraz nákladov a účinkov daní súvisiacich so zmenou klímy. Poukázala aj na obmedzenia modelov, ktoré vláda použila na modelovanie účinkov na hospodárstvo. Vo francúzskej audítorskej správe z roku 2016296 sa zistilo, že daňové zvýhodnenia a podpora poskytnutá na činnosti nepriaznivo pôsobiace na životné prostredie prevažujú nad podporou pre udržateľné činnosti.

190

Niektoré najvyššie kontrolné inštitúcie vypracovali audity o svojich národných stratégiách v oblasti zmeny klímy297. Najvyššie kontrolné inštitúcie Holandska (2015), Francúzska (2014), Švédska (2013) a Fínska (2012) uverejnili metaaudity a prehľady, v ktorých zhrnuli zistenia týkajúce sa ich krajín v oblasti energetiky a zmeny klímy298.

191

Určité zistenia auditov súviseli s údajmi a metódami používanými vládami na vytvorenie a realizáciu politík. Napríklad v audite z roku 2015 o bezpečnosti dodávok energie299 sme poukázali na otázky týkajúce sa modelovania dopytu po plyne. V správe švédskej najvyššej kontrolnej inštitúcie z roku 2012 sa takisto poukázalo na obmedzenia hospodárskych modelov použitých švédskou vládou300.

Oblasti, v ktorých sa uskutočnilo menej auditov

192

Najvyššie kontrolné inštitúcie EÚ sa zaoberali rôznymi témami v oblasti energetiky a zmeny klímy a dospeli k mnohým relevantným zisteniam. Niektoré oblasti energetiky a zmeny klímy však doteraz boli predmetom menšieho množstva auditov:

  • adaptácia (pozri bod 144);
  • súpisy skleníkových plynov EÚ a členských štátov a využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo (LULUCF);
  • tretia fáza systému EÚ na obchodovanie s emisiami (pozri bod 167);
  • emisie z cestnej dopravy (pozri bod 171);
  • emisie z poľnohospodárstva (pozri bod 176).
193

Spravili sme prieskum medzi 28 najvyššími kontrolnými inštitúciami EÚ o problémoch, s ktorými sa stretávajú pri vykonávaní auditov v oblasti energetiky a zmeny klímy. Najčastejšie uvádzané spoločné problémy boli: nízka priorita tém energetiky a zmeny klímy; nejasné ciele politiky, a teda nedostatočné kritériá pre audit; a nedostatok odbornosti.

194

Audity adaptácie na zmenu klímy sa konali oveľa menej často než audity zmiernenia zmeny klímy (pozri bod 144). Spomedzi správ zaoberajúcich sa adaptáciou sa jedna tretina zaoberala povodňami. Niektoré správy sa venovali nedostatku vody v systémoch pitnej vody alebo v konkrétnych zavlažovacích systémoch, ani jedna sa však nezaoberala vzťahom medzi nedostatkom vody a zmenou klímy. Zistili sme aj, že ani jeden audit nebol zameraný na adaptáciu v konkrétnych sektoroch, ako je poľnohospodárstvo, plánovanie infraštruktúry, zdravie alebo biodiverzita. Existujú prvé audity o pripravenosti členských štátov na adaptáciu okolo roku 2012, ale ani v jednom sa od adaptačnej stratégie EÚ z roku 2013 neodporúčalo, aby členské štáty vypracovali adaptačné stratégie.

195

Na otázku, prečo nebola adaptácia predmetom väčšieho audítorského záujmu, najvyššie kontrolné inštitúcie EÚ odpovedali, že:

  • adaptácia je stále novou politikou;
  • adaptačné opatrenia často tvoria malé, rozptýlené projekty; keď tieto projekty financujú obce, najvyšším kontrolným inštitúciám môže chýbať vhodný mandát na vykonanie auditu;
  • adaptačné opatrenia sú pre svoju medziodvetvovú/cezhraničnú a dlhodobú povahu príliš komplexné pre audit a
  • najvyššie kontrolné inštitúcie určitých členských štátov posúdili riziko spojené s adaptáciou ako nízke.
196

Ciele znižovania emisií sa ako východisko používajú v európskych a vnútroštátnych súpisoch emisií skleníkových plynov (pozri bod 26). Súpisy sa používajú aj na overenie, či sú emisie členských štátov v súlade s rozhodnutím o spoločnom úsilí (pozri bod 35) a medzinárodnými záväzkami v rámci UNFCCC (pozri bod 18). V budúcnosti môžu zohrávať dôležitú úlohu aj v rámci Parížskej dohody. Našli sme jeden audit najvyššej kontrolnej inštitúcie EÚ z roku 2009301, ktorý sa súpismi zaoberal priamo. Estónska najvyššia kontrolná inštitúcia vykonala audit národného úsilia o zníženie emisií skleníkových plynov a dospela k záveru, že existuje riziko, že by emisie Estónska mohli byť vyššie než deklarované emisie, a to z viacerých dôvodov:

  • nedostatok údajov a metodické nedostatky, zahrnuté neboli všetky sektory a znečisťujúce látky;
  • metóda použitá na výpočet množstva skleníkových plynov pohltených lesmi bola chybná a
  • neposudzoval sa účinok zmien využívania pôdy.
197

Rumunská najvyššia kontrolná inštitúcia302 v roku 2011 nevykonala audit týchto súpisov priamo, ale odvolala sa na správu UNFCCC z roku 2010, v ktorej sa zistilo, že si Rumunsko nesplnilo povinnosti týkajúce sa súpisu skleníkových plynov. Z tohto dôvodu sa pozastavila účasť Rumunska na medzinárodnom systéme na obchodovanie s emisiami, ktorý bol zriadený na základe Kjótskeho protokolu. Litva303 mala v prvej polovici roku 2012 podobné problémy. V roku 2011 zistila portugalská najvyššia kontrolná inštitúcia304 nezrovnalosti medzi metódami započítavania emisií, ktoré používali portugalské orgány, a metódami požadovanými v Kjótskom protokole.

198

Podľa najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ boli audity európskych a vnútroštátnych súpisov emisií skleníkových plynov a využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva obmedzené z dôvodu obmedzeného finančného významu týchto súpisov a nedostatku technickej expertízy.

Časť III – Hlavné problémy

199

V časti I tejto situačnej správy sa opisovalo, čo robí EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy, a v časti II sa poukázalo na zistenia najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ v tejto oblasti. Na základe tejto práce sme určili sedem oblastí, v ktorých vidno veľké problémy týkajúce sa energetiky a zmeny klímy. V každej oblasti identifikujeme výzvy, aby sme poskytli kontext pre aktuálne úvahy týkajúce sa prebiehajúcich významných transformácií, stimulovali diskusiu medzi zainteresovanými stranami a identifikovali možné príležitosti a riziká na účely auditu v budúcnosti.

1. Riadenie v oblasti energetiky a zmeny klímy

200

Európska únia si stanovila ciele súvisiace so zmenou klímy a energetikou na roky 2020 a 2030 a ciele na rok 2050, a to znížiť emisie skleníkových plynov, zlepšiť energetickú efektívnosť a zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov (pozri bod 21). Stanovila si aj ciele vytvoriť fungujúci vnútorný trh s energiou, zabezpečiť bezpečnosť dodávok energie a integrovať obnoviteľné zdroje energie. Dosiahol sa veľký pokrok (pozri bod 22). Súčasné prognózy ukazujú, že na dosiahnutie cieľov na rok 2030 a cieľov na rok 2050 je potrebný ešte väčší pokrok (pozri bod 23).

201

Realizáciu cieľov EÚ možno dosiahnuť len pomocou kombinácie legislatívnych a nelegislatívnych opatrení na úrovni Únie a na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. V oboch oblastiach, v energetike aj zmene klímy, majú EÚ a členské štáty spoločnú právomoc (pozri bod 11) a musia spolupracovať v duchu solidarity a dôvery305. Členské štáty si ponechávajú právomoci v určitých oblastiach, ako je ich národná kombinácia dodávok energie.

202

Energetika a zmena klímy sa musia riešiť súčasne. Dodávky energie a jej používanie predstavujú 79 % všetkých emisií skleníkových plynov v EÚ (pozri bod 39). Okrem toho voľby v jednom členskom štáte môžu ovplyvniť situáciu v ďalších členských štátoch a môžu mať vplyv na dosahovanie celkových cieľov EÚ. V EÚ sú potrebné efektívne systémy správy na riadenie a monitorovanie opatrení v oblasti energetiky a zmeny klímy, na zníženie rizík, na zabránenie prekrývaniu a na zabezpečenie pokroku a súčasne na nájdenie nákladovo efektívnych riešení.

203

Európska únia a národné vlády sa zaviazali, že znížia emisie skleníkových plynov (pozri bod 19). Pri monitorovaní pokroku v dosahovaní cieľov znižovania emisií skleníkových plynov majú zásadnú úlohu súpisy skleníkových plynov (pozri bod 26). Európska únia, orgány členských štátov a UNFCCC tieto súpisy overujú, čo často zahŕňa komplexné odhady.

204

Sledovanie rozsahu, v akom sa vykonávajú finančné záväzky, ktorými sa rieši zmena energetického systému a zmena klímy, je náročné. Európska únia sa zaviazala v rokoch 2014 a 2020 vynaložiť aspoň každé piate euro zo svojho rozpočtu na opatrenia v oblasti klímy (pozri bod 133). Z auditu Európskeho dvora audítorov za rok 2016 vyplynulo, že splnenie tohto cieľa je vážne ohrozené (pozri bod 188). Rozvinuté krajiny sa zaviazali, že každý rok do roku 2020 poskytnú 100 mld. USD na podporu úsilia rozvojových krajín adaptovať sa na zmenu klímy a zmierniť jej následky (pozri bod 20), hoci zodpovednosť za tento cieľ nebola rozdelená.

205

Verejné audity môžu zohrať významnú úlohu pri zabezpečovaní verejnej zodpovednosti za dosiahnutie vládnych cieľov a záväzkov. Tieto audity môžu mať kľúčovú úlohu pri udržiavaní dôvery občanov k ich vládam a k EÚ. Úlohy najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ však doteraz boli obmedzené, pokiaľ ide o audit niektorých dôležitých systémov správy energetiky a zmeny klímy a procesov ich monitorovania, ako sú súpisy skleníkových plynov (pozri body 196197).

2. Politika založená na dôkazoch

206

Tvorba a vykonávanie politík by sa mali podložiť najlepšími dostupnými údajmi, modelovaním a analýzou (pozri bod 137). To predstavuje problém pri témach v oblasti energetiky a zmeny klímy pre ich zložitosť, relatívnu novosť niektorých údajov a rýchlosť zmien vyplývajúcich zo zmeny energetického systému a zmeny klímy.

207

Európska komisia sa na účely posúdenia alternatívnych možností politiky v oblasti energetiky a zmeny klímy opiera o široký okruh údajov, metódy modelovania a posúdenie vplyvu (pozri bod 138). Audity v minulosti poukázali na problémy so zberom údajov (pozri body 157 a 161), modelmi a posúdením vplyvu (pozri bod 191).

208

Správne údaje, analýza a modely ostávajú dôležitými nástrojmi na posudzovanie možností politiky v oblasti energetiky a zmeny klímy a budú potrebné pre integrované národné plány v oblasti energetiky a zmeny klímy, ktoré budú musieť členské štáty pripraviť v rámci navrhovaného nariadenia o riadení energetickej únie (pozri bod 79), ak sa schvália súčasné návrhy.

3. Zmena energetického systému

209

Výroba a spotreba energie predstavujú 79 % emisií skleníkových plynov v EÚ (pozri bod 39). V posledných desaťročiach EÚ dosiahla pokrok k zvýšeniu udržateľnosti, cenovej dostupnosti a bezpečnosti jej sektora energetiky. Pre prechod energetického sektora EÚ na zdroje energie s nízkymi emisiami uhlíka však treba ešte veľa urobiť a stále sa čelí množstvu problémov.

210

V EÚ sa očakáva sa značný pokles výroby energie z fosílnych palív popri ďalšom raste výroby energie z obnoviteľných zdrojov (pozri bod 48). Výroba energie z obnoviteľných zdrojov pomáha zmierňovať zmenu klímy a znižovaním závislosti od dovozu zvyšuje bezpečnosť dodávok energie v EÚ. Súčasne však integrácia výroby energie z obnoviteľných zdrojov do energetického systému predstavuje problémy. Na riešenie problémov, ako je premenlivosť výroby energie z nestálych obnoviteľných zdrojov energie, uskladnenie, decentralizovaná výroba energie a dynamickejšie riadenie spotreby, sú v elektrickej sústave stále potrebné výrazné zmeny (pozri body 7376). Energetická infraštruktúra v členských štátoch a medzi nimi ešte nie je plne pripravená na integrované trhy (pozri body 6871). Sektor dopravy bude musieť podobne prejsť zmenami vo využívaní energie, prejsť na režimy dopravy s nižšími emisiami uhlíka a používanie biopalív a alternatívnych palív, ako je elektrická energia (pozri bod 98). Opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti by mohli ešte viac zmeniť energetický systém (pozri body 4243).

211

Investície do infraštruktúry budú musieť vychádzať z dlhodobého pochopenia ich účinkov na klímu a ďalších účinkov. Napríklad uhlie je zdroj energie, ktorý produkuje najväčšie pomerné množstvo skleníkových plynov (pozri graf 8). Investície do akýchkoľvek nových uhoľných baní alebo elektrární by na desaťročia zablokovalo energetické spoločnosti s týmito aktívami bez istoty, že k dispozícii budú účinné a efektívne technológie na zachytávanie alebo obmedzenie ich emisií skleníkových plynov (pozri bod 56). Takéto investície by navyše viedli k ďalšej nadmernej kapacite na nasýtenom trhu (pozri bod 74), čo by viedlo k ďalším ťažkostiam pri lákaní investícií do kapacít energií z obnoviteľných zdrojov.

212

Možno bude treba zatvoriť súčasné aktíva skôr, než sa predpokladalo – čím sa z nich stanú tzv. uviaznuté aktíva z dôvodu zvýšenia ceny emisií oxidu uhličitého alebo zmeny právnych predpisov v oblasti zmeny klímy alebo energetiky. Takéto investície, napríklad do uhoľných alebo jadrových elektrární, sa často sústredia v určitých regiónoch, ktoré môžu silno závisieť od vznikajúcej hospodárskej činnosti a pracovných miest (pozri bod 77). To vytvára potrebu plánovať sociálne úpravy, keď je na podporu zmeny energetického systému potrebné zatvoriť existujúce energetické odvetvia.

213

Bez ohľadu na jej účinok na zmiernenie zmeny klímy, môže byť zmena energetického systému prínosom v oblastiach, ako je zlepšenie kvality ovzdušia, zníženie závislosti od dovozu, a zohľadniť sa musí rast prostredníctvom ekologických pracovných miest.

4. Účinné využitie výskumu a inovácií

214

Dosahovanie dlhodobých cieľov v oblasti energetiky a zmeny klímy si vyžaduje vývoj nových technológií a ich široké používanie vo viacerých sektoroch (pozri body 128129). Kľúčovú úlohu pri zmene EÚ na nízkouhlíkovú spoločnosť tak musia zohrávať výskum a inovácie tým, že poskytnú nízkouhlíkové technológie s lepšou výkonnosťou, ktoré budú cenovo konkurencieschopné. Dosiahol sa značný pokrok, napríklad v oblasti technológií energie z obnoviteľných zdrojov, stále však existuje značný potenciál pre ďalší rozvoj. Energetický sektor si vyžaduje aj lepšie a nákladovo účinnejšie technológie uskladňovania energie a zachytávania oxidu uhličitého, napr. pre zostávajúce plynové tepelné elektrárne (pozri body 56 a 76). Na dosiahnutie značného zníženia emisií v doprave bude potrebné vyvinúť alternatívne palivá (pozri body 97102), ale vozidlá používajúce tieto palivá budú trpieť technickými obmedzeniami, ako je kratší dojazd a vyššie náklady.

215

Často trvá veľa rokov, kým sa nová technológia stane použiteľnou v priemyselnom meradle. V ďalšom desaťročí sa teda bude musieť dosiahnuť značný pokrok vo vývoji technológií potrebných na zníženie emisií medzi rokmi 2030 a 2050. V súčasnosti neexistuje nijaká istota, že takéto budúce technologické objavy budú do roku 2030 technicky možné a široko a ekonomicky dostupné (pozri bod 187). Európska únia je stále významným centrom inovácií v oblasti zmiernenia zmeny klímy a investícií do výskumu a vývoja. Celosvetové investície do energie z obnoviteľných zdrojov mali za následok znižovanie nákladov a značný rast. V určitých oblastiach však EÚ stále trpí pri svojom úsilí uviesť sľubné inovácie spojené s energiou na trh nedostatočnou mierou zavedenia (pozri bod 130).

216

Energetické inovácie závisia od príspevkov širokého okruhu zainteresovaných strán, od spoločností a spotrebiteľov, cez miestne, regionálne a vnútroštátne orgány až po inštitúcie EÚ. Štruktúra trhu a orgány verejnej moci zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní prostredia, ktoré umožňuje inovácie. Verejné financovanie často zohráva iba pomerne malú úlohu, stále však môže byť kľúčové v určitých oblastiach, ako sú inovácie v počiatočných fázach. Z auditu Európskeho dvora audítorov za rok 2016 vyplynulo, že cieľ týkajúci sa plánu vynaložiť 35 % rozpočtu z programu Horizont 2020 na opatrenie v oblasti klímy bol ohrozený (pozri bod 188).

5. Plánovanie a riešenie adaptácie

217

Účinky zmeny klímy sa už prejavujú. Zmena klímy postihne občanov Európskej únie viacerými spôsobmi vrátane častejšieho výskytu súch a povodní, lesných požiarov atď., následkov na potravinársku výrobu, poškodenia súkromnej a verejnej infraštruktúry a požiadaviek na väčšiu ochranu, zmeny zdravotných rizík, vplyvu na zamestnanosť, migráciu atď. (pozri body 118122). Európska únia a členské štáty musia plánovať adaptáciu. Parížska dohoda je prvou medzinárodnou zmluvou, ktorou sa uznáva potreba adaptácie na zmenu klímy (pozri bod 19). Európska únia už v roku 2013 pripravila stratégiu pre adaptáciu a vyzvala členské štáty, aby pripravili svoje vlastné národné stratégie (pozri bod 124).

218

Na opis a predpovedanie účinkov zmeny klímy sa môžu použiť klimatické, environmentálne, spoločenské a hospodárske modely. Ide o dôležitú, ale náročnú úlohu (pozri body 138139)306. Napríklad zvýšenie hladiny morí alebo dezertifikácia niektorých regiónov by mohli vyvolať pohyb obyvateľstva v Európe a do Európy (pozri bod 122). Správne predvídať a plánovať adaptáciu bude pre EÚ a členské štáty predstavovať veľkú výzvu, pričom sa obmedzí potreba konať neskoro, v reakcii na udalosti, čo by stálo viac a vyvolalo nepredvídaný tlak na verejné rozpočty.

6. Financovanie

219

Komisia odhadla, že na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 bude potrebné každý rok v období rokov 2020 – 2030 investovať 1 115 mld. EUR: prevažne do dopravy a do sektora obytných budov a služieb (pozri rámček 8). Tieto investície do zmiernenia zmeny klímy budú musieť pochádzať z verejných aj súkromných zdrojov. V prípade regulačného zlyhania alebo zlyhania trhu môžu zasiahnuť štáty, ako to spravili v prípade energie z obnoviteľných zdrojov (pozri bod 75), čím prispeli k celosvetovému rastu tohto nového odvetvia a výslednému značnému poklesu nákladov na energiu z obnoviteľných zdrojov (pozri bod 64). Mocným nástrojom s potenciálom stimulovať viac súkromných investícií do nízkouhlíkových aktív a energetickej efektívnosti by bola aj cena emisií oxidu uhličitého (pozri bod 32).

220

Náklady na adaptáciu na zmenu klímy je ťažké predvídať (pozri rámček 8) a ešte ťažšie je predvídať pravdepodobné prínosy investícií do adaptácie, čo predstavuje problémy pre tradičné posudzovanie v rámci auditu ekonomickej výhodnosti, analýzu nákladov a prínosov a monitorovanie výkonnosti. Adaptácia si vyžaduje dlhodobé plánovanie a rozhodnutia o významných infraštruktúrach, ako je vodovodná infraštruktúra, zavlažovacie systémy a protipovodňová ochrana. V neprítomnosti primeraných stimulov nemusia trhové sily a bežné analýzy nákladov a prínosov viesť k optimálnym investíciám pre takéto dlhodobé adaptačné opatrenia. Na prekonanie zlyhania trhu môže byť potrebná rozsiahla mobilizácia verejných finančných prostriedkov. Do adaptácie by však mali značne investovať aj firmy v súkromnom sektore, pretože je v ich dlhodobom záujme, aby boli odolné voči zmene klímy a aby preskúmali súvisiace nové podnikateľské príležitosti (pozri bod 136).

221

Kľúčovým problémom v energetickom sektore, pred ktorým stojí EÚ a príslušné členské štáty, je vyraďovanie jadrových elektrární z prevádzky. V EÚ už bolo zatvorených 90 jadrových elektrární, zatiaľ však ešte neboli vyradené z prevádzky. Odhaduje sa, že do konca roku 2025 bude odstavených ďalších 50 reaktorov, ktoré sú v súčasnosti v prevádzke. Podľa Komisie odhadované celkové náklady na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom predstavujú približne 400 mld. EUR (pozri bod 59).

222

Pri nedávnom audite Európskeho dvora audítorov týkajúcom sa vyraďovania jadrových zariadení v troch členských štátoch EÚ sa zistilo, že celkové odhadované náklady by sa zdvojnásobili, ak by sa započítali náklady na konečné uloženie vysokoaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva (pozri bod 163). Podľa správy Komisie koncepcie uloženia stredneaktívneho odpadu, vysokoaktívneho odpadu a vyhoretého paliva, ako je výber lokality alebo vývoj konštrukcie nie sú vo väčšine členských štátov konkrétne (pozri bod 59).

223

Vyraďovanie jadrových elektrární z prevádzky a uloženie jadrového odpadu je preto pre EÚ a jej členské štáty naliehavým a nákladným problémom. Poskytuje však aj veľa príležitostí pre podnikanie a zamestnanosť (pozri bod 58).

7. Zapojenie občanov Európskej únie

224

Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo ovplyvní všetky sektory hospodárstva a spoločnosti. Ovplyvní spôsob života občanov, to ako cestujú, ich spotrebu, plány a investície. Priame emisie z domácností v roku 2014 predstavovali 24 % emisií skleníkových plynov307. Rozhodnutia domácností v oblasti spotreby ovplyvňujú veľa ďalších zdrojov emisií skleníkových plynov. Zapojenie občanov do zmeny energetického systému sa teraz považuje za zásadné, a to z dôvodu pochopenia, podpory a úhrady potrebných zmien, ako aj z dôvodu stimulácie aktívnej účasti. To si vyžiada zmeny v správaní, napríklad zmeny v spôsobe výroby a spotreby energie. Občania EÚ môžu priamo znížiť jej emisie, napríklad nákupom energeticky hospodárnych domov, používaním energeticky účinných zariadení (pozri body 8587), výrobou energie z obnoviteľných zdrojov (pozri body 6264) a používaním udržateľnej dopravy (pozri body 9096).

225

Občania sa môžu zapojiť na individuálnej a miestnej úrovni, na úrovni mesta, regiónu, štátu a Európy, často je im však najbližšie miestna samospráva. Tá má veľký potenciál zapojiť viac občanov prostredníctvom opatrení a hnutí budovaných zdola nahor, ako je Dohovor primátorov a starostov v oblasti energetiky a zmeny klímy (pozri bod 124).

Túto situačnú správu prijala komora I na svojom zasadnutí dňa 21. júna 2017.

Za Dvor audítorov

Klaus-Heiner LEHNE
predseda

Príloha

Príloha – Prístup

Táto situačná správa je založená na:

  • dokumentačnej analýze smerníc, nariadení, rozhodnutí, stratégií, posúdení vplyvu, hodnotení a štúdií EÚ, príslušnej judikatúry EÚ a v príslušných prípadoch na zverejnenom akademickom výskume;
  • rozhovoroch s 21 generálnymi riaditeľstvami Komisie308 vrátane Spoločného výskumného centra (JRC), ako aj s Európskou environmentálnou agentúrou (EEA), Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a sekretariátom Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC);
  • informačných návštevách v Nemecku, Španielsku a Poľsku;
  • kontaktoch s 28 najvyššími kontrolnými inštitúciami EÚ:
    • zbierka vyše 650 správ o audite výkonnosti najvyšších kontrolných inštitúcií zaoberajúcich sa energetikou, politikou v oblasti zmeny klímy a investíciami súvisiacimi so zmierňovaním a adaptáciou zverejnených po roku 2010, výber najdôležitejších správ309 na dôsledné štúdium: 269 správ najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ vrátane správ Európskeho dvora audítorov zverejnených v čase od januára 2012 do marca 2017310;
    • prieskum najvyšších kontrolných inštitúcií týkajúci sa obsahu ich auditov a problémov, s ktorými sa stretli. Odpovedali všetky najvyššie kontrolné inštitúcie. Výsledky boli predložené na schôdzi kontaktného výboru najvyšších kontrolných inštitúcií v októbri 2016;
    • seminár v januári 2017 s najvyššími kontrolnými inštitúciami vrátane prezentácie predbežných výsledkov a diskusií o problémoch a príležitostiach audítorov v oblasti energetiky a zmeny klímy;
    • odkazy na jednotlivé správy najvyšších kontrolných inštitúcií sa overili s uvedenými najvyššími kontrolnými inštitúciami a vykonali sa potrebné opravy;
  • využití expertov na hospodárske otázky energetiky a zmeny klímy;
  • návrh bol odoslaný Komisii na kontrolu skutočností. Problémy uvedené v časti III sa prediskutovali s vysokopostavenými úradníkmi generálnych riaditeľstiev pre energetiku, pre oblasť klímy a pre výskum. Ich pripomienky sme zohľadnili.

Glosár a skratky

Adaptácia na zmenu klímy: Proces prispôsobenia sa aktuálnej alebo očakávanej zmene klímy a jej účinkom.

Antropogénne emisie: Emisie skleníkových plynov vznikajúcich v dôsledku ľudských činností na rozdiel od emisií vznikajúcich prirodzene bez vplyvu ľudí.

Ekvivalent CO2 (CO2e): Táto jednotka sa používa na zlúčenie objemu všetkých skleníkových plynov do jedného číselného údaja. Predstavuje množstvo emisií oxidu uhličitého (CO2), ktoré by za dané obdobie spôsobili rovnaké oteplenie klímy ako vypustené množstvo daného skleníkového plynu alebo zmesi skleníkových plynov.

Energia z obnoviteľných zdrojov: Energia získaná z obnoviteľných zdrojov, ktorá sa prirodzene dopĺňa v horizonte ľudských životov, ako je slnečné svetlo, vietor, biomasa a geotermálne teplo.

Európsky hospodársky priestor (EHP): Európsky hospodársky priestor zabezpečuje voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu na európskom jednotnom trhu. Jeho súčasťou sú všetky členské štáty EÚ a Island, Lichtenštajnsko a Nórsko.

Konferencia zmluvných strán (COP): Najvyšší rozhodovací orgán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC). Všetky štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, majú zastúpenie v konferencii zmluvných strán, v ktorej skúmajú vykonávanie dohovoru a všetkých ostatných právnych nástrojov, ktoré konferencia zmluvných strán prijíma, a prijímajú rozhodnutia nevyhnutné na podporu účinného vykonávania dohovoru. EÚ i jej členské štáty patria medzi zmluvné strany dohovoru a zúčastňujú sa na zasadnutiach konferencie.

Maloobchodné ceny energie a veľkoobchodné ceny energie: Maloobchodné ceny energie sú ceny, ktoré platí konečný spotrebiteľ energie. Ich súčasťou sú dane, ďalšie príplatky a zľavy, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch líšia. Veľkoobchodné ceny sú ceny, ktoré poskytovatelia predávajúci energetické produkty konečným spotrebiteľom platia dovozcom alebo výrobcom.

Medzinárodná letecká doprava/medzinárodná lodná doprava: V tejto správe pojem medzinárodná letecká doprava/lodná doprava označuje lety/lodnú dopravu medzi letiskom/prístavom v EÚ a v krajine mimo EÚ. Dôvodom tohto rozlišovania je skutočnosť, že v súpisoch skleníkových plynov sa emisie medzinárodnej leteckej/lodnej dopravy a leteckej/lodnej dopravy vo vnútri EÚ počítajú osobitne.

Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC): Popredný medzinárodný vedecký orgán na posudzovanie zmeny klímy. Panel v roku 1988 zriadil Program OSN pre životné prostredie (UNEP) a Svetová meteorologická organizácia (WMO), aby svetu poskytoval jasný vedecký pohľad na aktuálny stav poznatkov o zmene klímy a jej možných environmentálnych sociálno-ekonomických účinkoch.

Nákladová účinnosť: Pomer medzi vynaloženými zdrojmi a dosiahnutými výsledkami. Vysoká nákladová účinnosť je podmienkou pre výdavky EÚ.

Nestálosť: Zdroje energie, z ktorých sa nevyrába energia nepretržite z dôvodu určitého faktora, ktorý nemožno priamo riadiť, sa označujú ako nestále. Napríklad veterné turbíny nevyrábajú energiu, keď nefúka vietor. Solárne elektrárne nevyrábajú v noci alebo v čase, keď hrubá vrstva oblačnosti zakrýva slnko.

Politika súdržnosti: Politika EÚ zameraná na zlepšenie hospodárskej, územnej a sociálnej súdržnosti v EÚ zmenšením rozdielov v rozvoji jednotlivých regiónov. Politika súdržnosti sa vykonáva prostredníctvom troch hlavných fondov: Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Kohézneho fondu. Spolu s Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka a Európskym námorným a rybárskym fondom (ENRF) tvoria európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF).

Potenciál globálneho otepľovania: Pomerné vyjadrenie toho, koľko tepla zachytí v atmosfére tona určitého skleníkového plynu v porovnaní s množstvom tepla zachyteným podobným množstvom oxidu uhličitého.

Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC): Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) je medzinárodná environmentálna zmluva dohodnutá na Konferencii Organizácie Spojených národov o životnom prostredí človeka v Riu de Janeiro v roku 1992. Cieľom UNFCCC je stabilizovať koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá by zabránila nebezpečnému narušeniu klimatického systému ľudskou činnosťou. Takáto úroveň by sa mala dosiahnuť v rámci časovej lehoty, ktorá by bola dostatočná, aby umožnila ekosystémom adaptovať sa na zmenu klímy prirodzeným spôsobom, zabezpečiť, aby nebola ohrozená potravinárska výroba, a umožniť, aby hospodársky rozvoj pokračoval udržateľným spôsobom. UNFCCC je aj názov generálneho sekretariátu OSN povereného podporou vykonávania dohovoru.

Skleníkové plyny: Plyny, ktoré fungujú ako kryt v zemskej atmosfére zachytávajúci teplo a otepľujúci zemský povrch prostredníctvom javu známeho ako skleníkový efekt. Medzi hlavné skleníkové plyny patrí oxid uhličitý (CO2), metán (CH4), oxid dusný (N2O) a fluórované plyny [fluórované uhľovodíky, plnofluórované uhľovodíky, fluorid sírový (SF6) a fluorid dusitý (NF3)].

Spoločné úsilie: Znižovanie emisií v sektoroch, na ktoré sa nevzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami, sa riadi rozhodnutím o spoločnom úsilí z roku 2009. Medzi tieto sektory patrí doprava (okrem leteckej dopravy a medzinárodnej lodnej dopravy), poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, budovy a odpad a tiež priemyselné sektory, na ktoré sa nevzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami.

Uviaznuté aktíva: Aktíva, ktoré postihlo nepredvídané alebo predčasné ukončenie programu, odpisovanie, zníženia hodnoty alebo konverzia na záväzky.

Vnútroštátne stanovený príspevok: V kontexte Parížskej dohody majú všetky zmluvné strany na dobrovoľnom základe navrhnúť vnútroštátne cieľové hodnoty pre zníženie emisií skleníkových plynov prostredníctvom „vnútroštátne stanovených príspevkov“. Zmluvné strany pravidelne povedú uľahčujúce dialógy na vyhodnotenie spoločného úsilia o pokrok k dosiahnutiu dlhodobého cieľa a na aktualizáciu svojich vnútroštátne stanovených príspevkov.

Výkupné tarify: Tarify, ktoré na dané obdobie zaručujú prevádzkovateľom zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov trvalé maloobchodné ceny.

Využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo (LULUCF): Sekretariát Organizácie Spojených národov pre zmenu klímy vymedzuje pojem LULUCF zavedený v Kjótskom protokole v roku 1997 ako „sektor súpisu skleníkových plynov, ktorý sa týka emisií skleníkových plynov a ich odstránenia záchytmi vyplývajúcich z priamo človekom vyvolaných činností súvisiacich s využívaním pôdy, zmenami vo využívaní pôdy a lesným hospodárstvom“.

Záchyt: Akýkoľvek proces, činnosť alebo mechanizmus, ktorým sa skleníkové plyny odstraňujú z atmosféry.

Zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého: Súbor technológií zameraných na zachytávanie, prepravu a ukladanie emisií CO2 vypúšťaných z elektrární a priemyselných zariadení. Cieľom zachytávania a ukladania oxidu uhličitého je zabrániť tomu, aby sa CO2 dostal do atmosféry, a to prostredníctvom jeho ukladania vo vhodných geologických formáciách.

Zmiernenie zmeny klímy: Ľudský zásah na zníženie zdrojov skleníkových plynov alebo zvýšenie kapacity ich záchytu.

Koncové poznámky

1 Svetová meteorologická organizácia, WMO Statement on the State of the Global Climate in 2016 (Správa WMO o stave globálnej klímy v roku 2016), 2017.

2 Medzivládny panel o zmene klímy, Piata hodnotiaca správa Medzivládneho panelu o zmene klímy, 2009.

3 Európska komisia, Čistá energia pre všetkých Európanov, COM(2016) 860 final z 30. novembra 2016.

4 V situačných správach sa „na základe výskumu a zozbieraných poznatkov a skúseností Dvora audítorov posudzujú široké témy [a] ich cieľom je slúžiť ako dôležitý základ pre konzultáciu a dialóg so zainteresovanými stranami Európskeho dvora audítorov pre jeho budúce audity. Dvor audítor vďaka nim môže predložiť pripomienky k záležitostiam, ktoré samy osebe nemusia podliehať auditu, ale napriek tomu sú dôležité pre verejnú zodpovednosť a audítorskú úlohu Dvora audítorov.“

5 Článok 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

6 Článok 2 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

7 Článok 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

8 Článok 192 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Takéto opatrenia sa musia prijať v Rade na základe konsenzu.

9 Článok 191 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

10 Článok 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

11 Článok 11 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

12 Článok 3 ods. 2 a článok 216 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

13 Rada Európskej únie, Príprava na 21. zasadnutie Konferencie zmluvných strán (COP 21) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a 11. zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 11), Paríž 2015, 2015; Európska komisia, Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Po parížskej konferencii: posúdenie dôsledkov parížskej dohody priložené k návrhu rozhodnutia Rady o podpísaní v mene Európskej únie parížskej dohody v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, COM(2016) 110 final, 2016.

14 Climate Analytics, Paris Agreement ratification tracker (Sledovanie ratifikácie Parížskej dohody).

15 Napríklad v roku 2015 bola EÚ súčasťou koalície rozvinutých a rozvojových krajín zastávajúcich vysoké ambície, ktoré formovali Parížsku dohodu. Pozri aj Oberthür, S., Groen, L.: Explaining goal achievement in international negotiations: the EU and the Paris Agreement on climate change (Vysvetlenie dosahovania cieľov pri medzinárodných rokovaniach: EÚ a Parížska dohoda o zmene klímy), Journal of European Public Policy, Zv. 24, uverejnené online 22. februára 2017.

16 Rozhodnutie Rady z 25. apríla 2002, ktoré sa týka schválenia Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách a spoločnom plnení záväzkov z neho vyplývajúcich v mene Európskeho spoločenstva (2002/358/EC), 2002.

17 Uviedli ich vo svojich vnútroštátne stanovených príspevkoch.

18 Rámcový dohovor OSN o zmene klímy vo svojej aktualizácii súhrnnej správy z apríla 2016 Súhrnný účinok plánovaných vnútroštátne stanovených príspevkov (FCCC/CP/2016/2) odhadoval, že na celosvetovej úrovni sa očakáva, že úroveň celkových emisií skleníkových plynov vyplývajúca z vykonávania týchto plánovaných vnútroštátne stanovených príspevkov bude v roku 2030 vyššia o 36 % v porovnaní s úrovňou emisií, ktorá je prijateľná pre scenár zvýšenia o 2 °C.

19 V Parížskej dohode nie je cieľ stanovený. Suma 100 mld. USD sa uvádza v rozhodnutí 21. konferencie zmluvných strán, rozhodnutie (COP 21) (FCCC/CP/2015/L9).

20 Európska komisia, 20 20 do roku 2020. Zmena klímy – príležitosť pre Európu (Klimaticko-energetický balík do roku 2020), COM(2008) 30 final z 23. januára 2008.

21 Európska komisia, Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030 (Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030), COM(2014) 15 final z 22. januára 2014.

22 V rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 sa stanovilo, že cieľ týkajúci sa energetickej efektívnosti na rok 2030 sa do roku 2020 prehodnotí, pričom sa pomýšľa na cieľ na úrovni 30 % (Závery Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014, EUCO 169/14). Komisia v novembri 2016 navrhla cieľ energetickej účinnosti EÚ vo výške 30 % do roku 2030.

23 Európska komisia, Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050, COM(2011) 112 final z 8. marca 2011. Tento prístup, ktorý navrhla Komisia, podporila Európska rada vo februári 2013 a Európsky parlament v marci 2013.

24 23 % v roku 2014 a 22 % v roku 2015 [zdroj: Európska environmentálna agentúra, Trends and projections in Europe 2016 – Tracking progress towards Europe’s climate and energy targets (Trendy a prognózy v Európe za rok 2016 – sledovanie pokroku v dosahovaní európskych cieľov v oblasti klímy a energetiky), 1. decembra 2016].

25 Emisie spôsobené alebo vytvorené ľuďmi.

26 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 13).

27 Jednotka používaná na porovnanie potenciálu emisií rôznych skleníkových plynov spôsobovať globálne otepľovanie, pri ktorej sa ako referencia využíva potenciál globálneho otepľovania CO2. Zdroj: Approximated EU greenhouse gas inventory: proxy greenhouse gas estimates for 2015 (Aproximácia súpisu skleníkových plynov EÚ: zástupné odhady skleníkových plynov na rok 2015), správa EEA č. 23/2016, 8. novembra 2016.

28 Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

29 Európska únia a Island, Lichtenštajnsko a Nórsko.

30 Ďalšie nástroje, ako je priama uhlíková daň, sú tiež zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov, majú však odlišný účinok a vlastnosti. Takýto systém stropov a obchodovania má podľa Komisie v porovnaní s inými nástrojmi, ako je priama uhlíková daň, tieto hlavné výhody: systém zaručuje absolútne zníženie objemu emisií; aukcie pre vlády predstavujú dodatočný tok príjmov; systém je predvídateľnejší než vnútroštátny daňový systém a je nákladovo efektívny.

31 V prípade nedodržania tejto povinnosti sa od roku 2008 uplatňuje pokuta za prekročenie emisií vo výške 100 EUR za tonu emisií plus povinnosť odovzdať prekročené kvóty.

32 Rok 2005 sa pre sektory v rámci ETS používa ako referenčný rok, pretože ide o prvý rok, za ktorý sú za všetky zariadenia, na ktoré sa systém vzťahuje, k dispozícii porovnateľné údaje z merania, nahlasovania a overovania. Práve preto sa tento referenčný rok líši od referenčného roku používaného pre iné ciele znižovania emisií skleníkových plynov (rok 1990).

33 Tieto odvetvia určila EÚ na základe posúdenia ich intenzity obchodu (t. j. ich vystavenia medzinárodnej hospodárskej súťaži) a podielu ich nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov v ich výrobných procesoch.

34 Rozhodnutie Komisie 2011/278/EÚ z 27. apríla 2011, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2011, s. 1).

35 V súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 1031/2010 z 12. novembra 2010 o harmonograme, správe a iných aspektoch obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov formou aukcie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, ktorým sa zabezpečuje harmonizovaný proces pre aukcie emisných kvót (Ú. v. EÚ L 302, 18.11.2010, s. 1).

36 Európska komisia, Vysvetlenie politiky EÚ v oblasti zmeny klímy, 2015.

37 Európska komisia, posúdenie vplyvu sprievodný dokument k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050, COM(2011) 112 final z 8. marca 2011.

38 Carbon pricing leadership coalition, Report of the High-Level Commission on carbon prices (Správa Komisie na vysokej úrovni pre ceny uhlíka), 2017.

39 Európska environmentálna agentúra, Trends and projections in the EU ETS in 2016 (Trendy a prognózy v systéme EÚ na obchodovanie s emisiami v roku 2016), správa EEA č. 24/2016, 17. októbra 2016, s. 77.

40 Európska komisia, Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne zníženie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií, COM(2015) 337 final z 15. júla 2015.

41 Európska environmentálna agentúra, Trends and projections in the EU ETS in 2016 — The EU Emissions Trading System in numbers (Trendy a prognózy v systéme EÚ na obchodovanie s emisiami v roku 2016 – systém EÚ na obchodovanie s emisiami v číslach), správa EEA č. 24/2016.

42 Ide o 13 členských štátov so zvýšením emisií v rozsahu od 1 % v prípade Portugalska až do 20 % v Bulharsku.

43 Webové sídlo Komisie: https://ec.europa.eu/clima/policies/effort_en.

44 Toto je v rozpore so sektormi, na ktoré sa vzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami a ktorých emisie sú regulované na úrovni EÚ.

45 Zo záveru správy vyplynulo, že „rozhodnutie o spoločnom úsilí je ešte stále v počiatočnej fáze vykonávania. Z doposiaľ zhromaždených dôkazov je však jasné, že ciele rozhodnutia o spoločnom úsilí účinne prispeli k podpore nových vnútroštátnych politík a opatrení na podporu efektívneho znižovania emisií skleníkových plynov v rámci rozsahu pôsobnosti rozhodnutia o spoločnom úsilí.“ [Európska komisia, správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o hodnotení vykonávania rozhodnutia č. 406/2009/ES podľa jeho článku 14, COM(2016) 483 final z 20. júla 2016].

46 Medzinárodná agentúra pre energiu, Osobitná správa o perspektíve energetiky vo svete na rok 2015: Energetika a zmena klímy, OECD/IEA, 2015.

47 Medzinárodná agentúra pre energiu, 25 Energy Efficiency Policy recommendations (25 odporúčaní pre politiku energetickej efektívnosti), aktualizácia na rok 2011.

48 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

49 To znamená, že primárna energetická spotreba EÚ v roku 2020 by mala byť o 20 % pod prognózou primárnej energetickej spotreby v prípade vývoja za nezmenených okolností. „Primárna energetická spotreba“ je hrubá domáca spotreba s výnimkou všetkej neenergetickej spotreby energetických nosičov (napr. zemný plyn nepoužívaný na spaľovanie, ale na výrobu chemických látok).

50 Európska environmentálna agentúra, Trends and projections in Europe 2015 – Tracking progress towards Europe’s climate and energy targets (Trendy a prognózy v Európe za rok 2015 – sledovanie pokroku v dosahovaní európskych cieľov v oblasti klímy a energetiky), správa EEA č. 4/2015.

51 Európska komisia, Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, COM(2016) 761 final z 30. novembra 2016.

52 Výroba elektriny a tepla predstavuje 87 % týchto emisií. Zvyšok pochádza najmä z rafinácie ropy a výroby tuhých palív.

53 Vzťahuje sa na organický, nefosílny materiál biologického pôvodu, ktorý sa môže používať ako palivo na výrobu tepla alebo elektriny.

54 Odpad vyprodukovaný domácnosťami, priemyslom, nemocnicami a v terciárnom sektore, ktorý obsahuje biologicky rozložiteľný materiál, ktorý sa spaľuje v špecifických zariadeniach.

55 V tom čase išlo o Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko a Západné Nemecko.

56 Pozri graf 10.

57 Dováža sa 43 % uhlia a iných tuhých palív v porovnaní s 89 % surovej ropy a 69 % zemného plynu [Zdroj: Eurostat, Energy dependence (Energetická závislosť), 2017].

58 Nielen na výrobu elektriny a tepla, ale aj na potreby dopravy, priemyslu a budov [Zdroj: Eurostat, Energy dependence (Energetická závislosť), 2017].

59 Súbor technológií zameraných na zachytávanie, prepravu a ukladanie emisií CO2 vypúšťaného z elektrární a priemyselných zariadení. Cieľom zachytávania a ukladania oxidu uhličitého je zabrániť tomu, aby sa CO2 dostal do atmosféry, a to prostredníctvom jeho ukladania vo vhodných podzemných geologických formáciách.

60 Podľa Komisie „v nasledujúcom desaťročí bude mať zásadný význam zvýšenie úsilia v oblasti výskumu a vývoja a realizácie komerčných demonštrácií“ (pozri Európska komisia, Opatrenia na ochranu klímy, Zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého).

61 Pri ťažbe, spracovaní a preprave jadrového paliva a pri zneškodňovaní použitého paliva vznikajú určité emisie skleníkových plynov, je ich však oveľa menej ako v prípade elektrární na fosílne palivo [Zdroj: Nuclear Energy Institute, Life-Cycle Emissions Analyses (Analýza emisií zo životného cyklu)].

62 Európska komisia, Jadrový objasňujúci program predložený podľa článku 40 Zmluvy o Euratome – v konečnom znení (po vyjadrení stanoviska EHSV), COM(2017) 237 final z 12. mája 2017. Pozri aj Európska komisia, Závery 10. Európskeho fóra pre jadrovú energiu, Európske fórum pre jadrovú energiu, 2015.

63 V správe sa poukazuje na to, že údaje Komisia neoverila, že v číselných údajoch sú pri niektorých členských štátoch zahrnuté náklady na vyradenie z prevádzky a že programy členských štátov by mali obsahovať doplňujúce informácie o nákladoch a predpokladoch, „aby bolo možné dospieť k záveru, že uvedené údaje sú presné a úplné“. Európska komisia, Správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu o pokroku vo vykonávaní smernice Rady 2011/70/Euratom a o inventári rádioaktívneho odpadu a vyhoretého paliva, ktoré sa nachádza na území Spoločenstva, a prognózach týkajúcich sa budúceho vývoja, COM(2017) 236 final z 15. mája 2017.

64 Smernica Rady 2014/87/Euratom z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2009/71/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 219, 25.7.2014, s. 42).

65 Smernica Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom (Ú. v. EÚ L 199, 2.8.2011, s. 48). Pozri aj Európska komisia, Správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní smernice Rady 2011/70/EURATOM, o inventári rádioaktívneho odpadu a vyhoretého paliva, ktoré sa nachádzajú na území Spoločenstva, a o prognóze budúceho vývoja, COM(2017) 236 final z 15. mája 2017.

66 Pri jadrovej syntéze sa energia vyrába zlučovaním atómov s nízkou atómovou hmotnosťou, ako je vodík, za mimoriadne vysokého tlaku a vysokých teplôt.

67 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16).

68 Európska komisia, Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030, COM(2014) 15 final z 22. januára 2014 (rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030). Pozri aj Európska komisia, Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, COM(2016) 767 final/2 z 23. februára 2017.

69 Energy Transitions Commission, Better energy, greater prosperity, Achievable paths to low-carbon energy systems (Lepšia energia, vyššia prosperita. Dosiahnuteľné cesty k nízkouhlíkovým energetickým systémom), 2017.

70 Pozri napríklad Európska komisia, Referenčný scenár EÚ na rok 2016 – Energia, doprava a emisie skleníkových plynov, trendy do roku 2050, 2016: Očakáva sa, že celkové priemerné náklady na energiu z obnoviteľných zdrojov medzi rokmi 2015 a 2025 klesnú o 29 % v prípade fotovoltiky, 12 % v prípade pobrežnej veternej energie a 17 % v prípade veternej energie na mori. Pozri aj Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov (IRENA), The Power to Change: Solar and Wind Cost Reduction Potential to 2025 (Energia na zmenu: potenciál zníženia nákladov solárnej a veternej energie do roku 2025), 2016: Investičné náklady na energiu z obnoviteľných zdrojov medzi rokmi 2015 a 2025 by mohli klesnúť o 43 – 65 % v prípade fotovoltiky v rozsahu verejných služieb, o 26 % v prípade pobrežnej veternej energie, o 35 % v prípade veternej energie na mori.

71 Európska komisia, Pokrok pri dobudovaní vnútorného trhu s energiou, COM(2014) 634 final z 13. októbra 2014.

72 Tieto sieťové predpisy sú založené na cieľovom modeli pre elektrickú energiu a cieľovom modeli pre plyn, ktorými sa vymedzuje fungovanie trhov. Niektoré sieťové predpisy sa ešte stále vypracúvajú.

73 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spoločnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou (Ú. v. ES L 27, 30.1.1997, s. 20) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/30/ES z 22. júna 1998 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 1).

74 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou (Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 37) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 57).

75 Tieto opatrenia od členských štátov okrem iného vyžadujú, aby zabezpečili, aby tretie strany mohli vstúpiť do prenosových a distribučných sústav na základe taríf, ktoré sa uplatnia na všetkých oprávnených odberateľov; dodržiavali pravidlá EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, pričom zabezpečia, aby nijaká strana nebola diskriminovaná; a ustanovili nezávislé regulačné orgány zodpovedné za zabezpečenie efektívnej hospodárskej súťaže a účinného fungovania trhu.

76 Európska komisia, Prieskum európskeho sektora s plynom a elektrickou energiou, SEK(2006) 1724 FIN z 10. januára 2007.

77 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 1).

78 Európska rada vo februári 2011 stanovila cieľ dokončiť do roku 2014 vnútorný trh s energiou a vytvoriť prepojenia energetických sietí s cieľom do roku 2015 ukončiť sieťovú izoláciu určitých členských štátov (Európska rada, Závery Rady zo 4. februára 2011).

79 Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o novej koncepcii trhu s energiou, 2015/2322(INI); Európska komisia, Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy, COM(2015) 80 final z 25. februára 2015.

80 Pozri aj Európska komisia, Druhá správa o stave energetickej únie, 1. februára 2017.

81 Európska komisia, Čistá energia pre všetkých Európanov, COM(2016) 860 final z 30. novembra 2016.

82 Pozri Európska komisia, Európska stratégia energetickej bezpečnosti, COM(2014) 330 final z 28. mája 2014; Európska komisia, Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy, COM(2015) 80 final z 25. februára 2015; Európska rada, Výsledky 3429. zasadnutia Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku, 14632/15, 26. novembra 2015; Európska rada, Výsledky 3472. zasadnutia Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku, 9736/16, 7. júna 2016; Európsky parlament, Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o novej koncepcii trhu s energiou, (2015/2322(INI)), 13. septembra 2016.

83 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 1); Európska komisia, Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu, COM(2016)52/F1 zo 16. februára 2016; Európska komisia, Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie, COM(2016) 862 final z 30. novembra 2016.

84 Na trhu s plynom neexistuje nijaký priamy cieľ týkajúci sa prepojenia sietí. Účelom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 1) je zabezpečiť, aby sa na každom trhu nachádzali alternatívni poskytovatelia plynu. Toto pravidlo zaväzuje tie členské štáty, ktoré sú závislé od jediného dôležitého plynovodu, podzemného zásobníka alebo iného druhu základnej infraštruktúry, aby sa uistili, že dopyt v extrémne chladných dňoch možno pokryť, dokonca aj keď zlyhá hlavná dovozná infraštruktúra.

85 Európska rada, Závery barcelonského samitu Európskej rady z 15. a 16. marca 2002. Tento cieľ znamená, že každý členský štát by mal mať k dispozícii elektrické vedenie umožňujúce prenos aspoň 10 % elektrickej energie, ktorá sa vyrobí v jeho elektrárňach, cez hranice do susedných krajín.

86 Európska rada, Závery Európskej rady 169/14 z 23. a 24. októbra 2014.

87 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39).

88 Európska komisia, Druhá správa o stave energetickej únie, 1. februára 2017.

89 Veľkoobchodné ceny sa používajú na porovnanie cien energie, pretože na rozdiel od maloobchodných cien neobsahujú dane, ďalšie príplatky a zľavy.

90 Európska komisia, Posúdenie vplyvu, SWD(2016) 410 final z 30. novembra 2016.

91 Tento rámec nezahŕňa navrhovaný rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030.

92 Združenie elektrického priemyslu EURELECTRIC oznámilo 5. apríla 2017 svoj úmysel neinvestovať po roku 2020 do novej výstavby uhoľných elektrární. Vyhlásenie nepodporili členské združenia z Poľska a Grécka.

93 Can Oxford save the world (Môže Oxford spasiť svet?), Oxford Today, zv. 29, č. 2, Roger Highfield, 2017.

94 Európska komisia, Posúdenie vplyvu Komisie, SWD(2016) 410 final z 30. novembra 2016; Capgemini, Európske monitorovacie centrum pre trhy s energiou – 18. vydanie, 2016.

95 Európska komisia, Hodnotiaca správa týkajúca sa hodnotenia regulačného rámca EÚ pre štruktúru trhu s elektrinou a ochranu spotrebiteľov v oblastiach elektriny a plynu – Hodnotenie pravidiel EÚ týkajúcich sa opatrení na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektrickej energie a investícií do infraštruktúry (smernica 2005/89/ES), SWD(2016) 412 final z 30. novembra 2016. Na riešenie tejto otázky Komisia predložila návrhy týkajúce sa štruktúry trhu.

96 S výnimkou malých zariadení a v určitých výnimočných prípadoch, ktoré musí členský štát odôvodniť.

97 Uskladňovacia kapacita EÚ je takmer výlučne z prečerpávacích vodných elektrární, ktoré sa nachádzajúc predovšetkým v horách. Ďalšie formy uskladnenia sa buď používajú v minimálnej miere, alebo sú v ranom vývojovom štádiu [pozri Inline, Energy storage technologies – will they be able to flourish within current regulatory frameworks? (Technológie uskladňovania energie – sú schopné prosperovať v súčasných regulačných rámcoch?), 3. augusta 2016].

98 Riadenie spotreby energie spočíva v znížení spotreby v časoch obmedzenej dodávky. V súčasnosti je však len málo jednotlivých odberateľov elektriny schopných reagovať na zmeny cien v reálnom čase a znížiť svoju spotrebu v špičke, keď sú ceny vysoké (pozri Európska komisia, Záverečná správa o sektorovom zisťovaní týkajúcom sa kapacitných mechanizmov, COM(2016) 752 final z 30. novembra 2016).

99 Komisia v novembri 2016 navrhla charakteristiky ideálneho kapacitného mechanizmu navrhnutého na zabránenie deformáciám trhu. Európska komisia, Záverečná správa o sektorovom zisťovaní týkajúcom sa kapacitných mechanizmov, COM(2016) 752 final z 30. novembra 2016.

100 Eurelectric, European electricity sector gears up for the energy transition (Európsky sektor s elektrickou energiou sa pripravuje na energetickú transformáciu), 5. apríla 2017.

101 Európska komisia, Druhá správa o stave energetickej únie, 1. februára 2017.

102 Európska komisia, Oznámenie Čistá energia pre všetkých Európanov, COM(2016) 860 final z 30. novembra 2016.

103 Európska komisia, Návrh smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, COM(2016) 864 final/2 z 23. februára 2017.

104 Regulačné aspekty uskladňovania elektrickej energie sa doteraz na úrovni EÚ neriešili. Uskladňovanie v súčasnosti naráža na technologické a regulačné problémy [pozri Európska komisia, Uskladňovanie energie – úloha elektrickej energie, SWD(2017) 61 final z 1. februára 2017]

105 Európska komisia, Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o riadení energetickej únie, COM(2016) 759 final z 30. novembra 2016.

106 Najmä prostredníctvom smernice o energetickej efektívnosti (smernica 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012); viac podrobností sa nachádza v dokumente: Ademe, Energy Efficiency Trends and Policies in Industry (Trendy a politiky v priemysle v oblasti energetickej efektívnosti), september 2015.

107 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

108 Článok 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

109 Napríklad v Spojenom kráľovstve sa deväť zariadení na spaľovanie uhlia rozhodlo odstúpiť od uplatňovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES z 23. októbra 2001 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení (Ú. v. ES L 309, 27.11.2001, s. 1), čo v skutočnosti viedlo k ich predčasnému zatvoreniu.

110 Potenciál globálneho otepľovania je pomerné vyjadrenie toho, koľko tepla zachytí v atmosfére tona určitého skleníkového plynu v porovnaní s množstvom tepla zachyteným podobným množstvom oxidu uhličitého.

111 Európska komisia, Energetická efektívnosť ako priorita: rozumnejšia spotreba, väčšia čistota, 30. novembra 2016.

112 Európska komisia, Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov, COM(2016) 765 final, 30. novembra 2016.

113 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).

114 Smernica o energetickej efektívnosti (smernica 2012/27/EÚ, Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1); 3 % podlahovej plochy verejných budov, ktoré využívajú ústredné orgány štátnej správy, by sa mali renovovať každý rok od roku 2014.

115 Európska komisia, Revízia smernice o energetickej hospodárnosti budov, COM(2016) 765 final z 30. novembra 2016. Revízia sa vzťahuje na témy, medzi ktoré okrem iného patria ciele v oblasti renovácie, energetické certifikáty, inšpekcia, monitorovanie a kontrola využívania energie a prítomnosť nabíjacích staníc.

116 Napríklad zariadenia na varenie, chladničky, vysávače, práčky, elektronické zariadenia.

117 Prostredníctvom komitologického postupu, t. j. za pomoci výborov zástupcov z krajín EÚ.

118 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).

119 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ z 19. mája 2010 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 1). Komisia navrhla zmenu tejto smernice (Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec pre označovanie energetickej účinnosti a zrušuje smernica 2010/30/EÚ, COM(2015) 341 final z 15. júla 2015).

120 Európska komisia, Správa o udávaní spotreby energie a iných zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch, COM(2015) 345 final z 15. júla 2015.

121 Tento údaj nezahŕňa spotrebu elektrickej energie vozidiel, napríklad vlakov, keďže emisie súvisiace s výrobou elektriny sú započítané v sektore dodávok energie.

122 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/94/ES z 13. decembra 1999 o dostupnosti spotrebiteľských informácií o spotrebe paliva a emisiách CO2 pri predaji nových osobných automobilov (Ú. v. ES L 12, 18.1.2000, s. 16).

123 Nariadenie (EÚ) č. 333/2014 (Ú. v. EÚ L 103, 5.4.2014, s. 15) a nariadenie (EÚ) č. 253/2014 (Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 38).

124 Medzinárodná rada pre čistú dopravu (International Council on Clean Transportation – ICCT) odhadla, že rozdiel medzi nameranými emisiami a skutočnými emisiami vozidiel je 35 % [ICCT, Quantifying the impact of real-world driving on total CO2 emissions from UK cars and vans (Stanovenie výšky vplyvu skutočných emisií vozidiel na celkové emisie oxidu uhličitého z osobných a dodávkových vozidiel v Spojenom kráľovstve), september 2015]. Tento rozdiel je spôsobený napríklad skúšaním vykonávaným v laboratórnom prostredí, ktoré nezodpovedá skutočným jazdným podmienkam (napr. nie je zahrnuté nijaké doplnkové vybavenie), ako aj precenením prínosu nových technológií. Výrobcovia vozidiel okrem toho môžu potenciálne využiť niekoľko tolerancií a flexibilných možností. Táto skutočnosť pritiahla v roku 2015 značnú mediálnu a politickú pozornosť, keď sa zistilo, že veľký výrobca automobilov v EÚ niekoľko rokov používal softvér na manipuláciu emisných parametrov svojich automobilov (pozri napríklad Európska environmentálna agentúra, Kvalita ovzdušia v Európe – správa za rok 2016, 2016, a vyšetrovací výbor pre „Dieselgate“ Európskeho parlamentu). Diskusia sa týkala väčšinou emisií oxidov dusíka (NOx) a ďalších plynov osobitne škodlivých pre ľudské zdravie, nie CO2. Obidve otázky sú však navzájom prepojené v tom zmysle, že pri postupoch merania emisií z osobných automobilov sa podhodnocujú aj emisie CO2, aj emisie NOx. Komisia v roku 2016 navrhla sprísnenie právnych predpisov (Európska komisia, Návrh nariadenia o typovom schvaľovaní a o dohľade nad trhom s motorovými vozidlami a ich prípojnými vozidlami, systémami, komponentmi a samostatnými technickými jednotkami určenými pre tieto vozidlá, COM(2016) 31 final z 27. januára 2016). Komisia v čase od decembra 2016 do mája 2017 začala postup v prípade nesplnenia povinnosti proti ôsmim členským štátom.

125 S cieľom priniesť realistickejšie a presnejšie hodnoty oxidu uhličitého a spotreby paliva sa zavedie nový celosvetový skúšobný postup, svetový harmonizovaný postup skúšania ľahkých vozidiel.

126 Nákladné automobily, cestné návesové ťahače, diaľkové autobusy, autobusy a trolejbusy, špeciálne vozidlá (Zdroj: Eurostat).

127 Európska komisia, Stratégia znižovania spotreby paliva ťažkých úžitkových vozidiel a emisií CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel, COM(2014) 285 final z 21. mája 2014.

128 Monitorovanie a certifikácia emisií ťažkých úžitkových vozidiel je náročnejšia ako v prípade osobných automobilov. V dôsledku veľkého množstva modelov a vysokej úrovne prispôsobenia je skúšanie všetkých modelov nemožné. Emisie nákladných vozidiel sa preto musia simulovať. Na tento účel Komisia vytvorila počítačový nástroj (VECTO) na výpočet emisií CO2 z nových vozidiel.

129 Európska komisia, Opatrenie v oblasti klímy, Znižovanie emisií CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel.

130 Európska komisia, Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o monitorovaní a nahlasovaní emisií CO2 a spotreby paliva nových ťažkých úžitkových vozidiel, COM(2017) 279.

131 Európska únia a Island, Lichtenštajnsko a Nórsko.

132 Európska komisia, Opatrenie v oblasti klímy, Znižovanie emisií z leteckej dopravy.

133 Spoločnosti, ktoré produkujú vyše 10 000 ton emisií ekvivalentu CO2 ročne.

134 Certifikované zníženia emisií (CER) a jednotky zníženia emisií (ERU). Pozri UNFCCC, Medzinárodné obchodovanie s emisiami, Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy.

135 2,94 % celkových emisií skleníkových plynov EÚ.

136 Medzinárodná námorná organizácia, Third IMO Greenhouse Gas Study 2014 (Tretia štúdia IMO o skleníkových plynoch z roku 2014).

137 Európska komisia, Zahrnutie emisií z námornej dopravy do politiky EÚ na zníženie emisií skleníkových plynov, COM(2013) 479 final z 28. júna 2013.

138 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 z 29. apríla 2015 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 55).

139 Na rozdiel od systému EÚ sa globálny systém vzťahuje iba na veľké lode (10 000 hrubých ton) a údaje zbierajú v anonymizovanej forme.

140 Ako sú dane, administratívne povolenia a kvóty. Pozri smernicu Rady 92/106/EHS zo 7. decembra 1992 o vytvorení spoločných pravidiel pre určité druhy kombinovanej prepravy tovaru medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 368, 17.12.1992, s. 38).

141 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129).

142 Pokles zo 77 % v roku 2009. Pozri Eurostat, Freight transport statistics – modal split (Štatistika nákladnej dopravy – rozdelenie podľa druhu dopravy).

143 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16).

144 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1).

145 Predovšetkým bioetanol (vyrábaný z cukru a obilnín) používaný ako náhrada za benzín a bionafta (vyrábaná najmä z rastlinných olejov) používaná ako náhrada za naftu.

146 Zvyšok predstavuje elektrická energia (Eurostat, Shares (Renewables), 2017).

147 Wandesforde-Smith, G., Kurdusiewicz, I.: Bursting the Biofuel Bubble: Comparative Dynamics of Transitions to Freedom from Oil (Prasknutie bubliny s biopalivami: komparatívna dynamika prechodu k oslobodeniu sa od ropy), SSRN, marec 2008, revidované v marci 2015; World Energy Council, Biofuels: Policies, Standards and Technologies (Biopalivá: politiky, štandardy a technológie), 2010.

148 Európska komisia, Study on Technical Assistance in Realisation of the 2016 Report on Renewable Energy, in preparation of the Renewable Energy package for the Period 2020-2030 in the European Union (Štúdia o technickej pomoci pri realizácii správy o energii z obnoviteľných zdrojov za rok 2016, pri príprave balíka opatrení v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na obdobie 2020 – 2030 v Európskej únii), ENER/C1/2014-688, 22. februára 2017.

149 V smernici o nepriamej zmene využívania pôdy sa v roku 2015 znížil podiel biopalív z plodín pestovaných na poľnohospodárskej pôde, ktorý možno započítať do cieľov týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020, na 7 % [smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1513 z 9. septembra 2015, ktorou sa mení smernica 98/70/ES týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív a ktorou sa mení smernica 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (Ú. v. EÚ L 239, 15.9.2015, s. 1 – 29)]. V roku 2017 Komisia navrhla znížiť tento strop vo výške 7 % do roku 2030 na 3,8 % [Európska komisia, Návrh smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, COM(2016) 767 final/2 z 23. februára 2017].

150 Európska komisia, State of the Art on Alternative Fuels Transport Systems in the European Union (Najnovší vývoj v oblasti dopravných systémov používajúcich alternatívne palivá v Európskej únii), júl 2015.

151 Spoločné výskumné centrum Európskej komisie, An economic assessment of greenhouse gas mitigation policy options for EU agriculture (Hospodárske posúdenie možností politiky v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov v poľnohospodárstve EÚ), 2016.

152 Európsky parlament, The Consequences of Climate Change for EU agriculture, Follow-up to the COP21 – UN Paris Climate Change Conference (Následky zmeny klímy pre poľnohospodárstvo v EÚ, štúdia nadväzujúca na konferenciu COP 21 – Parížsku konferenciu OSN o zmene klímy), štúdia výboru AGRI z roku 2017. Potenciál globálneho otepľovania CO2 za 100 ročné obdobie (GWP 100) je 1, hodnota GWP 100 v prípade metánu je 21 a pri oxide dusnom 310. Na základe údajov UNFCCC.

153 Krížové plnenie je založené na dvoch hlavných skupinách pravidiel. Povinné požiadavky týkajúce sa hospodárenia sú požiadavky vybrané z platných smerníc a nariadení o životnom prostredí, bezpečnosti potravín, zdraví rastlín a zvierat a ich dobrých životných podmienkach. Normy týkajúce sa dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu predstavujú dodatočné pravidlá, ktoré sa vzťahujú len na príjemcov platieb SPP. Vyžaduje sa v nich uplatňovanie udržateľných postupov v súvislosti s poľnohospodárskou pôdou a venujú sa aj problematike ochrany vody, pôdy a zásob uhlíka, ako aj udržiavania pôdy a zachovávania krajinných prvkov.

154 Ekologizačná platba predstavuje pre poľnohospodárov náhradu za tri postupy, ktoré sú prínosom pre životné prostredie a zmenu klímy:

  • oblasti ekologického záujmu na 5 % ornej plochy s cieľom chrániť a zlepšiť biodiverzitu v poľnohospodárskych podnikoch,
  • diverzifikácia plodín s prínosom pre kvalitu pôdy,
  • zachovanie trvalých trávnych porastov so súvisiacimi environmentálnymi prínosmi, ako je predovšetkým sekvestrácia uhlíka, a ochrana environmentálne citlivých trávnych porastov [Európska komisia, Review of greening after one year (Preskúmanie ekologizácie po roku), 2016].

155 Pozri OECD, Cost-effectiveness of greenhouse gas mitigation measures for agriculture: a literature review (Nákladová účinnosť opatrení znižovania skleníkových plynov v poľnohospodárstve: prehľad literatúry), OECD Food, Agriculture and Fisheries Papers, 1. augusta 2015; JRC, An economic assessment of GHG mitigation policy options for EU agriculture (Hospodárske posúdenie možností politiky v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov v poľnohospodárstve EÚ), EcAMPA 1, 2015; JRC, An economic assessment of GHG mitigation policy options for EU agriculture (Hospodárske posúdenie možností politiky v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov v poľnohospodárstve EÚ), EcAMPA 2, 2016.

156 Európsky parlament, The Consequences of Climate Change for EU agriculture, Follow-up to the COP21 – UN Paris Climate Change Conference (Následky zmeny klímy pre poľnohospodárstvo v EÚ, štúdia nadväzujúca na konferenciu COP 21 – Parížsku konferenciu OSN o zmene klímy), štúdia výboru AGRI z roku 2017, s. 10.

157 Pozri napríklad Európska komisia, Posúdenie vplyvu, ktoré je priložené k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a splnenia záväzkov podľa parížskej dohody, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy, SWD(2016) 247 final z 20. júla 2016, s. 22.

158 Rozhodnutie č. 529/2013/EÚ o pravidlách započítavania pre emisie a záchyty skleníkových plynov vyplývajúce z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom a o informáciách týkajúcich sa opatrení súvisiacich s týmito činnosťami (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 80).

159 Európska komisia, Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o začlenení emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, COM(2016) 479 final z 20. júla 2016.

160 Navrhované maximálne množstvo pre EÚ je 280 miliónov ton ekvivalentu CO2 na obdobie rokov 2020 až 2030, pričom každý členský štát má určený limit (vnútroštátne stropy sú založené na váhe poľnohospodárskeho sektora v každom z týchto členských štátov).

161 Európska komisia, Posúdenie vplyvu, ktoré je priložené k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a splnenia záväzkov podľa parížskej dohody, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy, SWD(2016) 247 final z 20. júla 2016, s. 73.

162 Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/76/ES zo 4. decembra 2000 o spaľovaní odpadov (Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 91).

163 Ademe, Recycling in France: Results of the environmental assessment (Recyklácia vo Francúzsku: výsledky environmentálneho posúdenia), máj 2017.

164 Európska komisia, Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo, COM(2015) 614 final z 2. decembra 2015; Európska komisia, Prvá správa o vykonávaní akčného plánu pre obehové hospodárstvo, COM(2017) 33 final z 26. januára 2017.

165 Climate Change 2014: Synthesis Report. Contribution of Working Groups I, II and III to the Fifth Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change (Zmena klímy 2014: súhrnná správa. Príspevok pracovných skupín I, II a III k piatej hodnotiacej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy), IPCC, 2014.

166 Spoločné výskumné centrum Európskej komisie, Climate Impacts in Europe (Účinky zmeny klímy v Európe), projekt JRC PESETA II, 2014. Zdroj údajov Dosio a Paruolo, 2011, a Dosio a kol., 2012.

167 Dosio, A., Paruolo, P. (2011). Bias correction of the ENSEMBLES high-resolution climate change projections for use by impact models: Evaluation on the present climate. (Oprava odchýlok v prognózach týkajúcich sa zmeny klímy s vysokým rozlíšením ENSEMBLES na použitie v modeloch vplyvu: vyhodnotenie súčasnej klímy.) Journal of Geophysical Research D: Atmospheres, 116(16), DOI: 10.1029/2011JD015934. Dosio, A., Paruolo, P., a Rojas, R. (2012). Bias correction of the ENSEMBLES high resolution climate change projections for use by impact models: Analysis of the climate change signal. (Oprava odchýlok v prognózach týkajúcich sa zmeny klímy s vysokým rozlíšením ENSEMBLES na použitie v modeloch vplyvu: analýza signálov zmeny klímy.) Journal of Geophysical Research D: Atmospheres, 117(17), DOI:10.1029/2012JD017968.

168 Munich RE NatCatSERVICE.

169 Náklady na 100-ročnú búrku by sa mohli do roku 2080 zdvojnásobiť [Zdroj: Európska komisia, The climate change challenge for European regions (Výzva pre európske regióny v podobe zmeny klímy), marec 2009].

170 P. Zdruli, Land resources of the Mediterranean: Status, pressures, trends and impacts on future regional development (Zdroje pôdy v Stredozemí: stav, tlaky, trendy a vplyv na budúci regionálny rozvoj), International Centre for Advanced Mediterranean Agronomic Studies, 2012; a Zdruli, P.: Land resources of the Mediterranean: status, pressures, trends and impacts on future regional development (Zdroje pôdy v Stredozemí: stav, tlaky, trendy a vplyv na budúci regionálny rozvoj), Land Degradation & Development, 25. apríla 2014: s. 373 – 384.

171 Bulharsko, Cyprus, Grécko, Španielsko, Maďarsko, Taliansko, Lotyšsko, Malta, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko vyhlásili, že boli zasiahnuté dezertifikáciou v zmysle Dohovoru Organizácie Spojených národov o boji proti dezertifikácii v krajinách postihnutých vážnym suchom a/alebo dezertifikáciou (UNCCD) [Zdroj: Európska komisia, Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Implementácia tematickej stratégie na ochranu pôdy a prebiehajúce činnosti, COM(2012) 46 final z 13. februára 2012].

172 Európska environmentálna agentúra, Climate change, impacts and vulnerability in Europe 2016 (Zmena klímy, vplyvy a zraniteľnosť v Európe v roku 2016), 2017.

173 Napríklad straty vyplývajúce z extrémnych klimatických podmienok v celej EÚ v rokoch 1980 až 2013 sa odhadujú na 368 mld. EUR. Európska environmentálna agentúra, Climate change, impacts and vulnerability in Europe 2016 (Zmena klímy, vplyvy a zraniteľnosť v Európe v roku 2016), 2017. Agentúra EEA použila celý súbor údajov Munich RE, čo je jedna z najrozsiahlejších databáz strát spôsobených prírodnými katastrofami.

174 Spoločné výskumné centrum Európskej komisie, Projekt Peseta II, projekt JRC PESETA II, 2014.

175 Napríklad účinky na zdravie rýb, pozri Marcogliese, D.J.: The impact of climate change on the parasites and infectious diseases of aquatic animals (Vplyv zmeny klímy na parazity a infekčné choroby vodných živočíchov), 2008; Wilcox, C.: Changing Oceans Breed Disease (Zmena oceánov so sebou prináša choroby), 1. júla 2016. Zvýšenie teploty a zmeny chemického zloženia vody môžu vyvolať aj migráciu rýb.

176 Komisia uznala zvyšujúci sa dopyt po zelených pracovných miestach, pričom sektor energetickej efektívnosti by mal podľa odhadov zamestnávať do roku 2020 dva milióny ľudí a sektor obnoviteľnej energie tri milióny. Pozri pracovný dokument útvarov Komisie „Využívanie potenciálu zamestnanosti ekologického rastu“ z 18. apríla 2012.

177 Európska environmentálna agentúra, Climate change, impacts and vulnerability in Europe 2016 (Zmena klímy, vplyvy a zraniteľnosť v Európe v roku 2016), 2017. Európska komisia, Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, COM(2013)216 final zo 16. apríla 2013.

178 Kelley, C., a kol., Climate change in the Fertile Crescent and implications of the recent Syrian drought (Zmena klímy v Úrodnom polmesiaci a následky nedávneho sucha v Sýrii), 2015; Gleick, P.H., Water, Drought, Climate Change, and Conflict in Syria (Voda, sucho, zmena klímy a konflikt v Sýrii), 2014; Voski, A., The Role of Climate Change in Armed Conflicts across the Developing World and in the Ongoing Syrian War (Úloha zmeny klímy v ozbrojených konfliktoch v rozvojovom svete a prebiehajúca vojna v Sýrii), 2016. Pozri aj ECC Platform library on the role of climate change in the civil war (Knižnica platformy ECC o úlohe zmeny klímy v občianskej vojne).

179 Richard Youngs, Climate Change and EU Security Policy: An Unmet Challenge (Zmena klímy a bezpečnostná politika EÚ: nevyriešená výzva), Carnegie Europe, 21. mája 2014.

180 Európska komisia, Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, COM(2013)216 final zo 16. apríla 2013.

181 Európska komisia, Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, COM(2013)216 final zo 16. apríla 2013, strana 6.

182 Chorvátsko, Cyprus, Bulharsko, Maďarsko, Lotyšsko, Luxembursko svoju vnútroštátnu adaptačnú stratégiu nepredložili (webové sídlo Climate-ADAPT).

183 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

184 Smernica 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík (Ú. v. EÚ L 288, 6.11.2007, s. 27).

185 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).

186 Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

187 Európska komisia, Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 COM(2011) 112 final z 8. marca 2011; Rockström, J., Gaffney, O., Rogelj, J. a kol., A roadmap for rapid decarbonisation (Plán rýchlej dekarbonizácie), Science, zv. 355 vydanie 6331, 24. marca 2017.

188 Inovácie a výskum sa financujú aj v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov alebo v rámci programu NER 300 na preukázanie environmentálne bezpečného zachytávania a ukladania oxidu uhličitého a inovačných technológií energie z obnoviteľných zdrojov v komerčnom rozsahu. NER 300 znamená 300 miliónov emisných kvót z rezervy pre nových účastníkov (NER – new entrants‘ reserve) systému na obchodovanie s emisiami EÚ, ktoré sú k dispozícii na financovanie tohto programu. Komisia vo svojom návrhu týkajúcom sa fázy 4 systému EÚ na obchodovanie s emisiami navrhla tento program rozšíriť (pozri bod 34).

189 I24C a Cap Gemini, Scaling Up Innovation in the Energy Union (Urýchlenie inovácií v energetickej únii), 2016, uvedené v oznámení Európskej komisie, Oznámenie o urýchlení inovácií v oblasti čistej energie, COM(2016) 763 final z 30. novembra 2016; Európska komisia, Príprava Integrovaného strategického plánu pre energetické technológie (SET): Urýchlenie transformácie európskeho energetického systému (C/2015/6317) z 15. septembra 2015.

190 I24C, Scaling up innovation in the Energy Union (Urýchlenie inovácií v energetickej únii), 2016, s. 14.

191 Európska komisia, Oznámenie o urýchlení inovácií v oblasti čistej energie, COM(2016) 763 z 30. novembra 2016, 2016.

192 Európska komisia, Posúdenie vplyvu, sprievodný dokument k „návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti“, SWD(2016) 405 final/2 zo 6. decembra 2016, tabuľka 22 (scenár EUCO30 – Zdroj: model PRIMES).

193 Ciscar, M. a kol., Climate Impacts in Europe. (Účinky zmeny klímy v Európe.) Projekt JRC PESETA II, 2014.

194 Z modelu, ktorý použila organizácia OECD vyplýva, že ak by podniky a domácnosti neboli vôbec schopné adaptovať sa na zmenu klímy, náklady s ňou spojené by sa mohli zdvojnásobiť [OECD, The Economic Consequences of Climate Change (Hospodárske následky zmeny klímy), 3. novembra 2015].

195 Európska komisia, Vykonávanie Parížskej dohody – Pokrok pri dosahovaní cieľa minimálne 40 % zníženia emisií, COM(2016) 707 final z 8. novembra 2016.

196 Napríklad finančný nástroj pre prírodný kapitál (NCFF), nástroj LIFE pre energetickú efektívnosť (NCFF a PF4E) alebo Fond pre zelený rast (GGF).

197 Plán EFSI mal za cieľ prostredníctvom pákového efektu zabezpečiť 315 mld. EUR celkových investícií v rokoch 2015 a 2017. Plán bol v rámci EFSI 2.0 rozšírený na zaistenie sumy vo výške 500 mld. EUR v rokoch 2015 – 2020. Pozri Európska komisia, Posilnenie európskych investícií na podporu zamestnanosti a rastu: prechod na druhú fázu Európskeho fondu pre strategické investície a nový Európsky vonkajší investičný plán, COM(2016) 581 final zo 14. septembra 2016; Vykonávanie Parížskej dohody – Pokrok pri dosahovaní cieľa minimálne 40 % zníženia emisií, COM(2016) 707 final z 8. novembra 2016.

198 Priemysel a európske orgány spustili viacero projektov verejno-súkromných partnerstiev, napríklad Udržateľný spracovateľský priemysel prostredníctvom efektívneho využívania zdrojov a energie (Európska komisia, výskum a inovácie).

199 Pozri napríklad A. T. Kearney, Adapting to the Inevitable (Adaptácia na nevyhnutné), A.T. Kearney’s foresight series, Thinkforward, 2013; Pauw, W. P. a kol., Private finance for adaptation: do private realities meet public ambitions? (Súkromné financie na adaptáciu: spĺňajú súkromné skutočnosti verejné ambície?), 2014.

200 Európska komisia balík predpisov v oblasti lepšej právnej regulácie, 2016.

201 Podrobnejšie informácie o posúdeniach vplyvu sa nachádzajú v glosári alebo na webovom sídle Komisie (Komisia, Lepšia právna regulácia, Usmernenia o posúdení vplyvu).

202 Úplný zoznam všetkých posúdení vplyvu sa nachádza na webovom sídle Komisie (Komisia, Posúdenia vplyvu).

203 Služby v oblasti klímy poskytujú údaje na podporu zmierňovania, adaptácie a riadenia rizík v prípade katastrof. Copernicus, v minulosti známy ako Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť, kľúčový prvok týchto služieb, je európsky systém na pozorovanie Zeme. Systém zbiera údaje zo satelitov na pozorovanie Zeme a senzorov na mieste. Jednou z jeho šiestich tematických oblastí je zmena klímy. Portál Climate-ADAPT poskytuje Európe podporu pri adaptácii na zmenu klímy tým, že zhromažďuje a rozširuje informácie z výskumných projektov, prípadových štúdií a najlepšie postupy.

204 Komisia uznáva tieto obmedzenia, pozri napríklad Európska komisia, Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050, SEC(2011) 288 z 8. marca 2011, 2011, a Európska komisia, Referenčný scenár EÚ na rok 2016, 2016.

205 Napríklad model všeobecnej rovnováhy alebo makroekonomický model, ktoré sa používajú na posúdenie hospodárskych vplyvov politík, zvyčajne vytvárajú model účinkov na príjmy jednej reprezentatívnej domácnosti. Na analýzu distribučných vplyvov v príjmových skupinách domácností sú potrebné doplnkové rozšírenia modelov a modelové údaje.

206 Napríklad zmena klímy ovplyvňuje vodné zdroje množstvom spôsobov a v konečnom dôsledku má vplyv aj na dostupnosť vody pre vodnú energiu; globálne otepľovanie ovplyvňuje dopyt po systémoch kúrenia a chladenia.

207 INTOSAI, Limská deklarácia, ktorou sa stanovujú základné zásady verejnej kontroly, ktorú prijala Medzinárodná organizácia najvyšších kontrolných inštitúcií, 1977.

208 INTOSAI je Medzinárodná organizácia najvyšších kontrolných inštitúcií.

209 EUROSAI je Európska organizácia najvyšších kontrolných inštitúcií

210 Napríklad usmernenia pracovnej skupiny INTOSAI pre interný environmentálny audit na rok 2010 Auditing the Government Response to Climate Change: Guidance for Supreme Audit Institutions (Kontrola reakcie verejnej správy na zmenu klímy: usmernenia pre najvyššie kontrolné inštitúcie), 2010, alebo EUROSAI WGEA – Cooperative Audit: Adaptation to Climate Change – are Government prepared? (Pracovná skupina EUROSAI pre interný environmentálny audit – Spoločný audit: Adaptácia na zmenu klímy – sú vlády pripravené?) z roku 2012. Usmernenia a správy sú k dispozícii na webových sídlach pracovnej skupiny INTOSAI pre interný environmentálny audit a pracovnej skupiny EUROSAI pre interný environmentálny audit.

211 Preštudovali sme aj verejné audítorské správy uverejnené pred rokom 2012, ak sa zaoberali konkrétnymi problémami v oblasti energetiky a zmeny klímy, ktorým sa naša vzorka vôbec nevenovala, alebo sa im venovala len zriedka. Preštudovali sme aj správy niektorých regionálnych verejných audítorských úradov. Tieto správy sme však nezahrnuli do našej štatistiky, ktorá by mala odzrkadľovať celkovú činnosť výlučne vnútroštátnych najvyšších kontrolných inštitúcií EÚ a zachytávať výlučne obdobie od januára 2012 do marca 2017.

212 Osobitná správa č. 16/2015 Zlepšenie bezpečnosti dodávok energie prostredníctvom rozvoja vnútorného trhu s energiou: je potrebné väčšie úsilie, Európsky dvor audítorov, 2015.

213 Napríklad odlišné mechanizmy obchodovania, štátne zásahy, vytvorenie a vykonanie sieťových predpisov a úroveň integrity trhu a transparentnosti.

214 Cenová regulácia elektrickej energie, vody a plynu a jej kontrola bulharským regulačným orgánom v oblasti energetiky v období 2007 – 2013, Сметна палата на Република България, Bulharsko, 2013.

215 Otvorenie trhu s elektrinou hospodárskej súťaži: nedokončená realizácia, Cour des Comptes, Francúzsko, 2015.

216 Litva, Poľsko, Lotyšsko, Dánsko, Estónsko, Švédsko, Fínsko a Nemecko.

217 Fungovanie a bezpečnosť elektrizačnej sústavy, Najwyższa Izba Kontroli, Poľsko, 2014.

218 Opatrenia na realizáciu zmeny energetického systému spolkovým ministerstvom hospodárskych záležitostí a energetiky, Bundesrechnungshof, Nemecko, 2016.

219 Energia z obnoviteľných zdrojov, úspory a energetická efektívnosť v rámci politiky súdržnosti EÚ, Corte dei Conti, Taliansko, 2012.

220 Rozvoj a používanie obnoviteľných zdrojov elektrickej energie, Najwyższa Izba Kontroli, Poľsko, 2012.

221 Príslušné ustanovenia v Poľsku boli prijaté v roku 2015.

222 Podmienky bezpečného prenosu energie – Riadenie prevádzkovateľa Svenska Kraftnät pri vykonávaní zmeny energetického systému, Riksrevisionen, Švédsko, 2016.

223 Osobitná správa č. 6/2014 Podpora z fondov politiky súdržnosti na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov – dosiahli sa ňou dobré výsledky?, Európsky dvor audítorov, 2014.

224 Audit výkonnosti na trhu s elektrickou energiou v období 2010 – 2014, Curtea de Conturi, Rumunsko, 2015.

225 Opatrenia na realizáciu zmeny energetického systému spolkovým ministerstvom hospodárskych záležitostí a energetiky, Bundesrechnungshof, Nemecko, 2016.

226 Finančné prostriedky vyčlenené na podporu výroby energie z obnoviteľných zdrojov, Nejvyšší kontrolní úřad, Česká republika, 2014.

227 Obnoviteľné zdroje energie, Ελεγκτική Υπηρεσία της Δημοκρατίας της Κύπρου, Cyprus, 2016.

228 Správa o zmene právnych predpisov týkajúcich sa podpory pre fotovoltiku, Rigsrevisionen, Dánsko, 2014.

229 Prvé zákazky v oblasti elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, National Audit Office, Spojené kráľovstvo, 2014.

230 Opatrenia na realizáciu zmeny energetického systému spolkovým ministerstvom hospodárskych záležitostí a energetiky, Bundesrechnungshof, Nemecko, 2016.

231 Napr. Finančné prostriedky vyčlenené na podporu výroby energie z obnoviteľných zdrojov, Nejvyšší kontrolní úřad, Česká republika, 2014; osobitná správa č. 6/2014 Podpora z fondov politiky súdržnosti na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov – dosiahli sa ňou dobré výsledky?, Európsky dvor audítorov, 2014.

232 Audit programu energetickej efektívnosti vo verejnej správe, Tribunal de Contas, Portugalsko, 2013.

233 Kontrola úspor energií vo verejnej správe, Najvyšší kontrolný úrad, Slovensko, 2015.

234 Finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu poskytnuté na podporu šetrenia energie, Nejvyšší kontrolní úřad, Česká republika, 2015

235 Úspory energie vo verejných inštitúciách, Rigsrevisionen, Dánsko, 2015.

236 Napr. Kontrola úspor energií vo verejnej správe, Najvyšší kontrolný úrad, Slovensko, 2015; Projekty v oblasti energetickej efektívnosti fondu budov a obytných budov v Bulharsku v období rokov 2012 až 2015, Сметна палата на Република България, Bulharsko, 2015; Audit výkonnosti verejných finančných prostriedkov na tepelnú renováciu obytných budov v Bukurešti v rokoch 2010 – 2014, Curtea de Conturi, Rumunsko, 2014; Audit programu energetickej efektívnosti vo verejnej správe, Tribunal de Contas, Portugalsko, 2013.

237 Osobitná správa č. 21/2012 Efektívnosť nákladov na investície do energetickej účinnosti v rámci politiky súdržnosti, Európsky dvor audítorov, 2012.

238 Napríklad Investície do verejných zariadení na zabezpečenie energetickej efektívnosti, Najwyższa Izba Kontroli, Poľsko, 2015; Kontrola úspor energií vo verejnej správe, Najvyšší kontrolný úrad, Slovensko, 2015; Audit výkonnosti verejných finančných prostriedkov na tepelnú renováciu obytných budov v Bukurešti v rokoch 2010 – 2014, Curtea de Conturi, Rumunsko, 2014.

239 Kontrola poskytovania finančných prostriedkov na podporu bývania – zatepľovanie bytových domov, Najvyšší kontrolný úrad, Slovensko, 2017.

240 Napr. Opatrenia na realizáciu zmeny energetického systému spolkovým ministerstvom hospodárskych záležitostí a energetiky, Bundesrechnungshof, Nemecko, 2016; Efektívnosť vykonávania opatrení energetickej efektívnosti, Računsko sodišče, Slovinsko, 2013.

241 Napr. Kontrola úspor energií vo verejnej správe, Najvyšší kontrolný úrad, Slovensko, 2015; Investície do verejných zariadení na zabezpečenie energetickej efektívnosti, Najwyższa Izba Kontroli, Poľsko, 2015; Audit programu energetickej efektívnosti vo verejnej správe, Tribunal de Contas, Portugalsko, 2013.

242 Hoci sme do našej štatistiky zahrnuli audity týkajúce sa jadrovej bezpečnosti, súvisiace audity sme nezačlenili do tohto oddielu.

243 Osobitná správa č. 22/2016 Programy pomoci EÚ na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Litve, Bulharsku a na Slovensku: od roku 2011 sa dosiahol určitý pokrok, ale prichádzajú závažné výzvy, Európsky dvor audítorov, 2016.

244 Náklady na jadrovú energiu: Aktualizácia 2014, Cour des Comptes, Francúzsko, 2014.

245 Údržba jadrových elektrární, Cour des Comptes, Francúzsko, 2016.

246 Pokrok v elektrárni v Sellafielde: aktualizácia, National Audit Office, Spojené kráľovstvo, 2015.

247 Vynaloženie dotácií na spoločnosti s vysokým odberom elektrickej energie ako kompenzácia vyšších cien elektrickej energie spôsobených obchodovaním s emisiami, Bundesrechnungshof, Nemecko, 2016.

248 Obchodovanie s emisiami na obmedzenie zmeny klímy. Funguje?, Dánsko, Fínsko, Lotyšsko, Litva, Nórsko, Poľsko, Švédsko, 2012.

249 Príjem spolkovej krajiny zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami, Bundesrechnungshof, Nemecko, 2014.

250 Vykonanie balíka v oblasti energetiky a zmeny klímy Francúzskom, Cour des Comptes, Francúzsko, 2014.

251 Napr. Dane súvisiace so zmenou klímy – Kto platí?, Riksrevisionen, Švédsko, 2012; Súlad spravovania kvót emisií skleníkových plynov s právnymi požiadavkami a účinnosť systému v Lotyšsku, Latvijas Republikas Valsts Kontrole, Lotyšsko, 2012; Audit mechanizmov kontroly a znižovania emisií CO2 – národný alokačný plán pre emisné kvóty v období 2008 – 2012 a portugalský uhlíkový fond, Tribunal de Contas, Portugalsko, 2011.

252 Energetická efektívnosť v priemysle – účinky opatrení ústrednej štátnej správy, Riksrevisionen, Švédsko, 2013.

253 Fínske politiky v oblasti zmeny klímy – súhrn auditov, Valtiontalouden tarkastusvirasto, Fínsko, 2012.

254 Príjem spolkovej krajiny zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami, Bundesrechnungshof, Nemecko, 2014.

255 Dane súvisiace so zmenou klímy – Kto platí?, Riksrevisionen, Švédsko, 2012.

256 Vynaloženie dotácií na spoločnosti s vysokým odberom elektrickej energie ako kompenzácia vyšších cien elektrickej energie spôsobených obchodovaním s emisiami, Bundesrechnungshof, Nemecko, 2016.

257 Napr. Osobitná správa týkajúca sa vykonávania Kjótskeho protokolu, Cour des Comptes, Luxembursko, 2014; Príjem spolkovej krajiny zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami, Bundesrechnungshof, Nemecko, 2014; Audit mechanizmov kontroly a znižovania emisií CO2 – národný alokačný plán pre emisné kvót v období 2008 – 2012 a portugalský uhlíkový fond, Tribunal de Contas, Portugalsko, 2011.

258 Napr. Obchodovanie s emisiami na obmedzenie zmeny klímy. Funguje?, Dánsko, Fínsko, Lotyšsko, Litva, Nórsko, Poľsko, Švédsko, 2012; Podvod v oblasti DPH na emisné kvóty, Cour des Comptes, Francúzsko, 2012; Fungovanie systému riadenia emisií skleníkových plynov a systému EÚ na obchodovanie s emisiami, Najwyższa Izba Kontroli, Poľsko, 2012.

259 Osobitná správa č. 6/2015 Integrita a uplatňovanie systému EU ETS, Európsky dvor audítorov, 2015.

260 Napríklad v audítorskej správe Európskeho dvora audítorov z roku 2014 sa zistila nedostatočná hodnota za vynaložené peniaze v prípade letiskovej infraštruktúry financovanej z prostriedkov EÚ, čoho výsledkom boli predimenzované infraštruktúry a nadmerná kapacita (Osobitná správa č. 21/2014 Letiskové infraštruktúry financované z prostriedkov EÚ: nedostatočná hodnota za vynaložené peniaze, Európsky dvor audítorov, 2014). V osobitnej správe č. 5/2013 Vynakladajú sa finančné prostriedky EÚ v rámci politiky súdržnosti na cesty dobre? (Európsky dvor audítorov, 2013) sme dospeli k záveru, že cestné projekty čiastočne dosiahli svoje výsledky a splnili svoj účel, ale že sa nevenovala dostatočná pozornosť zabezpečeniu nákladovej účinnosti projektov.

261 Systémy kontroly emisií cestných vozidiel, Ufficcju Nazzjonali tal-Verifika, Malta, 2012.

262 Napr. Finančné prostriedky určené na zabezpečenie interoperability existujúcich železničných tratí, Nejvyšší kontrolní úřad, Česká republika, 2017; Udržateľná nákladná doprava – intermodálna sieť; následný audit, Rechnungshof, Rakúsko, 2015; Finančné prostriedky určené na rozvoj a modernizáciu vodných ciest a prístavov a na podporu multimodálnej nákladnej dopravy, Nejvyšší kontrolní úřad, Česká republika, 2014.

263 Osobitná správa č. 1/2015 Vnútroštátna vodná doprava v Európe: od roku 2001 žiadne významné zvýšenie jej podielu na doprave ani zlepšenie podmienok splavnosti, Európsky dvor audítorov, 2015.

264 Osobitná správa č. 8/2016 Železničná nákladná doprava v EÚ: stále nie na správnej dráhe, Európsky dvor audítorov, 2016.

265 Osobitná správa č. 23/2016 Námorná doprava v EÚ: v rozbúrených vodách – príliš neúčinné a neudržateľné investície, Európsky dvor audítorov, 2016.

266 Napr. osobitná správa č. 18/2016 Systém EÚ na certifikáciu udržateľných biopalív, Európsky dvor audítorov, 2016; Biopalivá: lepšie výsledky, nevyhnutné úpravy, Cour des Comptes, Francúzsko, 2016; Ciele EÚ a vnútroštátne ciele týkajúce sa výroby a používania biopalív na obdobie 2008 – 2012, Сметна палата на Република България, Bulharsko, 2015; Audit výroby a primiešavania biopalív, Tribunal de Contas, Portugalsko, 2014; Používanie biopalív a biozložiek v doprave, Najwyższa Izba Kontroli, Poľsko, 2014; Kontrola plnenia cieľov a záväzkov vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii v oblasti biopalív v doprave, Najvyšší kontrolný úrad, Slovensko, 2014; Politika na podporu biopalív, Cour des Comptes, Francúzsko, 2012.

267 Osobitná správa č. 18/2016 Systém EÚ na certifikáciu udržateľných biopalív, Európsky dvor audítorov, 2016.

268 Napr. Ciele EÚ a vnútroštátne ciele týkajúce sa výroby a používania biopalív na obdobie 2008 – 2012, Сметна палата на Република България, Bulharsko, 2015; Audit výroby a primiešavania biopalív, Tribunal de Contas, Portugalsko, 2014; Používanie biopalív a biozložiek v doprave, Najwyższa Izba Kontroli, Poľsko, 2014.

269 Orientačná trajektória uvedená smernici o obnoviteľných zdrojoch energie, na základe ktorej sa stanovujú orientačné národné ciele na každé dvojročné obdobie medzi rokmi 2011 a 2018.

270 Biopalivá: lepšie výsledky, nevyhnutné úpravy, Cour des Comptes, Francúzsko, 2016.

271 Politika podpory biopalív, Cour des Comptes, Francúzsko, 2012.

272 Kontrola plnenia cieľov a záväzkov vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii v oblasti biopalív v doprave, Najvyšší kontrolný úrad, Slovensko, 2014.

273 Európsky dvor audítorov v roku 2012 uverejnil audit dodatočných finančných prostriedkov vyčlenených na SPP v rámci „kontroly zdravotného stavu“, ktorých časť mala zabezpečiť financovanie priorít EÚ, ako sú investície poľnohospodárskych podnikov do boja proti zmene klímy, do energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti (osobitná správa č. 8/2012 Zameranie pomoci na modernizáciu poľnohospodárskych podnikov, Európsky dvor audítorov, 2012).

274 Osobitná správa týkajúca sa regenerácie lesov na zvýšenie kvality životného prostredia prostredníctvom zalesňovania poškodenej pôdy, ekologickej obnovy a udržateľného hospodárenia s lesmi, Curtea de Conturi, Rumunsko, 2015; Odlesňovanie a kompenzácia – vykonávanie povinnosti kompenzovať odlesňovanie a fungovanie fondu na kompenzáciu odlesňovania, Cour des Comptes, Belgicko, 2016.

275 Osobitná správa č. 24/2014 Je podpora EÚ na prevenciu a obnovu škôd v lesoch spôsobených požiarmi a prírodnými katastrofami dobre riadená?, Európsky dvor audítorov, 2014.

276 Stály lesnícky fond, fond na ochranu prírody a biodiverzity a fond hydroelektrárne Baixo Sabor, Tribunal de Contas, Portugalsko, 2017.

277 Vykonávanie programu financovania všeobecných potrieb lesného hospodárstva, Valstybės kontrolė, Litva, 2016.

278 Pomoc pre lesnícke odvetvie, Cour des Comptes, Francúzsko, 2014.

279 Napr. Audit udeľovania licencií skládkam tuhého odpadu a ich prevádzka, Tribunal de Contas, Portugalsko, 2015; Výkonnosť regionálnych systémov nakladania s odpadom, Valstybės kontrolė, Litva, 2013; Efektívnosť a účinnosť využívania finančných prostriedkov v rámci opatrení v oblasti nakladania s odpadom a ekologizácie oblastí postihnutých priemyselnými činnosťami v období 2011 – 2013, Curtea de Conturi, Rumunsko, 2013; Koordinovaný audit o presadzovaní európskeho nariadenia o preprave odpadu: Spoločná správa založená na ôsmich národných auditoch z Bulharska, Grécka, Maďarska, Írska, Holandska, Nórska, Poľska, Slovinska, 2012; osobitná správa č. 20/2012 Je financovanie projektov infraštruktúry na nakladanie s komunálnym odpadom prostredníctvom štrukturálnych opatrení pre členské štáty účinnou pomocou na dosiahnutie cieľov politiky EÚ v oblasti odpadu?, Európsky dvor audítorov, 2012.

280 Napr. Nakladanie s odpadom z domácností v Ile-de-France: nedosiahnuté ciele, Cour des Comptes, Francúzsko, 2017; Je možné vysledovať poplatok za nakladanie s odpadom z domácnosti vypočítaný organizáciou SIA „ZAAO“?, Latvijas Republikas Valsts Kontrole, Lotyšsko, 2017; Aktivita štátnej a miestnej správy pri organizácii nakladania s odpadom z domácností, Riigikontroll, Estónsko, 2016; Nakladanie s komunálnym odpadom, Računsko sodišče, Slovinsko, 2015; Súlad nakladania s komunálnym odpadom s plánovanými cieľmi a právnymi požiadavkami, Latvijas Republikas Valsts Kontrole, Lotyšsko, 2015; Dohľad nad tromi projektmi súkromných finančných iniciatív v oblasti odpadu, National Audit Office, Spojené kráľovstvo, 2014; Výkonnosť regionálnych systémov nakladania s odpadom, Valstybės kontrolė, Litva, 2013.

281 Osobitná správa č. 34/2016 Boj proti plytvaniu potravinami: príležitosť pre EÚ zlepšiť efektívnosť využívania zdrojov v potravinovom dodávateľskom reťazci, Európsky dvor audítorov, 2016.

282 Napr. Účinnosť predchádzania povodniam a prekonávania ich následkov, Сметна палата на Република България, Bulharsko, 2016; Povinnosti riadiacich orgánov národného programu protipovodňovej ochrany, Bundesrechnungshof, Nemecko, 2016; Strategické plány a programy na zmenšenie hydrogeologického rizika, Corte dei Conti, Taliansko, 2015.

283 Napr. Efektívnosť používania európskych finančných prostriedkov na protipovodňovú ochranu, Računsko sodišče, Slovinsko, 2014; Poučenia z povodní na pobreží Atlantického oceánu (cyklón Xynthia) a v departemente Var v roku 2010, Cour des Comptes, Francúzsko, 2012.

284 Napr. Vypracovanie plánov na riadenie povodňových rizík, Сметна палата на Република България, Bulharsko, 2016; Strategické plánovanie v oblasti riadenia povodňových rizík, Office of the Comptroller and Auditor General, Írsko, 2015; Strategické plány a programy na zníženie hydrogeologických rizík, Corte dei Conti, Taliansko, 2015; Znižovanie účinkov súch a povodní zlepšením zadržiavania vody v malom meradle, Najwyższa Izba Kontroli, Poľsko, 2015; Efektívnosť používania európskych finančných prostriedkov na protipovodňovú ochranu, Računsko sodišče, Slovinsko, 2014.

285 Napr. Audit výkonnosti týkajúci sa účinnosti a efektívnosti programov a opatrení prijatých na predchádzanie povodniam v Rumunsku a odstránenie ich následkov v rokoch 2005 – 2013, Curtea de Conturi, Rumunsko, 2014; Poučenia z povodní na pobreží Atlantického oceánu (cyklón Xynthia) a v departemente Var v roku 2010, Cour des Comptes, Francúzsko, 2012.

286 Napr. osobitná správa č. 4/2014 Integrácia cieľov politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva do SPP: čiastočný úspech, Európsky dvor audítorov, 2014; Strategické riadenie povodňových rizík, National Audit Office, Spojené kráľovstvo, 2014; Efektívnosť používania európskych finančných prostriedkov na protipovodňovú ochranu, Računsko sodišče, Slovinsko, 2014; Fungovanie systému protipovodňovej ochrany na rieke Serafa, Najwyższa Izba Kontroli, Poľsko, 2013; Plnenie úloh v rámci hospodárenia s vodami v povodí rieky Odra v Opolskom vojvodstve s osobitným zreteľom na protipovodňovú ochranu, Najwyższa Izba Kontroli, Poľsko, 2012; Riadenie vodných zdrojov pre poľnohospodárstvo (program rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013), Najwyższa Izba Kontroli, Poľsko, 2012.

287 Napríklad audit vykonávania európskej rámcovej smernice o vode: Vykonávanie európskej rámcovej smernice o vode vo Valónsku – Hodnotenie riadenia kvality vodných útvarov, Cour des Comptes, Belgicko, 2016; Riadenie vodných zdrojov na Cypre, Ελεγκτική Υπηρεσία της Δημοκρατίας της Κύπρου, Cyprus, 2016.

288 V rámci EÚ aj mimo nej. Napríklad v správe z roku 2016 o reakciách EÚ na katastrofy mimo nej sme posudzovali, ako EÚ reagovala na tri nedávne medzinárodné katastrofy vrátane povodní na západnom Balkáne v roku 2014. Dospeli sme k záveru, že EÚ uľahčila koordináciu reakcie členských štátov EÚ na mieste, a to aj prostredníctvom poskytnutia satelitných máp a expertov EÚ, na zlepšenie procesu rozhodovania a uľahčila koordinovaný, postupný odchod tímov EÚ (osobitná správa č. 33/2016 Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany: koordinácia reakcií na katastrofy mimo EÚ bola vo všeobecnosti účinná, Európsky dvor audítorov, 2016). Napríklad audit mechanizmov na zvládanie katastrof v členských štátoch, pozri Fond na predchádzanie veľkým prírodným rizikám, Cour des Comptes, Francúzsko, 2016.

289 Adaptácia na zmenu klímy – sú vlády pripravené?, EUROSAI, 2012. Príspevky poskytli najvyššie kontrolné inštitúcie z EÚ aj mimo EÚ: Rakúsko, Bulharsko, Cyprus, Európsky dvor audítorov, Malta, Holandsko, Nórsko, Rusko a Ukrajina.

290 Vykonanie balíka v oblasti energetiky a zmeny klímy Francúzskom, Cour des Comptes, Francúzsko, 2014.

291 Napr. Správa o verejných finančných prostriedkoch poskytnutých na výskum, vývoj a demonštračné činnosti v oblasti energetiky, Rigsrevisionen, Dánsko, 2013; Švédsky klimatický výskum – aké sú švédske náklady a účinky?, Riksrevisionen, Švédsko, 2012; Podpora pre technológie v oblasti energetiky a zmeny klímy, Valtiontalouden tarkastusvirasto, Fínsko, 2011.

292 Zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého: druhé výberové konanie na vládnu podporu, National Audit Office, Spojené kráľovstvo, 2017; Zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého: poučenia vyplývajúce z výberového konania na prvú demonštráciu v Spojenom kráľovstve, National Audit Office, Spojené kráľovstvo, 2012; Alternatívne spôsoby používania uhlia na výrobu plynných a kvapalných palív, Najwyższa Izba Kontroli, Poľsko, 2015.

293 Jediná audítorská správa, pri ktorej sme zistili, že sa zaoberala financovaním opatrení v oblasti zmeny klímy v rozvojových krajinách, bola naša správa z roku 2013: osobitná správa č. 17/2013 Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy Európskou úniou v rámci vonkajšej pomoci, Európsky dvor audítorov, 2013.

294 Osobitná správa č. 31/2016 Vynaložiť najmenej každé piate euro z rozpočtu EÚ na opatrenia v oblasti klímy: na tomto ambicióznom cieli sa pracuje, no hrozí vážne riziko, že nebude splnený, Európsky dvor audítorov, 2016.

295 Dane súvisiace so zmenou klímy – Kto platí?, Riksrevisionen, Švédsko, 2012.

296 Efektívnosť daňových výdavkov súvisiacich s trvalo udržateľným rozvojom, Cour des Comptes, Francúzsko, 2016. V audítorskej správe sa používa pojem „udržateľné“ daňové výdavky, ktoré sa podľa auditu týkajú prevažne rozmeru udržateľnosti súvisiaceho so životným prostredím a zmenou klímy.

297 Napr. Je plánovanie a používanie finančných prostriedkov určených na obmedzovanie zmien klímy, ktoré spravuje ministerstvo ochrany životného prostredia a regionálneho rozvoja, efektívne a prebieha v súlade s požiadavkami stanovenými v právnych predpisoch?, Latvijas Republikas Valsts Kontrole, Lotyšsko, 2017; Vykonanie balíka v oblasti energetiky a zmeny klímy Francúzskom, Cour des Comptes, Francúzsko, 2014. Zmierňovanie zmeny klímy, Valtiontalouden tarkastusvirasto, Fínsko, 2011.

298 Napr. Energetická politika: potreba súdržnosti, Algemene Rekenkamer, Holandsko, 2015; Vykonanie balíka v oblasti energetiky a zmeny klímy Francúzskom, Cour des Comptes, Francúzsko, 2014; Klíma za peniaze? Audity v oblasti zmeny klímy v období 2009 – 2013, Riksrevisionen, Švédsko, 2013; Fínske politiky v oblasti zmeny klímy – zhrnutie auditov, Valtiontalouden tarkastusvirasto, Fínsko, 2012.

299 Osobitná správa č. 16/2015 Zlepšenie bezpečnosti dodávok energie prostredníctvom rozvoja vnútorného trhu s energiou: je potrebné väčšie úsilie, Európsky dvor audítorov, 2015.

300 Dane súvisiace so zmenou klímy – Kto platí?, Riksrevisionen, Švédsko, 2012.

301 Úsilie štátu znížiť emisie skleníkových plynov, Riigikontroll, Estónsko, 2009.

302 Zistenia týkajúce s riadenia a obchodovania s certifikátmi emisií skleníkových plynov, Curtea de Conturi, Rumunsko, 2011.

303 Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, Valstybės kontrolė, Litva, 2012.

304 Audit mechanizmov na kontrolu a znižovanie emisií CO2, Tribunal de Contas, Portugalsko, 2011.

305 Zmluva o fungovaní Európskej únie (pozri bod 12).

306 Pozri aj OECD, The Economic Consequences of Climate Change (Hospodárske následky zmeny klímy), OECD Publishing, Paríž, 2015.

307 Zdroj: Eurostat.

308 Generálne riaditeľstvá pre hospodárske a finančné záležitosti, vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP, hospodársku súťaž, zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie, poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, energetiku, mobilitu a dopravu, oblasť klímy, životné prostredie, výskum a inováciu, námorné záležitosti a rybárstvo, finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov, regionálnu a mestskú politiku, migráciu a vnútorné záležitosti, spravodlivosť a spotrebiteľov, európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení, medzinárodnú spoluprácu a rozvoj, civilnú ochranu a operácie humanitárnej pomoci EÚ, Eurostat a Generálny sekretariát.

309 Nevenovali sme sa audítorským správam súvisiacim s:

  • finančnými výkazmi (finančnými auditmi),
  • energetickými spoločnosťami,
  • projektmi miestnej infraštruktúry, ktoré nesúviseli so zmenou klímy, napr. výstavba ciest,
  • bezpečnosťou alebo údržbou cestnej/železničnej/leteckej dopravy,
  • výberom mýta,
  • zdravotníckym odpadom,
  • kvalitou vody alebo znečistením vody,
  • prírodnými katastrofami bez spojenia so zmenou klímy,
  • poľnohospodárstvom bez spojenia s oblasťou energetiky a zmeny klímy,
  • biodiverzitou bez spojenia so zmenou klímy (napr. výkonnosť národných parkov),
  • administratívnymi právomocami vnútroštátnych alebo regionálnych organizácií, administratívnymi procesmi (povoleniami, koncesiami atď.) alebo súladom so zmluvami,
  • inými témami s obmedzenou súvislosťou s oblasťou energetiky a zmeny klímy.

310 228 správ národných najvyšších kontrolných inštitúcií a 41 správ Európskeho dvora audítorov.

Tím Dvora audítorov

Táto situačná správa Dvora audítorov sa venuje širokým témam a bola vypracovaná na základe výskumu a zozbieraných znalostí a skúseností Dvora audítorov a osobitných správ, ktoré od roku 2012 vydal Dvor audítorov a ostatné najvyššie kontrolné inštitúcie EÚ. Má slúžiť ako základ pre konzultácie a dialóg s partnermi Dvora audítorov a na vykonávanie jeho auditov v budúcnosti.

Túto správu prijala audítorská komora I, ktorá sa špecializuje na udržateľné využívanie prírodných zdrojov. Úloha sa vykonávala pod vedením člena Dvora audítorov Phila Wynna Owena, predsedajúceho komory I. Vedúcim úlohy bol Olivier Prigent a zástupcom vedúceho úlohy Bertrand Tanguy.


Zľava doprava: Tomasz Plebanowicz, Vivi Niemenmaa, Gareth Roberts, Katharina Bryan, Marco Bridgford, Olivier Prigent, Mushfiqur Chowdhury, Emese Fesus, Joao Nuno Coelho Dos Santos, Bertrand Tanguy, Phil Wynn Owen, Armando Do Jogo.

Medzi ďalšími zamestnancami, ktorí sa na úlohe podieľali, boli Robert Markus, Paul Toulet-Morlanne, Balazs Kaszap, Ingrid Ciabatti, Tomasz Kapera a Ide Ni Riagain. Richard Moore asistoval pri vypracúvaní správy.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditorsECA

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2017.

Print ISBN 978-92-872-7574-5 doi:10.2865/31735 QJ-02-17-490-SK-C
PDF ISBN 978-92-872-7600-1 doi:10.2865/87515 QJ-02-17-490-SK-N
HTML ISBN 978-92-872-7684-1 doi:10.2865/899666 QJ-02-17-490-SK-Q

© Európska únia, 2017

Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora. V prípade použitia či šírenia fotografií a iných materiálov, na ktoré sa nevzťahujú autorské práva Európskej únie, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne

V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: http://europa.eu/contact

Telefonicky alebo e-mailom

Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

  • prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
  • prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
  • e-mailom na tejto webovej stránke: http://europa.eu/contact.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

  • Online
    Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: http://europa.eu
  • Publikácie EÚ
    Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva EU Bookshop na webovej stránke: http://publications.europa.eu/eubookshop. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri http://europa.eu/contact).
  • Právo EÚ a súvisiace dokumenty
    Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu
  • Otvorený prístup k údajom z EÚ
    Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.