Investičný plán pre Európu

V roku 2015 Európska komisia spolu s Európskou investičnou bankou začali realizovať Investičný plán pre Európu, ktorý zahŕňa Európsky fond pre strategické investície. Bol vytvorený s počiatočnými finančnými prostriedkami EÚ vo výške 21 miliárd EUR a jeho cieľom je prilákať súkromné investície. Podľa predpovedí sa vďaka investíciám schváleným v rokoch 2015 a 2016 vytvorí do roku 2020 ďalších 700 000 pracovných miest a hrubý domáci produkt EÚ sa zvýši o 0,7 %. To dokazuje, že aj v odvetviach a regiónoch, ktoré boli pred desaťročím ťažko zasiahnuté krízou, strategické investície posilňujú zamestnanosť a rast v celej Európskej únii. Po dohode v zásade, ku ktorej Európsky parlament a členské štáty dospeli v septembri, Parlament hlasoval v decembri za prijatie nariadenia, ktorým sa rozšíri a posilní Európsky fond pre strategické investície. Trvanie nového a zlepšeného Európskeho fondu pre strategické investície 2.0 bolo predĺžené z polovice roka 2018 do konca roka 2020 a jeho investičný cieľ bol zvýšený z 315 na aspoň 500 miliárd EUR.

Aj v roku 2017 fond pokračoval v nastúpenej ceste k cieľu uvoľniť do reálnej ekonomiky do polovice roka 2018 minimálne 315 miliárd EUR dodatočných investícií. Bol aktívny vo všetkých 28 členských štátoch a očakávalo sa, že do konca roka 2017 podnieti okolo 256 miliárd EUR celkových investícií.

Do konca roka bolo v rámci fondu schválených celkovo 357 projektov v oblasti infraštruktúry a inovácií, na ktoré sa použili finančné prostriedky vo výške 39,2 miliardy EUR. Okrem toho bolo schválených 347 dohôd o financovaní malých a stredných podnikov v hodnote 11,9 miliardy EUR. Tieto dohody mali byť prínosom pre okolo 539 000 takýchto podnikov.

Ďalej sa zvýšila poradenská podpora pri vypracúvaní a príprave projektov prostredníctvom Európskeho centra investičného poradenstva a projektom, ktoré hľadajú financovanie, sa poskytla potrebná viditeľnosť na Európskom portáli investičných projektov.

Podnikli sa konkrétne kroky na zlepšenie podnikateľského prostredia a ďalšie posilnenie jednotného trhu. Na úrovni EÚ sem patrili iniciatívy ako stratégia jednotného trhu, únia kapitálových trhov, digitálny jednotný trh, energetická únia a akčný plán obehového hospodárstva. V rámci európskeho semestra Komisia takisto kládla osobitný dôraz na identifikáciu investičných výziev v členských štátoch a prioritné reformy na ich riešenie. To sa dobre odráža v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, ktoré Rada prijala 11. júla 2017 pre 27 členských štátov.

Vzhľadom na úspech investičného plánu a na základe návrhu zo septembra 2016 o rozšírení jeho trvania a financovania sa Parlament a Rada v decembri dohodli zvýšiť cieľ Európskeho fondu pre strategické investície na aspoň 500 miliárd EUR a predĺžiť jeho trvanie do roku 2020.

Úspešný záver rokovaní o revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách na konci roka 2017 umožní lepšiu interoperabilitu programov a fondov vďaka jednoduchším pravidlám na kombinovanie Európskeho štrukturálneho a investičného fondu s Európskym fondom pre strategické investície. Poskytne aj možnosť kombinovať granty a finančné nástroje v rámci Nástroja na prepájanie Európy.

Investičný plán v reálnej ekonomike

Európsky fond pre strategické investície podporuje investície v strategicky dôležitých odvetviach hospodárstva EÚ vrátane energetiky, dopravy, digitálnych technológií, výskumu, vývoja a inovácií, životného prostredia a efektívneho využívania zdrojov, sociálnej infraštruktúry a malých podnikov. Patrí sem investovanie do sociálneho podnikania, sociálneho vplyvu a sociálnej inovácie. Prostredníctvom fondu napríklad Európska investičná banka financovala 14 centier primárnej starostlivosti v Írsku a poskytla prostriedky na výstavbu nového areálu univerzity Nova School of Business and Economics v Portugalsku. Fond ďalej investíciami 10 miliónov EUR v rámci svojej zložky pre MSP podporil fínsku schému „Platba podľa výsledkov“ na zlepšenie začleňovania utečencov a migrantov do trhu práce.

Hospodárska a fiškálna politika

Koordinácia hospodárskych politík sa v EÚ každoročne realizuje v rámci cyklu známeho ako európsky semester. Začína sa na konci každého roka okrem iného uverejnením ročného prieskumu rastu a návrhom odporúčania o hospodárskej politike eurozóny.

Vo februári 2017 boli uverejnené správy o jednotlivých krajinách, v ktorých sa analyzovali hospodárske a sociálne výzvy v každom členskom štáte EÚ okrem Grécka. Analýza takisto posudzovala makroekonomické nerovnováhy a zahŕňala správu o vnútroštátnych opatreniach prijatých na plnenie Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, ktorá stanovuje, že národné rozpočty 22 z 25 signatárskych členských štátov musia byť vyrovnané alebo prebytkové. Tieto správy sa stali podkladom pre diskusie s členskými štátmi o ich politických možnostiach pred predložením národných programov reforiem a strednodobých rozpočtových plánov. Koncom jari boli na základe týchto správ formulované návrhy Komisie na odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré boli adresované Rade.

V týchto odporúčaniach navrhuje Rada usmernenia pre členské štáty o tom, ako podnietiť zamestnanosť a rast. Opiera sa o zistenie, že členské štáty dosiahli pokrok pri plnení individuálnych politických usmernení z roku 2016, ktoré vychádzali z tzv. účinného trojuholníka v podobe oživenia investícií, uskutočňovania štrukturálnych reforiem a zabezpečenia zdravých verejných financií. Okrem toho miera nezamestnanosti v celej EÚ dosiahla v novembri 7,3 % – najnižšiu úroveň od októbra 2008 (počas mandátu Junckerovej Komisie bolo vytvorených takmer 9 miliónov pracovných miest). K 21. decembru malo v EÚ prácu 236 miliónov ľudí – viac ako kedykoľvek predtým. Od členských štátov sa očakávalo, aby využili túto príležitosť prichádzajúcu s oživením hospodárstva, ktoré trvá už piaty rok.

Napriek odlišnosti priorít v jednotlivých členských štátoch sa považovalo za nevyhnutné, aby sa v celej EÚ pokračovalo v úsilí o dosiahnutie inkluzívnejšieho, silnejšieho a udržateľnejšieho rastu. Tento prístup zahŕňal aj zvýšené zameranie na sociálne priority a výzvy v členských štátoch. Predsedovia Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie a Európskej komisie vyhlásili v novembri Európsky pilier sociálnych práv, ktorý bude na základe 20 zásad slúžiť ako kompas pri tvorbe politiky a ako referenčný rámec na meranie výkonnosti členských štátov v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí.

Pokiaľ ide o fiškálnu oblasť, odporúčania Komisie zaslané v máji Rade potvrdili, že Pakt stability a rastu sa uplatňuje inteligentne a flexibilne. Pri posudzovaní strednodobých rozpočtových plánov členských štátov sa brali do úvahy špecifické výdavky spojené s neobvyklými udalosťami, nad ktorými vláda nemá kontrolu, ako napríklad programy pre utečencov, boj proti terorizmu či štrukturálne reformy. Na základe odporúčaní Komisie Rada ukončila v júni postupy pri nadmernom deficite v prípade Chorvátska a Portugalska, v septembri v prípade Grécka a v decembri v prípade Spojeného kráľovstva. Ďalší pokrok v tejto oblasti sa teda dosiahol v roku 2017, keď sa počet členských štátov s nadmerným deficitom znížil z 24 v roku 2011 na dva.

Pokiaľ ide konkrétne o eurozónu, v novembri Komisia žiadala všeobecne neutrálne zámery fiškálnej politiky a vyvážený súbor politík. To znamená uplatňovať aj politiky, ktoré podporujú udržateľný a inkluzívny rast, zvyšujú odolnosť a konvergenciu a podporujú obnovu rovnováhy. Komisia ďalej odporúčala zamerať sa na dosahovanie značného pokroku pri dokončovaní jednotného trhu, najmä v oblasti služieb vrátane finančníctva, digitálneho obchodu, energetiky a dopravy. Vzhľadom na priaznivé cyklické podmienky by všetky členské štáty mali uprednostniť reformy, ktoré zvyšujú produktivitu a potenciál rastu, zlepšujú inštitucionálne a podnikateľské prostredie, odstraňujú prekážky brániace investovaniu, podporujú vytváranie kvalitných pracovných miest a znižujú nerovnosť.

Podľa odporúčania Komisie by sa členské štáty s deficitom bežného účtu alebo vysokým zahraničným dlhom navyše mali zamerať na zníženie jednotkových nákladov práce. Členské štáty s vysokým prebytkom bežného účtu by mali podporovať rast miezd a prioritne zaviesť opatrenia na podporu investícií, domáceho dopytu a na uľahčenie obnovenia rovnováhy v eurozóne.

Komisia takisto posúdila, či sú návrhy rozpočtových plánov členských štátov eurozóny na rok 2018 v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu.

Pokiaľ ide o monitorovanie makroekonomických nerovnováh, dospelo sa k záveru, že v roku 2018 bude 12 členských štátov (Bulharsko, Nemecko, Írsko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Holandsko, Portugalsko, Slovinsko a Švédsko) predmetom hĺbkového preskúmania s cieľom určiť, či v nich ešte stále pretrvávajú buď nerovnováhy, alebo nadmerné nerovnováhy. Sú to tie isté členské štáty, ktoré boli identifikované v predchádzajúcom kole postupu pri makroekonomickej nerovnováhe. Komisia predloží začiatkom roka 2018 hĺbkové preskúmania ako súčasť svojich výročných správ o jednotlivých krajinách. Hospodárska expanzia pomáha opravovať existujúce nerovnováhy tým, že podporuje prebiehajúce zníženie pomeru domáceho a zahraničného dlhu k HDP, zmierňuje niektoré výzvy, ktoré pretrvávajú vo finančnom sektore, a zlepšuje situáciu na trhu práce. Ďalší pokrok sa dosiahol pri riešení týchto otázok v prípade krajín s čistým zahraničným dlhom a situácia na trhoch práce a podmienky pre rast sa stále zlepšovali. Nerovnováhy sa naďalej riešili na základe obmedzeného počtu kategórií, s dôrazom na otázky zamestnanosti a sociálnych vecí.

Európska fiškálna rada poskytla v júni svoju prvú poradenskú správu o celkovom smerovaní fiškálnej politiky v eurozóne. Rada je nezávislá a tvoria ju odborníci, ktorí boli vymenovaní po porade s členskými štátmi, národnými fiškálnymi radami a Európskou centrálnou bankou.

Podľa názoru Rady by pre eurozónu ako celok boli v roku 2018 vhodné neutrálne zámery fiškálnej politiky, ktoré by sa mohli realizovať prostredníctvom diferencovaných vnútroštátnych fiškálnych politík v rámci parametrov Paktu stability a rastu. Rada sa ďalej domnievala, že vlády by sa mali zamerať na zmenu zloženia výdavkov verejnej správy s cieľom zvýšiť investičné výdavky, ktoré v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy znášali bremeno následných snáh o fiškálnu konsolidáciu.

V novembri Európska fiškálna rada uverejnila svoju prvú výročnú správu, ktorá poskytuje nezávislé hodnotenie vykonávania fiškálneho rámca EÚ a vhodnosti súčasných zámerov fiškálnej politiky v eurozóne a na vnútroštátnych úrovniach. Výročná správa sa zameriava na rok 2016 (posledný úplný cyklus dohľadu) a konštatuje sa v nej, že pri realizácii Paktu o stabilite – v kontexte veľmi ťažkej hospodárskej situácie – existovali síce určité nedostatky, ale nešlo o žiadne závažné chyby. Fiškálna politika poskytla určitú podporu pre hospodárske oživenie v eurozóne ako celku. Z perspektívy eurozóny však bola táto politika v niektorých členských štátoch prísnejšia, než si to situácia vyžadovala, v iných zase voľnejšia. Rada na základe svojho posúdenia predložila aj niekoľko návrhov na zlepšenie Paktu o stabilite.

V roku 2017 Európska centrálna banka pokračovala v plnení svojho hlavného cieľa, ktorým je udržať cenovú stabilitu na zachovanie hodnoty eura. Cenová stabilita je nevyhnutná pre hospodársky rast a vytváranie pracovných miest a je najdôležitejším prínosom menovej politiky v tejto oblasti. Európska centrálna banka sa spolu s Európskym mechanizmom pre stabilitu zúčastňovala na pravidelných hodnotiacich návštevách EÚ v členských štátoch v rámci podpory po ukončení programu.

Dobudovanie únie kapitálových trhov

Únia kapitálových trhov, kľúčová priorita Investičného plánu pre Európu, pozostáva z kombinácie regulačných a neregulačných reforiem na lepšie prepojenie úspor s investíciami. Jej cieľom je posilniť finančný systém EÚ poskytovaním alternatívnych zdrojov financovania a viac príležitostí pre retailových a inštitucionálnych investorov. Pre spoločnosti, najmä malé a stredné podniky a začínajúce podniky, prinesie únia kapitálových trhov viac možností financovania, ako je ľahší prístup k rizikovému kapitálu a ku kapitálovým trhom. Veľký dôraz sa kladie na udržateľné financovanie, keďže finančný sektor začína pomáhať investorom, ktorým záleží na udržateľnosti, pri výbere vhodných projektov a spoločností.

Dokončené boli asi dve tretiny z 33 opatrení zmapovaných v projekte únie kapitálových trhov. Zahŕňajú veľkú revíziu pravidiel pre investičné spoločnosti. Menšie investičné spoločnosti budú profitovať zo zjednodušených požiadaviek, ktoré sú viac v súlade s ich rizikovým profilom. Zato väčšie spoločnosti, ktoré sú podobne rizikové ako banky, by mali byť regulované a podliehať dohľadu ako banky. To pomôže všetkým investičným spoločnostiam nasmerovať úspory spotrebiteľov a investorov do podnikov. Nové pravidlá budú podporovať riadne fungujúce kapitálové trhy a zároveň zabezpečovať finančnú stabilitu.

Nové opatrenia, ktoré sa majú v budúcnosti dokončiť, zahŕňajú: celoeurópsky osobný dôchodkový produkt, ktorý by mal ľuďom pomôcť financovať ich dôchodok a vložiť viac úspor do kapitálových trhov; pokračovanie v práci na zlepšení rámca dohľadu pre integrované kapitálové trhy; preskúmanie pravidiel pre kótovanie malých a stredných podnikov; využitie potenciálu v sektore finančných technológií a presmerovanie investícií do podpory prechodu na nízkouhlíkové a obehovejšie hospodárstvo efektívnejšie využívajúce zdroje.

EÚ ako obchodný partner

Ako sa uvádza v Diskusnom dokumente o využívaní globalizácie uverejnenom v máji 2017, EÚ je odhodlaná presadzovať otvorený, spravodlivý multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách, ktorý slúži ako základ pre jej prosperitu a je dôležitý na to, aby sa obchod stal pozitívnou hnacou silou na svete. Vo výročnej správe o stave Únie navrhol predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker nový rámec EÚ pre kontrolu zahraničných investícií, ktorý zvýši transparentnosť a spoluprácu s členskými štátmi. Únia dosiahla pokrok pri otváraní nových trhov pre vývoz tým, že začala obchodné rokovania s mnohými partnermi. Najmä dve obchodné dohody majú poskytnúť nový impulz pre zamestnanosť, rast a investície. EÚ a Japonsko uzavreli rokovania o Dohode o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom, zatiaľ čo EÚ a Kanada začali predbežne uplatňovať svoju Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu. Viac informácií o vývoji v obchodnej politike v roku 2017 sa nachádza v kapitole 6.

Propagovanie nenarušenej hospodárskej súťaže na podporu rastu a investícií

Politika EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a jej presadzovanie naznačujú, že každá spoločnosť môže investovať a podnikať na jednotnom trhu, pokiaľ dodržiava príslušné pravidlá. EÚ pokračovala v minulom roku v presadzovaní pravidiel hospodárskej súťaže v prospech podnikov a domácností.

V marci boli navrhnuté nové pravidlá a nástroje, ktoré umožňujú orgánom na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch presadzovať antitrustové pravidlá EÚ ešte účinnejšie. V máji boli schválené zjednodušené pravidlá, podľa ktorých určité opatrenia podpory z verejných zdrojov pre prístavy, letiská, oblasť kultúry a najvzdialenejšie regióny EÚ nepodliehajú predchádzajúcej notifikácii v rámci pravidiel štátnej pomoci. Novými pravidlami sa uľahčujú verejné investície do vytvárania pracovných miest a rastu pri zachovaní hospodárskej súťaže.

V priebehu roka prijala Komisia 338 rozhodnutí o koncentrácii, štyri antitrustové rozhodnutia, sedem protikartelových rozhodnutí a 263 rozhodnutí o štátnej pomoci, čo prinieslo značné výhody pre spotrebiteľov EÚ a podporilo rast. Celkovo uložila pokuty vo výške 4,398 miliardy EUR podnikom, ktoré porušili pravidlá EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, a prikázala dotknutým členským štátom, aby od podnikov, ktoré prijali neoprávnenú a nezlučiteľnú pomoc, vymohla odhadovanú sumu 618,6 milióna EUR.

S cieľom stimulovať hospodársku činnosť v rámci EÚ boli pozastavené dovozné clá na suroviny, polotovary a komponenty vo výške 1,2 miliardy EUR. Zámerom tohto opatrenia bolo aj zlepšiť konkurencieschopnosť nadväzujúceho výrobného odvetvia EÚ a umožniť priemyslu, aby udržalo či vytvorilo pracovné miesta a modernizovalo svoje štruktúry.

Udržateľný rast na vytváranie pracovných miest a ochranu životného prostredia

Prechod na intenzívnejšie obehové hospodárstvo, ktoré efektívnejšie využíva zdroje vrátane energie a znižuje odpad, prináša veľké príležitosti pre jednotlivcov a podniky v celej Európskej únii.

EÚ pokročila vo vykonávaní balíka predpisov o obehovom hospodárstve z roku 2015. V záujme uzavretia cyklu navrhovania, výroby, spotreby a nakladania s odpadom Komisia spolu s Európskou investičnou bankou zriadila platformu na podporu financovania obehového hospodárstva s cieľom podporiť investície do inovačných obehových riešení. Poskytla takisto členským štátom usmernenia, ako získať energiu z odpadu, a navrhla aktualizovať právne predpisy, aby obmedzila používanie určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach. Odhaduje sa, že tieto opatrenia zabránia vytvoreniu viac než 3 000 ton nebezpečného odpadu ročne v EÚ a umožnia usporiť energiu a suroviny. Len v odvetví zdravotnej starostlivosti by sa mohlo ušetriť 170 miliónov EUR tým, že nemocnice budú môcť nakupovať a predávať použité zdravotnícke pomôcky.

Ako základný kameň tohto balíka Parlament a Rada dosiahli predbežnú dohodu o legislatívnych návrhoch o odpade, v ktorých sa stanovujú ambiciózne, ale realistické ciele v oblasti znižovania a recyklácie odpadu do roku 2035.

Trvalá podpora pre členské štáty EÚ

V máji bol zriadený program na podporu štrukturálnych reforiem s rozpočtom 142,8 milióna EUR na obdobie 2017 – 2020. Na žiadosť členských štátov sa z programu financuje individuálne upravená technická podpora s cieľom pomôcť im v kľúčových oblastiach ich reformného úsilia. Komisia poskytuje cez program cielenú podporu na posilnenie kapacity členských štátov navrhovať a vykonať reformy, ktoré považujú za potrebné, aby sa ich hospodárstva stali konkurencieschopnejšie a príťažlivejšie pre investície. Táto technická podpora sa vzťahuje na reformy v oblasti riadenia a verejnej správy, riadenia verejných financií, podnikateľského prostredia, trhu práce, vzdelávania, zdravotníctva a sociálnych služieb, finančného sektora a prístupu k financovaniu. Je dostupná pre všetky členské štáty EÚ, riadi sa dopytom a nevyžaduje si žiadne spolufinancovanie.

Tento program sa realizuje prostredníctvom služby na podporu štrukturálnych reforiem v spolupráci s ostatnými príslušnými útvarmi Komisie. Služba doteraz spolupracovala s 15 členskými štátmi, aby podporila viac než 150 projektov. V rámci projektového cyklu v roku 2018 dostala viac ako 400 žiadostí o podporu z viac ako 20 členských štátov, čo pri rozpočte programu vo výške 30,5 milióna EUR za rok spôsobilo významný nadbytok žiadostí.

EÚ pokračovala v poskytovaní podpory po ukončení programu pre Írsko, Španielsko, Cyprus, Portugalsko a Rumunsko. V priebehu roka sa opäť dosiahol solídny pokrok pri vykonávaní gréckeho programu, ktorého cieľom bolo vytvoriť podmienky pre obnovenie dôvery a položiť základy trvalého hospodárskeho oživenia v Grécku. V júli bolo ukončené druhé preskúmanie, ktoré umožnilo vyplatenie tretej tranže financovania z Európskeho mechanizmu pre stabilitu vo výške 8,5 miliardy EUR. V decembri prebiehalo tretie preskúmanie a začiatkom toho mesiaca sa dosiahla dohoda na pracovnej úrovni.

Grécku bola naďalej poskytovaná ekonomická podpora z Investičného plánu pre Európu.

Služba na podporu štrukturálnych reforiem takisto prevzala špeciálne úlohy, aby pomohla s koordináciou reakcie na utečeneckú krízu v Grécku a realizovala program pomoci EÚ pre komunitu cyperských Turkov.

Regionálna politika

Regionálna a mestská politika EÚ aj naďalej investuje do zamestnanosti a rastu prostredníctvom projektov rôznych foriem a veľkostí, ako aj do infraštruktúry, ktorá uľahčuje podnikanie, napr. do širokopásmových a dopravných sietí. Okrem toho sa vo väčšom meradle realizovali mnohé iniciatívy a stratégie na podporu rastu a inovácií vrátane nového súboru opatrení, ktoré by mali ďalej pomôcť regiónom EÚ pri investovaní do konkurencieschopných špecializovaných oblastí, známych ako „inteligentná špecializácia“. Na základe dvoch pilotných projektov spustených v roku 2017 budú môcť regióny partnersky spolupracovať s tímami odborníkov Komisie, aby rozvíjali svoju inovačnú kapacitu, odstraňovali prekážky v oblasti investícií a pripravovali sa na priemyselné a spoločenské zmeny. Projekty budú identifikovať a rozvíjať „financovateľné“ medziregionálne projekty, ktoré môžu vytvárať hodnotové reťazce EÚ v prioritných odvetviach.

V rámci mestskej agendy pre EÚ s cieľom pomôcť mestám vyjadriť svoj názor počas vypracúvania politík, ktoré sa ich týkajú, vzniklo 12 tematických partnerstiev týkajúcich sa tém, ako sú obehové hospodárstvo, digitálny prechod, pracovné miesta a zručnosti a mestská mobilita. Na uľahčenie investovania do týchto oblastí Európska komisia spolu s Európskou investičnou bankou zriadila novú službu. Investičná podpora miest poskytuje prispôsobené finančné a technické poradenské služby mestám počas všetkých hlavných etáp prípravy a realizácie integrovaných mestských projektov. Akčné plány z troch rôznych partnerstiev už boli uverejnené a ostatné budú nasledovať v roku 2018.

Cieľom politiky súdržnosti EÚ je zúžiť rozvojové rozdiely a znížiť rozdiely medzi členskými štátmi a regiónmi EÚ. Komisia začala iniciatívu s cieľom pomôcť menej rozvinutým regiónom dobehnúť ostatné odvetvia a oblasti. Jej cieľom je analyzovať, čo brzdí rast v týchto regiónoch, a poskytovať odporúčania a pomoc, ako uvoľniť ich potenciál rastu. Prvými členskými štátmi, ktoré testujú túto iniciatívu, sú Poľsko a Rumunsko, každé s dvomi regiónmi. Na základe výsledkov týchto pilotných projektov sa tento model potom prenesie na iné regióny, ktoré čelia podobným výzvam.

Aj najvzdialenejšie regióny EÚ budú môcť využívať novú stratégiu spustenú v októbri pre privilegované, obnovené a posilnené partnerstvo založené na čo najlepšom využívaní ich predností.

Výskum a inovácie

Hodnotenie prvých rokov programu Horizont 2020 – programu EÚ pre výskum a inováciu – ukázalo, že je na správnej ceste pomôcť pri vytváraní pracovných miest a rastu, riešení našich najväčších spoločenských problémov a zlepšení života ľudí. V roku 2017 sa len z programu Horizont 2020 investovalo 8,62 miliardy EUR. Podporilo sa vyše 4 900 projektov, na ktorých spolupracovalo viac partnerov z EÚ, 16 krajín pridružených k programu a ďalších krajín z celého sveta. V októbri Komisia odštartovala posledný balík výziev na predkladanie návrhov v rámci programu Horizont 2020 a ďalšie činnosti s rozpočtom približne 30 miliárd EUR pre výskumných pracovníkov a novátorov.

Prepájanie Európy

Vo februári bola spustená prvá výzva na kombinované financovanie v rámci Nástroja na prepájanie Európy, ktorá sprístupnila 1 miliardu EUR na financovanie dopravných projektov. V rámci tejto výzvy sa kombinujú granty s financovaním z Európskeho fondu pre strategické investície, Európskej investičnej banky, národných podporných bánk alebo súkromných investorov.

Na podporu konkurencieschopnej, čistej a prepojenej mobility Komisia schválila zoznam 152 dopravných projektov, na ktoré sa vyčlení 2,7 miliardy EUR finančných prostriedkov EÚ v rámci Nástroja na prepájanie Európy.

Rast a pracovné miesta prostredníctvom poľnohospodárstva

Agropotravinársky sektor EÚ sa podieľa na približne 44 miliónoch pracovných miest a vyváža tovar v hodnote vyše 130 miliárd EUR ročne. Spoločná poľnohospodárska politika má na podporu tohto úsilia vyčlenený ročný rozpočet vo výške zhruba 59 miliárd EUR, ktoré sú rozdelené do rôznych doplnkových nástrojov. V roku 2017 Komisia uskutočnila rozsiahle konzultácie o zjednodušení a modernizácii spoločnej poľnohospodárskej politiky. To zahŕňalo rozsiahlu verejnú konzultáciu, v rámci ktorej bolo podaných 322 000 príspevkov a vzniklo viac ako 1 400 politických dokumentov.

Výsledkom bolo oznámenie s názvom „Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva“, ktoré bolo prijaté v novembri a ktoré poskytuje všeobecné politické smerovanie pre ďalší vývoj spoločnej poľnohospodárskej politiky. Oznámenie ďalej usmerní diskusiu o budúcej politike vzhľadom na návrhy budúceho viacročného finančného rámca v roku 2018, nebude mať však na ne žiaden vplyv.

Starostlivosť o oceány

V októbri usporiadala EÚ na Malte štvrtú medzinárodnú konferenciu „Náš oceán“ v rámci svojho úsilia vybudovať s medzinárodnými partnermi globálnu oceánsku alianciu pre námorné otázky. Tisíc vysokopostavených „zástancov oceánov“ prisľúbilo konať v záujme zdravých, produktívnych oceánov a nadviazalo na minulé záväzky.

Účastníci vlád, podnikov a občianskej spoločnosti sa prvýkrát v histórii zaviazali vydať viac ako 7 miliárd EUR na ozdravenie oceánov. Prisľúbili aj vytvoriť nové chránené morské oblasti s rozlohou vyše 2,5 milióna km2 a po prvý raz konferencia zaznamenala výraznú mobilizáciu podnikového sektora na zachovanie oceánov. EÚ oznámila opatrenia v hodnote 550 miliónov EUR v oblasti ochrany morského prostredia, znečisťovania mora, zmeny klímy, udržateľného rybárstva, námornej bezpečnosti a udržateľného modrého hospodárstva.

Pomoc malým a stredným podnikom pri hľadaní nového financovania, nových partnerov a nových trhov

EÚ každoročne podporuje viac ako 200 000 podnikov pomocou rôznych druhov financovania vrátane pôžičiek, mikrofinancovania, záruk a rizikového kapitálu. Finančné prostriedky EÚ sú k dispozícii pre začínajúce podniky, podnikateľov a podniky každej veľkosti a v každom odvetví. Rozhodnutie o poskytnutí financovania s podporou EÚ prijímajú miestne finančné inštitúcie, ako napr. banky, investori rizikového kapitálu a tzv. podnikateľskí anjeli. Podpora EÚ – často ako doplnenie finančných prostriedkov poskytnutých miestnymi finančnými inštitúciami – umožňuje podnikom získať väčšiu finančnú podporu, než by inak mohli dostať.

EÚ takisto poskytuje poradenstvo a praktickú podporu podnikom. V roku 2017 sieť Enterprise Europe Network pomohla viac ako 3 500 malým podnikom s medzinárodnými ambíciami nájsť financovanie, nových partnerov a nové trhy. Sieť pôsobí vo viac ako 60 krajinách na celom svete. Zlučuje odborníkov z vyše 600 členských organizácií s cieľom pomôcť podnikom v EÚ inovovať a medzinárodne rásť.

Investície do ľudí

V roku 2017 uplynulo 60 rokov od zriadenia Európskeho sociálneho fondu, ktorý pomáha pracovníkom pri získavaní kvalifikácie a zvyšovaní úrovne zručností (v období 2014 – 2020 sa z neho podporí 8 miliónov pracovníkov v EÚ).

Štyri roky po založení Európskeho združenia učňovskej prípravy v roku 2013, ktoré je otvorené aj pre členov Európskeho združenia voľného obchodu a kandidátske krajiny EÚ, doň patrí viac ako 35 krajín. Zainteresované strany vrátane podnikov a sprostredkovateľov predložilo okolo 230 prísľubov,v ktorých sa zaviazali poskytnúť viac ako 800 000 možností odbornej prípravy a prvých pracovných miest. V tejto súvislosti bola v júni zriadená európska sieť učňov, ktorá poskytne vzdelávajúcim sa mladým ľuďom väčší priestor na vyjadrenie. Komisia predložila v októbri návrh Európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu a zaviedla nový program ErasmusPro na podporu dlhodobej mobility učňov a účastníkov odborného vzdelávania a prípravy.

EÚ zaviedla v júli Európsku klasifikáciu zručností, kompetencií, kvalifikácií a povolaní a nástroj v oblasti zručností pre štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane žiadateľov o azyl a utečencov. Tieto dva nové online nástroje zvýšia študijnú a pracovnú mobilitu v celej EÚ tým, že sprehľadnia zručnosti a kvalifikácie.

Komisia predložila 20. decembra návrh novej smernice s cieľom doplniť a modernizovať existujúce povinnosti zamestnávateľa informovať všetkých pracovníkov o pracovných podmienkach. V smernici sa stanovia minimálne normy, ktoré zabezpečia väčšiu predvídateľnosť a jasnosť pre všetkých pracovníkov vrátane tých s atypickými zmluvami. Uvedený návrh sa bude vzťahovať na 2 až 3 milióny ďalších pracovníkov s atypickými zmluvami a poskytne im ochranu.

Propagovanie digitálnych zručností

EÚ podporuje iniciatívy na zvýšenie možností občanov získať digitálne zručnosti. V marci bol oznámený projekt, ktorý poskytne digitálne stáže pre 5 000 – 6 000 absolventov vysokých škôl v období 2018 – 2020. Investuje sa do projektov, ktoré navrhujú vzdelávacie riešenia na zlepšenie zručností ľudí pracujúcich v malých a stredných podnikoch a na preškolenie nezamestnaných ľudí na pracovné miesta v malých podnikoch.

Spájanie ľudí

V roku 2017 oslávila Únia 30. výročie programu Erasmus s radom podujatí v celej Európe. Čo v roku 1987 začalo ako skromný program mobility pre vysokoškolských študentov, sa rozvinulo do programu Erasmus+ pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport.

Za posledných 30 rokov okolo 9 miliónov ľudí využilo širokú škálu príležitostí programu Erasmus, aby si rozšírili svoje obzory a získali nové znalosti a zručnosti počas štúdia, stáže, učňovskej prípravy, mládežníckej výmeny, vzdelávacích a športových aktivít v celej Európe i za jej hranicami. V roku 2017 umožnil program s rozpočtom vyše 2,5 miliardy EUR, aby sa na jeho činnostiach zúčastnilo 560 000 mladých ľudí a 160 000 zamestnancov vzdelávacích inštitúcií a mládežníckych organizácií. Členské štáty v júni odsúhlasili realizáciu iniciatívy ErasmusPro, ktorá poskytne až do 50 000 nových príležitostí pre vzdelávajúce sa osoby a učňov v rámci odborného vzdelávania a prípravy možnosť absolvovať v priebehu nasledujúcich troch rokov odbornú stáž v zahraničí.

S pomocou Parlamentu a Rady zvýšila Komisia financovanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí – špecializovaného programu finančnej podpory EÚ – a pomohla členským štátom mobilizovať ich podiel v Európskom sociálnom fonde. Od januára 2014 sa celkove viac ako 18 miliónov mladých ľudí zapojilo do systémov záruky pre mladých ľudí a 11 miliónov z nich prijalo ponuku zamestnania, učňovskej prípravy, stáže alebo ďalšieho vzdelávania.

Pomoc mladým ľuďom stať sa podnikateľmi

Erasmus pre mladých podnikateľov poskytuje ašpirujúcim európskym podnikateľom zručnosti potrebné na začatie a/alebo úspešné prevádzkovanie malých podnikov v Európe. Začínajúci podnikatelia získavajú znalosti a vymieňajú si podnikateľské nápady so skúseným podnikateľom počas obdobia 1 až 6 mesiacov. Začínajúci podnikateľ získa zručnosti potrebné na prevádzkovanie malého podniku, zatiaľ čo hosťujúci podnikateľ získa nový pohľad na svoje podnikanie a príležitosť dozvedieť sa o nových trhoch.

Tento program je financovaný Európskou komisiou a funguje vo všetkých zúčastnených krajinách s pomocou miestnych kontaktných miest, ktoré sú príslušné na podporu podnikania (napr. obchodné komory, centrá pre začínajúcich podnikateľov a podnikateľské inkubátory). Počas roka sa do toho mentorského programu zapojilo viac ako 1 000 budúcich podnikateľov.

Európsky zbor solidarity

Od zriadenia Európskeho zboru solidarity v decembri 2016 sa prijali rýchle opatrenia na jeho uvedenie do prevádzky. V máji 2017 Komisia predložila návrh osobitného právneho základu a rozpočtu na nasledujúce 3 roky. Koncom decembra bolo registrovaných vyše 45 000 ľudí a viac ako 2 500 sa zapojilo do činností spojených s myšlienkou solidarity v celej Európe. Napríklad v auguste pricestovala skupina 16 dobrovoľníkov do talianskeho mesta Norcia, aby pomohla s odstraňovaním škôd a obnovením sociálnych služieb pre miestnu komunitu zasiahnutú silnými zemetraseniami, ktoré týmto regiónom otriasli v roku 2016. Okrem toho bola v polovici roka 2017 zavedená pracovná zložka Európskeho zboru solidarity. Predpokladá sa, že až 6 000 mladých ľudí dostane počas nasledujúcich dvoch rokov pracovné miesto alebo stáž v oblasti solidarity vďaka projektom, ktoré sú financované v rámci programu EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie a ktoré koordinujú francúzske a talianske verejné služby zamestnanosti.

Ochrana ľudského zdravia, pomoc hospodárstvu

Komisia prijala v júni nový akčný plán proti antimikrobiálnej rezistencii. Prístup akčného plánu „jedno zdravie“ rieši antimikrobiálnu rezistenciu tak u ľudí, ako aj zvierat. Táto rastúca hrozba zapríčiňuje v EÚ každý rok smrť 25 000 ľudí a straty vo výške 1,5 miliardy EUR. Prvý dvojročný cyklus iniciatívy Zdravotný stav v EÚ sa skončil publikovaním správ o zdraví v jednotlivých krajinách za každý členský štát a uverejnením sprievodného dokumentu Komisie, ktorý ich spojil do širšieho programu EÚ. Pri vykonávaní tejto iniciatívy Komisia spolupracovala s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a s Európskym strediskom pre monitorovanie systémov a politík v oblasti zdravia.

Rozpočet EÚ zameraný na výsledky

Rozpočet EÚ na rok 2017 prispel k podpore vytvárania pracovných miest, najmä pre mladých ľudí, a k zvyšovaniu strategických investícií. V nadväznosti na opatrenia v predchádzajúcich rokoch sa naďalej kládol osobitný dôraz na výzvy migrácie. Skoro polovica rozpočtu (75 miliárd EUR) bola vyčlenená na oblasť rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti na podporu výskumu a inovácie (Horizont 2020), vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže (Erasmus+), malých a stredných podnikov (program EÚ pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov) a na podporu dopravnej infraštruktúry (Nástroj na prepájanie Európy). Z rozpočtu EÚ sa takisto podporil Európsky fond pre strategické investície, ktorý podnietil kľúčové investičné projekty v EÚ. Poľnohospodári dostali približne 43 miliárd EUR. Únia prispela sumou v celkovej výške takmer 6 miliárd EUR na posilnenie ochrany vonkajších hraníc a riešenie migračných tokov a tokov utečencov.

Komisia navrhla v máji vyčleniť 340 miliónov EUR finančných prostriedkov na vytvorenie 100 000 príležitostí pre mladých ľudí do roku 2020, aby sa mohli zapojiť do činností v oblasti solidarity (dobrovoľnícka činnosť, stáže alebo pracovné miesta) v rámci Európskeho zboru solidarity.

V júni bola prijatá strednodobá revízia súčasného viacročného finančného rámca (2014 – 2020). Účelom tejto revízie bolo poskytnúť dodatočné finančné prostriedky na riešenie migračných tokov a bezpečnostných rizík s cieľom podporiť hospodársky rast, vytváranie pracovných miest a konkurencieschopnosť a zvýšiť schopnosť rozpočtu EÚ reagovať na nepredvídané okolnosti.

Komisia prijala aj legislatívny návrh s cieľom znížiť administratívnu záťaž pre príjemcov finančných prostriedkov EÚ. Dňa 28. júna uverejnila diskusný dokument na otvorenie diskusie o budúcnosti financií EÚ.

Dosahovanie digitálneho jednotného trhu

Komisia dodala všetkých 43 kľúčových legislatívnych návrhov a politických iniciatív potrebných na dokončenie digitálneho jednotného trhu, ktoré boli identifikované v stratégii digitálneho jednotného trhu z mája 2015. Ku koncu roka 2017 bolo 24 z týchto legislatívnych iniciatív predložených Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie.

V preskúmaní dosiahnutého pokroku v polovici trvania, ktoré bolo uverejnené v máji 2017, sa opisujú ďalšie opatrenia v oblasti online platforiem, dátového hospodárstva a kybernetickej bezpečnosti.V septembri Komisia v rámci balíka o stave Únie prezentovala návrh nových pravidiel kybernetickej bezpečnosti a voľného toku iných ako osobných údajov v EÚ. Oznámenie o zodpovednosti platforiem za boj proti nelegálnemu online obsahu bolo tiež uverejnené v septembri.

Európania potrebujú digitálne know-how pre meniaci sa trh práce a spoločnosť, pričom však 37 % pracovnej sily stále nemá základné digitálne zručnosti. Do roku 2020 koalícia pre digitálne zručnosti a pracovné miesta vyškolí 1 milión nezamestnaných mladých ľudí a akčný plán pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020 zjednoduší život občanom i podnikom a umožní verejným orgánom ponúkať nové služby. V súčasnosti sa zameriavame na dosiahnutie politickej dohodyo všetkých návrhoch s Parlamentom a Radou.

Na septembrovom digitálnom samite v Tallinne sa na vysokej úrovni diskutovalo o tom, ako zachovať náskok Európskej únie na technologickej krivke i v príslušnom odvetví. Zahŕňalo to debaty o spravodlivom zdaňovaní digitálneho hospodárstva, zdokonaľovaní digitálnych zručností občanov a budovaní silnej kyberneticko-bezpečnostnej štruktúry v EÚ. Členské štáty sa zároveň dohodli na dobudovaní digitálneho jednotného trhu do roku 2018, ako aj na investovaní do digitálnej infraštruktúry a podpore voľného pohybu údajov.

Budovanie silnejšej kybernetickej bezpečnosti v EÚ

Digitálne technológie ponúkajú občanom nové možnosti prepojenia. Uľahčujú výmenu informácií a sú základnou oporou hospodárstva EÚ, no priniesli aj určité riziká. EÚ pokročila v zaisťovaní bezpečnosti ľudí online a od roku 2018 budú občania i podniky lepšie chránení. Tieto pravidlá sa budú vzťahovať aj na nových poskytovateľov elektronických komunikačných služieb.

EÚ však potrebuje lepšie vybavenie na boj proti znepokojujúcemu vzostupu kybernetických útokov. Komisia v septembri v rámci prejavu predsedu Junckera o stave Únie navrhla komplexný prístupk zvyšovaniu kybernetickej bezpečnosti. Ten zahŕňa posilnenie Agentúry EÚ pre kybernetickú bezpečnosť, návod na koordinovaný postup členských štátov pri kybernetickom útoku, ako aj nový systém EÚ pre kyberneticko-bezpečnostnú certifikáciu, ktorý zaistí bezpečnosť používania produktov a služieb v digitálnom svete. Komisia sa zároveň po prvý raz osobitne zameriava na kybernetickú obranu, čím potvrdzuje obnovenú ambíciu vytvoriť európsku bezpečnostnú a obrannú úniu.

Ako využiť celý potenciál dátového hospodárstva EÚ

Očakáva sa, že do roku 2020 bude dátové hospodárstvo EÚ zamestnávať 10,4 milióna ľudí. Komisia navrhla nové pravidlá pre voľný tok iných ako osobných údajov. Spolu s existujúcimi pravidlami pre osobné údaje tieto nové opatrenia umožnia uchovávanie a spracovanie neosobných údajov v celej EÚ. Povedie to k zvýšeniu konkurencieschopnosti podnikov Únie, ako aj k modernizácii verejných služieb na efektívnom jednotnom trhu EÚ s dátovými službami. Významným faktorom dátového hospodárstva je zrušenie obmedzení lokalizácie dát, ktoré by mohlo zdvihnúť výnosy v rámci internetu vecí na 112 miliárd EUR a hrubý domáci produkt Únie do roku 2020 zvýšiť o 4 %.

EÚ investuje s výhľadom do budúcnosti, aby sa z Európy stalo vysokovýkonné výpočtové centrum svetovej triedy schopné analyzovať obrovské množstvo údajov v reálnom čase. Zároveň pripravuje pôdu na to, aby v roku 2018 spustila hlavnú iniciatívu v oblasti kvantových technológií v hodnote 1 miliardy EUR.

Zaisťovanie spravodlivej súťaže na trhu online platforiem

Online platformy podliehajú pravidlám EÚ v oblastiach ako hospodárska súťaž či ochrana spotrebiteľa. Zvyšuje to dôveru podnikov, ale aj širokej verejnosti. Únia podľa potreby prijíma kroky na presadzovanie týchto pravidiel.

V máji 2017 bolo prijaté rozhodnutie, ktorým nadobúdajú právnu platnosť záväzky ponúknuté firmou Amazon, ktoré riešia predbežné obavy z narušenia hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o viaceré ustanovenia v distribučných dohodách spoločnosti s európskymi vydavateľmi elektronických kníh.V júni Komisia uložila spoločnosti Google pokutu vo výške 2,42 miliardy EUR za zneužitie dominantného postavenia na trhu internetových vyhľadávačov, keďže poskytla nezákonnú výhodu inému svojmu produktu, a to službe porovnávania cien.

Zlepšovanie pripojiteľnosti

EÚ schválila schému, ktorej cieľom je zaviesť verejné Wi-Fi hotspoty v 6 000 – 8 000 komunitách po celej Únii. Iniciatíva WiFi4EU s rozpočtom 120 miliónov EUR pomôže zabezpečiť Wi-Fi pripojenie vo verejných priestoroch ako sú parky, námestia, verejné budovy, knižnice, zdravotnícke zariadenia či múzeá.

WiFi4EU je súčasťou ambiciózneho balíka opatrení, ktorý Komisia prijala v septembri 2016 a slúži na naplnenie rastúcich potrieb občanov z hľadiska pripojiteľnosti, ale i na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ. Zahŕňajú aj akčný plán podpory zavádzania najmodernejších bezdrôtových sietí 5G v celej Únii.

Významným krokom na ceste k tomuto cieľu bolo, keď v máji 2017 Parlament a Rada prijali rozhodnutie s cieľom zistiť do roku 2020 dostupnosť pásma 700 MHz pre bezdrôtové širokopásmové pripojenie.

Modernizácia súčasných pravidiel EÚ v oblasti telekomunikácií (navrhovaný európsky kódex elektronickej komunikácie) ponúka atraktívnejšie regulačné prostredie, ktoré v členských štátoch podnieti investície do špičkovej infraštruktúry.

Koniec roamingových poplatkov

Mobilné roamingové poplatky boli zrušené od 15. júna 2017. Znamená to, že pri cestovaní v rámci EÚ môžu roamingoví zákazníci z mobilu volať, písať SMS správy a surfovať na internete za rovnaké ceny, aké platia doma.

Využívanie prístupu k digitálnemu obsahu

Od roku 2018 budú môcť osoby žijúce v EÚ využívať online obsahové služby, za ktoré si zaplatili, kdekoľvek v Európe. Podľa nových pravidiel prijatých v júni 2017 budú mať spotrebitelia pri návšteve iného členského štátu prístup k online obsahovým službám, ktoré si zaplatili v domovskej krajine. Poskytovatelia voľne dostupných služieb, ako sú napríklad verejnoprávni vysielatelia, budú môcť profitovať z nariadenia za predpokladu, že overia krajinu bydliska svojich predplatiteľov.

V júli bola v rámci prebiehajúcej modernizácie pravidiel EÚ v oblasti autorského práva prijatá legislatíva, ktorá zlepší prístupnosť kníh pre milióny nevidiacich alebo osôb s poruchami čítania. Nové pravidlá EÚ nadobudnú účinnosť v októbri 2018.

V novembri Parlament, Rada a Komisia dosiahli politickú dohodu o ukončení neopodstatneného geografického blokovania, keď chcú spotrebitelia nakupovať produkty alebo služby online v rámci EÚ. Nové pravidlá podporia elektronický obchod, z čoho budú mať prospech spotrebitelia i firmy.

Posilnenie líderstva Európy v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky

Ministri siedmich krajín (Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Portugalskoa Španielsko) v marci podpísali európske vyhlásenie o vysokovýkonnej výpočtovej technike s cieľom finančne podporiť novú generáciu infraštruktúry na prácu s vysokovýkonnými počítačmi a dátovú podporu. Následne sa pridali aj Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Grécko, Slovinsko a Švajčiarsko.

Výmena údajov pre lepší výskum

Európsky cloud pre otvorenú vedu spustený v roku 2017 bude v Únii pre 1,7 milióna výskumníkova 70 miliónov pracovníkov sektora vedy a techniky virtuálnym prostredím, kde si môžu cezhraničnea naprieč odbormi vymieňať, ukladať a opätovne používať údaje. Na vytvorenie tohto cloudu poskytuje program Horizont 2020 vyše 260 miliónov EUR.

Vzdelávanie

V roku 2017 Komisia spustila sebahodnotiaci nástroj, ktorý má školám pomôcť vyhodnotiť svoje digitálne spôsobilosti. S jeho podporou môžu rozvíjať a zdokonaľovať spôsoby, akými využívajú technológie vo výučbe. Do decembra sa do pilotného projektu nástroja „Selfie“ stihlo zapojiť už 650 škôl zo 14 krajín. V roku 2018 sa nástroj Selfie sprístupní školám v celej EÚ.

Elektronická verejná správa

V máji bol predstavený návrh, ktorý v jednotnom digitálnom vstupnom bode uľahčí ľuďom a spoločnostiam prístup ku kvalitným informáciám, online administratívnym postupom a asistenčným službám. Jednotná digitálna brána by mohla každoročne firmám ušetriť viac ako 11 miliárd EURa občanom EÚ na čase až 855 000 hodín.

Občania i súkromné podniky teraz môžu vyhľadávať informácie o spoločnostiach zaregistrovanýchv ktoromkoľvek členskom štáte EÚ, ako aj na Islande, v Lichtenštajnsku a Nórsku. Systém prepojenia obchodných registrov je súčasťou európskeho portálu eJustice – jednotného kontaktného miesta pre občanov, podniky a odborníkov pôsobiacich v oblasti práva z celej Európy, pričom ide o spoločné úsilie verejných správ a Komisie. Umožňuje verejný prístup k informáciám o spoločnostiach v zapojených štátoch a zaisťuje možnosť zabezpečenej vzájomnej elektronickej komunikácie medzi všetkými európskymi obchodnými registrami. Konečným cieľom je posilniť dôveru v jednotný trh vďaka transparentnosti a aktuálnym informáciám, ako aj znížiť zbytočné zaťaženie spoločností. Od jeho spustenia v júni do konca roka sa systém prepojenia obchodných registrov využil na vyhľadávanie spoločností 139 000-krát.

V júli bol zároveň spustený systém elektronickej výmeny informácií o sociálnom zabezpečení. Táto nová IT platforma prepája približne 15 000 inštitúcií sociálneho zabezpečenia v členských štátoch EÚ, na Islande, v Lichtenštajnsku, Nórsku a vo Švajčiarsku, čím uľahčuje znižovanie chybovostia boj proti podvodom. Vnútroštátne inštitúcie sociálneho zabezpečenia budú využívať štandardizované elektronické dokumenty vo vlastnom jazyku, čím sa zabezpečí úplnosť a správnosť údajov, ktoré si vymieňajú. Nový nástroj bude užitočný aj pre občanov, ktorí žili a pracovali vo viacerých zúčastnených krajinách, keďže uľahčí a urýchli výpočet ich dávok sociálneho zabezpečenia.

V októbri sa členské štáty dohodli na spoločnom prístupe v otázke sprístupňovania svojich verejných služieb online, čo zahŕňa aj cezhraničný prístup a rôzne oblasti politiky. Prispeje to k zníženiu byrokracie pre ľudí a podniky – napríklad pri žiadaní osvedčení, registrácii na využívanie služieb alebo predkladaní daňových priznaní.

Financovanie pripojiteľnosti a digitálne podnikanie

K plneniu cieľov digitálneho jednotného trhu kľúčovo prispievajú európske štrukturálne a investičné fondy, ako aj politika súdržnosti EÚ. V závislosti od lokalizovaných stratégií digitálneho rastu jednotlivých členských štátov a regiónov sa vznik digitálnych startupov podporí sumou vyše 20 miliárd EUR z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Malým a stredným podnikom to umožňuje ťažiť z digitalizácie, verejné správy môžu fungovať efektívnejšie a občanom i firmám ponúkať rýchlejšie a lepšie služby a v slabo pokrytých oblastiach sa zabezpečí cenovo dostupné širokopásmové pripojenie. V novembri 2017 vznikla sieť úradov pre širokopásmové pripojenie, ktorá má uľahčiť zavádzanie rýchleho širokopásmového pripojenia a pomôcť preklenúť digitálnu priepasť medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. K dispozícii sú na regionálnej i celoštátnej úrovni a poskytujú informácie a podporu v oblasti zavádzania širokopásmového pripojenia. Po celý rok pokračovali práce na dosahovaní cieľa poskytnúť do roku 2020 širokopásmové pripojenie 18 miliónom ľudí na vidieku.

Digitálne zdravotníctvo a starostlivosť

V marci vzniklo prvých 24 európskych referenčných sietí pre zriedkavé a komplexné choroby, kde sa spojilo vyše 900 vysoko špecializovaných jednotiek zdravotnej starostlivosti z vyše 300 nemocníc v 25 členských štátoch EÚ a Nórsku. Tieto siete sa zameriavajú na riešenie komplexných alebo zriedkavých diagnóz, ktoré si vyžadujú veľmi špecifickú liečbu, ako aj spájanie poznatkov a zdrojov. Budú pracovať na viacerých tematických okruhoch ako sú ochorenia kostí, detská onkológia či imunitná nedostatočnosť.

Chápanie dosahu digitalizácie na finančný sektor

Technológie transformujú aj finančný sektor. Pre finančníctvo ako najväčšieho svetového využívateľa IT produktov a služieb môžu byť veľkým prínosom nové generácie procesorových, uskladňovacích, mobilných a autentifikačných technológií, spolu so sociálnymi sieťami, umelou inteligencioua distribuovanými systémami. Nastupujú nové obchodné modely, ktoré by mohli pomôcť uviesť jednotný trh finančných služieb v EÚ do praxe – aby vzťah medzi klientmi a poskytovateľmi už neobmedzovala fyzická vzdialenosť ani jazyková bariéra. Vynárajú sa tu však aj zásadné politickéa regulačné otázky z hľadiska politiky Únie pre finančné služby, ktorým sa venovala rozsiahla verejná konzultácia s cieľom zistiť, či sú konkrétne opatrenia potrebné na úrovni EÚ.

Digitálne technológie v pohybe

Na podujatí s názvom Digitálny deň, ktoré sa konalo v Ríme 23. marca, 29 krajín (členské štáty EÚ a členovia Európskeho hospodárskeho priestoru) podpísali vyhlásenie o zámere zriadiť právny rámec cezhraničného testovania prepojených automatizovaných vozidiel postavený na zosúladených pravidlách prístupu k údajom, zodpovednosti a pripojiteľnosti. Dohodli sa na zintenzívnení spolupráce na testovaní automatizovanej cestnej dopravy na cezhraničných úsekoch a teraz sa v spoluprácis partnermi z odvetvia usilujú premietnuť túto dohodu do praxe. Komisia teraz podporuje prepojené cezhraničné dopravné koridory.

V máji boli prezentované návrhy na modernizáciu mobility a dopravy v EÚ. Súbor rôznych iniciatív pod hlavičkou Európa v pohybe zvýši bezpečnosť premávky, podporí spravodlivejšie spoplatňovanie ciest, zníži emisie oxidu uhličitého, znečistenie ovzdušia i dopravné zápchy, obmedzí byrokraciu pre podnikateľov, bojuje proti nelegálnemu zamestnávaniu a pracovníkom zaistí riadne podmienkya časy odpočinku. Komisia zároveň podporuje riešenia plynulej mobility, aby sa v rámci Európskej úniie cestovalo ľahšie. Príkladom je návrh na zaistenie súčinnosti mýtnych systémov, aby sa ľudia pri ceste autom naprieč EÚ nemuseli zaoberať rôznymi administratívnymi formalitami. Spoločné špecifikácie verejných dopravných údajov zároveň umožnia cestujúcim lepšie si naplánovať cestua vybrať si najlepšiu trasu, aj keď cestujú za hranice.

Technológie bezpilotných lietadiel

V júni bol predstavený plán, ako zaistiť bezpečné, zabezpečené a ekologické využívanie drónov vo vzdušnom priestore v malej výške. Systém správy drónov v priestore „U-space“ pre začiatok siaha do výšky 150 metrov a povedie k rozvoju silného a dynamického trhu so službami bezpilotných lietadiel v EÚ. Registrácia drónov a ich pilotov spolu s ich elektronickou identifikáciou a systémom na virtuálne ohraničenie určitých priestorov (tzv. geofencing) by mali byť zavedené do roku 2019.

Spoľahlivejšia autentifikácia zákazníkov pri elektronických platbách

Zvyšovanie bezpečnosti elektronických platieb zostalo aj v roku 2017 jedným z hlavných cieľov digitálnej politiky EÚ. V novembri preto Komisia zaviedla súbor bezpečnostných požiadaviek, ktoré musia poskytovatelia platobných služieb, či už ide o banky alebo iné platobné inštitúcie, dodržať pri spracúvaní platieb alebo poskytovaní súvisiacich služieb.

Cesta k modernej a ambicióznej energetickej únii

Prechod Európskej únie na nízkouhlíkovú spoločnosť sa stáva realitou v praxi. Vďaka pokroku, ktorý sa v roku 2017 dosiahol, je EÚ na správnej ceste k dosiahnutiu energetickej únie, ktorá prinesie pracovné miesta, rast a investície. Dva roky po oznámení stratégie predstavila Komisia všetky hlavné návrhy, ktoré sú potrebné na zvýšenie energetickej efektívnosti, podporu globálneho prvenstva EÚ na poli klimatických opatrení a obnoviteľnej energie, ako aj na zaistenie spravodlivých podmienok pre odberateľov energie.

Tretia správa o stave energetickej únie zverejnená v novembri 2017 ukazuje, že EÚ je na správnej ceste k dosiahnutiu cieľových hodnôt v oblasti klímy a energetiky na rok 2020. Konečná spotreba energie sa už dokonca dostala pod cieľovú hodnotu na rok 2020. Okrem toho emisie skleníkových plynov od roku 1990 poklesli o 23 %, pričom ekonomika EÚ posilnila o 53 %. Ako vyplýva z tohto trendu, EÚ naďalej dokazuje, že úsilie o znižovanie emisií ide ruka v ruke s hospodárskym rastom. Energia z obnoviteľných zdrojov už dnes v EÚ zastupuje vyše 16 % energetického mixu, takže Únia je na veľmi dobrej ceste k splneniu cieľovej hodnoty 20 % vytýčenej na rok 2020. K marcu 2017 malo svoj národné ciele na rok 2020 dosiahnutých už 11 členských štátov.

Výrazný pokrok sa v roku 2017 dosiahol pri balíku opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov, ktorý bol predstavený v novembri 2016, a dosiahla sa aj predbežná dohoda na problematike energetickej hospodárnosti budov. Rada Európskej únie do decembra dospela k všeobecnému smerovaniu pri 7 z 8 príslušných spisov a pozície Európskeho parlamentu ku všetkým ôsmim sa očakávajú začiatkom roka 2018, takže politická dohoda na zvyšných otázkach je na dosah. Spotrebitelia z celej Únie budú mať lepšie možnosti voľby dodávateľa energie, prístup k spoľahlivým nástrojom porovnávania cien energií a budú môcť vyrábať a predávať vlastnú elektrinu.

Májová iniciatíva čistej energie pre ostrovy EÚ má pomôcť ostrovom Únie pri znižovaní závislosti od dovozu energie. Dalo by sa to dosiahnuť lepším využitím ich vlastných obnoviteľných zdrojov, ako aj zavedením moderných a inovačných energetických systémov. Nielenže sa im tak znížia náklady na energiu, ale zároveň sa skvalitní ovzdušie a odbúrajú sa emisie skleníkových plynov.

Pri tomto odklone od hospodárstva, ktoré poháňajú fosílne palivá, nemožno zabudnúť na žiaden región. V decembri vznikla nová platforma, ktorá pomôže vypracovať projekty a dlhodobé stratégie v uhoľných regiónoch. Zámerom bolo naštartovať transformáciu a reagovať na environmentálne a sociálne výzvy.

Energetická účinnosť

V marci bola podpísaná dohoda o jasnejších pravidlách označovania energetickej účinnosti, vrátane zmien v odstupňovaní kategórií informácií o výrobkoch, aby sa zohľadnil pokrok posledných rokov. Spolu s ekodizajnom by revízia označovania energetickej účinnosti mohla domácnostiam ušetriť ročne zhruba 500 EUR.

Spolu s politickou dohodou o nových pravidlách na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov sa v roku 2017 revidovali aj usmernenia o tom, ako zaznamenávať zmluvy o energetickej efektívnosti v národných účtoch. Školám, nemocniciam a ďalším verejným budovám, ktoré tvoria vyše 10 % celkového fondu budov EÚ, sa tak uľahčia investície do zvyšovania energetickej hospodárnosti.

Európska investičná banka v máji spustila iniciatívu Európskeho nástroja miestnej pomoci v oblasti energie, ktorá regionálnym samosprávam pomôže pri príprave projektov v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov.

V septembri všetky členské štáty podpísali tallinnské vyhlásenie o elektronickom rozmere energetiky s cieľom podnietiť členské štáty a súkromný sektor k spolupráci na príprave všeobecnej stratégie digitalizácie energetiky.

EÚ v novembri uverejnila správu, ktorá hodnotí pokrok členských štátov v plnení národných cieľov energetickej efektívnosti do roku 2020. Jedným z hlavných zistení bolo, že hoci spotreba energie v roku 2015 vzrástla (najmä v dôsledku chladnejšej zimy a nižších cien palív), EÚ je stále na dobrej ceste k splneniu svojho cieľa v oblasti energetickej efektívnosti na rok 2020.

Energetická bezpečnosť, solidarita a dôvera

Bezpečnosť dodávok energie pre odberateľov EÚ je jedným zo základných pilierov energetickej únie. Tesne pred zimnou vykurovacou sezónou (1. novembra) nadobudli účinnosť nové pravidlá, ktoré majú pomôcť koordinácii medzi členskými štátmi, ako aj rýchlejšej a efektívnejšej reakcii na prípadnú krízu dodávok plynu. Od členských štátov sa vyžaduje poskytnutie pomoci susedom v prípade závažnej krízy, aby domácnosti nezostali v zime bez kúrenia.

V rámci všeobecnejšej snahy o vybudovanie diverzifikovaných a bezpečných trhov s plynom v Pobaltí otvorilo Lotyšsko v apríli svoj plynárenský trh konkurencii, takže spotrebitelia sa už nemusia spoliehať iba na jediného dodávateľa.

Štvrté stretnutie ministrov na vysokej úrovni v rámci iniciatívy Komisie v oblasti plynárenskej konektivity v strednej a juhovýchodnej Európe bola pre celý región významným míľnikom. Ministri podpísali memorandum o porozumení, ktoré zahŕňalo spoločný prístup v otázkach trhov s elektrinou, energetickej efektívnosti a rozvoja obnoviteľných zdrojov. Dospelo sa k dohode na tom, ako najneskôr do konca mája 2018 nájsť najlepší spôsob synchronizácie elektrizačnej sústavy pobaltských štátov so sústavou kontinentálnej Európy.

Vrcholovou prioritou EÚ je aj naďalej jadrová bezpečnosť. V máji 2017 EÚ uverejnila prvú správu o bezpečnom a zodpovednom nakladaní s rádioaktívnym odpadom a vyhoreným palivom v EÚ. Správa uvádza jasný prehľad súčasného stavu, konštatuje zlepšenie štandardov v rámci EÚ a poukazuje na významné oblasti, ktoré si vyžadujú ďalšie zlepšenia a pozornosť. Pokiaľ ide o medzinárodnú scénu, 28. februára a 1. marca 2017 sa v Bruseli konal seminár na vysokej úrovni medzi EÚ a Iránom o medzinárodnej spolupráci v jadrovej oblasti.

Plne integrovaný vnútorný trh s energiou

Pokračuje úsilie o budovanie jednotného trhu, na ktorom čistá energia môže prúdiť voľne a bezpečne. Tretia správa o stave energetickej únie potvrdila, že energetická transformácia si nevyhnutne vyžaduje prispôsobenie infraštruktúry potrebám budúceho energetického systému. Dosiahlo sa už mnoho, no niektoré miesta sú stále problematické, najmä pokiaľ ide o elektrinu. Komisia preto v novembri prijala oznámenie o cieli elektrického prepojenia na úrovni 15 % do roku 2030. Zároveň uverejnila tretí zoznam projektov spoločného záujmu so 173 projektmi celoeurópskeho významu. Na zozname sú po prvýkrát aj štyri cezhraničné projekty sietí na prepravu oxidu uhličitého.

V rámci podpory realizácie týchto projektov EÚ investovala do 96 projektov infraštruktúry v sektore elektriny, zemného plynu a inteligentných sietí 1,7 miliardy EUR z nástroja na prepájanie Európy, ktorý v rokoch 2014 – 2020 poskytuje na energetické projekty celkovo 5,35 miliardy EUR. V apríli EÚ uvoľnila z nástroja financovanie v objeme 800 miliónov EUR na projekty v oblasti elektrickej, plynovej a inteligentnej sieťovej infraštruktúry.

Únia pokračovala v práci na prepájaní elektrizačných sústav a plynovodov medzi členskými štátmi vrátane zriadenia severného koridoru zemného plynu, ktorý spája Nórsko s Poľskom cez Dánsko; prepojovacieho vedenia „Celtic Interconnector“ na spojenie francúzskej elektrizačnej sústavy s írskou a pomoci pri odstraňovaní prekážok voľného toku plynu v strednej a juhovýchodnej Európe. EÚ navyše investuje 101,4 milióna EUR do výstavby terminálu na skvapalnený zemný plyn na chorvátskom ostrove Krk.

V roku 2017 sa Únia zamerala na odvetvový prieskum štátnej pomoci v podobe vnútroštátnych kapacitných mechanizmov. Skúmala najmä, či tieto mechanizmy zaisťujú dostatočný objem dodávok elektriny bez toho, aby narúšali hospodársku súťaž na jednotnom trhu. Niektoré členské štáty zaviedli kapacitné mechanizmy na nepretržité zaručenie primeraných dodávok. EÚ teraz s členským štátmi pracuje na zabezpečení toho, aby súčasné i budúce opatrenia boli v súlade s pravidlami štátnej pomoci.

Dianie na medzinárodnej scéne zahŕňa komisijný návrh podmienok mandátu na rokovanie s Ruskom o zásadách prevádzky projektu Nord Stream 2, ktorý prepojí dodávky ruského plynu s trhom EÚ.

Na zlepšenie fungovania vnútorného trhu EÚ s energiou a posilnenie solidarity medzi členskými štátmi Komisia v novembri navrhla spoločné pravidlá pre plynovody vstupujúce na vnútorný trh s plynom.

Dekarbonizácia hospodárstva

Pokračujúce úsilie v globálnom boji proti zmene klímy

EÚ po celý rok stimulovala medzinárodné spoločenstvo, aby konalo v otázke zmeny klímy. Spojené štáty americké v júni oznámili svoj zámer odstúpiť od prelomovej globálnej Parížskej dohody o klíme z roku 2015. Následne EÚ a medzinárodní partneri razantne potvrdili spoločné odhodlanie plne uplatňovať Parížsku dohodu, ktorej cieľom je obmedziť zvyšovanie priemernej globálnej teploty výrazne pod hodnotu 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou.

Spolu so 79 africkými, karibskými a tichomorskými krajinami EÚ vyzvala svetové spoločenstvo, aby si zachovalo dynamiku ambicióznych opatrení zameraných proti zmene klímy. Na septembrovom ministerskom zasadnutí v kanadskom Montreale, ktoré spoluorganizovala EÚ, Kanada a Čína, sa zišli zástupcovia krajín z celého sveta s cieľom urýchliť prechod na globálne nízkouhlíkové hospodárstvo.

Európska únia sa naďalej angažovala v medzinárodných rokovaniach o príprave postupov a usmernení potrebných na zavedenie Parížskej dohody do praxe – ide najmä o novembrovú konferenciu OSN o zmene klímy, ktorá sa konala v Bonne.

Na samite s názvom „Jedna planéta“, ktorý v decembri hosťoval francúzsky prezident Emmanuel Macron v Paríži, Komisia predstavila svoj nový akčný plán pre planétu, ktorý zahŕňa 10 transformačných iniciatív smerujúcich k modernému hospodárstvu a spravodlivej spoločnosti.

Komisia napríklad ohlásila investície do troch cielených oblastí v rámci vonkajšieho investičného plánu EÚ, ktorého cieľom je mobilizovať pre Afriku a krajiny európskeho susedstva do roku 2020 udržateľné investície v objeme minimálne 44 miliárd EUR. Očakáva sa, že tento výdavok do roku 2020 vygeneruje investície až na úrovni 9 miliárd EUR.

EÚ je naďalej odhodlaná sledovať spoločný svetový cieľ, ktorým je mobilizovať do roku 2020 z rôznych zdrojov 100 miliárd USD ročne na financovanie klimatických opatrení v rozvojových krajinách a následne túto hodnotu udržať až do roku 2025. Prispeje to k výraznému posilneniu financovania opatrení zameraných na prispôsobenie sa dôsledkom zmeny klímy. V roku 2016 EÚ a jej členské štáty prispeli na financovanie klimatickej oblasti celkovou sumou 20,2 miliardy EUR, čo je oproti roku 2015 nárast o viac ako 15 %.

Plnenie záväzkov EÚ z Paríža

EÚ stojí na čele medzinárodného úsilia o globálne znižovanie miery používania fluórovaných uhľovodíkov – nebezpečných plynov, ktoré zohrievajú planétu a bežne sa používajú vo vykurovacích a chladiacich zariadeniach. Zvrátenie prudkého nárastu emisií fluórovaných uhľovodíkov, ktoré sú tisíckrát závažnejšie než oxid uhličitý, výrazne prispeje k dosiahnutiu teplotného cieľa z Parížskej dohody. V októbri 2016 sa v rwandskom Kigali takmer 200 krajín dohodlo na postupnom obmedzení výroby a používania týchto plynov. V novembri 2017 členské štáty EÚ zabezpečili platnosť dohody, ktorá tak nadobudne účinok v januári 2019. V kontexte jej úlohy v procese prijímania tejto dohody bola EÚ ocenená za politické vedenie.

Na domácom fronte boli dohodnuté všetky hlavné návrhy potrebné na splnenie záväzku EÚ, ktorý z dohody vyplýva – znížiť emisie skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 aspoň o 40 %. Patrí medzi ne revízia systému EÚ na obchodovanie s emisiami, emisné ciele jednotlivých členských štátov, začlenenie sektora využívania pôdy do legislatívy EÚ v oblasti klímy a riešenie emisií z leteckej dopravy.

V novembri sa Parlament a Rada predbežne dohodli na revízii systému EÚ na obchodovanie s emisiami na obdobie po roku 2020. Reforma tohto kľúčového nástroja EÚ na nákladovo efektívne znižovanie emisií skleníkových plynov pomôže Úniu opäť nasmerovať k splneniu veľkej časti jej záväzku znížiť do roku 2030 emisie aspoň o 40 %.

Táto revízia prinesie zásadné zmeny systému s cieľom urýchliť znižovanie emisií a obmedziť súčasný prebytok emisných kvót na trhu s uhlíkom, dodatočné zabezpečenie, ktoré poskytne priemyslu EÚ v prípade potreby ďalšiu ochranu pred rizikom úniku uhlíka, a viacero podporných mechanizmov, ktoré priemyslu a výrobcom elektriny pomôžu vyrovnať sa s inovačnými a investičnými výzvami prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.

Únia takisto prijala opatrenia na zaistenie environmentálnej integrity systému obchodovania s emisiami, keď sa na Spojené kráľovstvo vzhľadom na jeho vystúpenie z Únie prestane uplatňovať právo EÚ.

Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) dosiahla dohodu na globálnom trhovom opatrení, ktorého cieľom je stabilizovať medzinárodné emisie z leteckej dopravy na úrovniach roku 2020 kompenzačným systémom. Následne EÚ upravila svoj systém obchodovania s emisiami tak, aby jeho geografický rozsah zostal obmedzený na lety v rámci Európy. Zachová sa tak príspevok leteckej dopravy k cieľom EÚ v oblasti klímy a podporí sa aj hladký priebeh vykonávania globálneho trhového opatrenia.

Prepojenie systému EÚ na obchodovanie s emisiami s podobnými systémami rozširuje trh pre znižovanie emisií skleníkových plynov, čím sa znížia náklady na boj proti zmene klímy. V novembri podpísali EÚ a Švajčiarsko dohodu o prepojení svojich systémov. Pre EÚ je to prvá takáto dohoda a zároveň ide o prvú dohodu medzi dvomi stranami Parížskej dohody o zmene klímy. Okrem toho EÚ a Čína posilňujú spoluprácu na trhoch s uhlíkom a očakáva sa, že Čína zavedie vlastný systém obchodovania s emisiami.

V decembri sa dosiahla politická dohoda na nariadení o spoločnom úsilí, ktoré znižuje emisie v sektoroch dopravy, stavebníctva, odpadového hospodárstva a poľnohospodárstva, v súlade s klimatickým cieľom EÚ na rok 2030. Zároveň došlo k dohode na nových pravidlách započítavania emisií z využívania pôdy, zmien využívania pôdy a z lesného hospodárstva. Tieto nové pravidlá posilnia úlohu pôdy a lesov ako záchytov uhlíka a budú stimulovať ich produktívne a udržateľné využívanie, čím sa ešte viac podporí biohospodárstvo a poľnohospodárstvo šetrné ku klíme.

Prechod na ekologickú, konkurencieschopnú a prepojenú mobilitu

Komisia v roku 2017 predložila súbor návrhov na modernizáciu mobility a dopravy v EÚ. Ich cieľom bolo pomôcť tomuto odvetviu pri prechode na čistú energiu a jeho digitalizácii tak, aby sa zároveň zachovala konkurencieschopnosť a sociálne začlenenie.

Balík pod hlavičkou „Európa v pohybe“ bol predstavený v máji. Medzi jeho hlavné ciele patrí zvýšenie bezpečnosti premávky a znižovanie emisií oxidu uhličitého, znečistenia ovzdušia a preťaženia.

V novembri nasledoval ďalší balík opatrení na podporu inovácie, nových technológií a obchodných modelov, ako aj efektívnejšieho využívania všetkých dostupných druhov dopravy tovaru. Medzi konkrétne opatrenia patrí návrh nových cieľových hodnôt emisií oxidu uhličitého pre osobné autá a ľahké úžitkové vozidlá, ktorý má pomôcť urýchliť prechod na vozidlá s nízkymi alebo nulovými emisiami. Podľa nového návrhu bude musieť byť priemer všetkých emisií oxidu uhličitého z nových osobných a ľahkých úžitkových vozidiel predaných v EÚ v roku 2030 o 30 % nižší než v roku 2021.

Komisia prichádza s viacerými iniciatívami v oblasti ekologickej, prepojenej a konkurencieschopnej mobility. Rozširovanie elektromobility v celej EÚ výrazne zvýši dopyt po batériách. Komisia preto pracuje na vytvorení Európskej aliancie pre batérie, ktorá by mala byť spustená vo februári 2018 na priemyselnom fóre pre čistú energiu a spojí členské štáty s podnikmi zapojenými do hodnotového reťazca výroby batérií.

Integrácia opatrení v oblasti klímy do iných politík

V záujme podpory prechodu EÚ na udržateľnejší a nízkouhlíkový budúci model Komisia schválila investičný balík v objeme 222 miliónov EUR z rozpočtu EÚ v rámci programu LIFE na životné prostredie a opatrenia v oblasti klímy. Mobilizujú sa tak ďalšie investície, takže na 139 nových projektov v 20 členských štátoch sa má celkovo vynaložiť 379 miliónov EUR. Tieto projekty členským štátom pomôžu v prechode na rozvinutejšie obehové hospodárstvo a podporia vykonávanie akčného plánu EÚ pre prírodu. Tieto prostriedky napríklad pomôžu zvýšiť odolnosť ústia rieky Šelda v Belgicku (jedna z najrušnejších vodných ciest Európy), vypracovať nástroje na predpoveď prašných búrok v púšti a bojovať proti efektu mestských „tepelných ostrovov“.

Aktualizovaná priemyselná politika EÚ

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vo svojom septembrovom prejave o stave Únie ohlásil novú stratégiu priemyselnej politiky, ktorej cieľom je posilniť schopnosť priemyslu EÚ naďalej prinášať udržateľný rast a tvoriť pracovné miesta. Existujúce i nové iniciatívy zlučuje do komplexnej priemyselnej stratégie, pričom objasňuje budúce úlohy pre všetkých zúčastnených aktérov.

Fungovanie voľného obchodu s tovarom a službami v praxi

Väčšina produktov, s ktorými sa obchoduje medzi členskými štátmi, podlieha harmonizovaným pravidlám. Produktové normy sú teda rovnaké pre všetkých a ich cezhraničnému predaju nebránia žiadne prekážky. Tam, kde spoločné pravidlá stanovené nie sú, však platí zásada vzájomného uznávania. Z tej vyplýva, že ak sa produkt považuje za vhodný na predaj v jednom členskom štáte, je vhodný na predaj vo všetkých. Nie vždy to však v praxi funguje tak, ako by malo, keďže niekedy sa tovar môže zablokovať na hraniciach, hoci by malo byť možné s ním voľne obchodovať vo všetkých krajinách jednotného trhu. Podľa nového návrhu by predajcovia v jednej krajine mohli na preukázanie, že produkt spĺňa všetky požiadavky inej krajiny, využiť vyhlásenie o vzájomnom uznávaní. Tento návrh sa vyvíjal súbežne s ďalším, ktorým sa posilňuje trhový dohľad, aby vnútroštátne orgány mali viac kontroly nad tovarom, ktorý sa v ich krajine predáva.

EÚ sa naďalej zameriava na to, aby jednotný trh lepšie slúžil občanom a podnikom. Stále však existujú prekážky, ktoré bránia vzniku a expanzii firiem a môžu pre spotrebiteľov znamenať vyššie ceny a slabší výber. Na zvrátenie tohto trendu a zvýšenie zamestnanosti a rastu musia členské štáty lepšie využiť potenciál jednotného trhu so službami.

V roku 2017 bol predstavený balík opatrení, ktoré by firmám a profesionálom mohli uľahčiť poskytovanie služieb komukoľvek v EÚ. Patrí medzi ne aj európsky elektronický preukaz služieb – zjednodušený elektronický postup, ktorý poskytovateľom obchodných a stavebných služieb uľahčí vybavenie administratívnych formalít na poskytovanie služieb v zahraničí. Ďalší návrh má zabezpečiť, aby boli požiadavky členských štátov v rámci regulácie povolaní primerané a opodstatnené.

Stimulácia obstarávania a inovácie

Komisia v záujme posilnenia jednotného trhu a trvalého úsilia stimulovať investície v EÚ predložila v októbri návrh pod hlavičkou „Za fungujúce a prínosné verejné obstarávanie v Európe“. Vymedzuje sa v ňom prístup k efektívnejšiemu a udržateľnejšiemu verejnému obstarávaniu s plným využitím digitálnych technológií na zjednodušenie a urýchlenie postupov.

Aby Komisia motivovala spoločnosti (najmä malé, stredné a začínajúce podniky) investovať do inovácie a kreatívnosti, navrhla zároveň opatrenia na zabezpečenie náležitej ochrany práv duševného vlastníctva. Tieto opatrenia posilnia celkové možnosti EÚ chytiť „veľké ryby“ stojace za falšovaným tovarom a pirátskym obsahom, ktoré ohrozujú firmy aj pracovné miesta. Navyše budú chrániť zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov v oblastiach, ako sú lieky či hračky. Od navrhovaného systému udeľovania licencií na patenty sa zas očakáva, že pomôže pri zavádzaní technológií, ktoré podporia prepojenie a pripojiteľnosť (internet vecí) od smartfónov až po prepojené autá.

Finančné služby: lepšie produkty a viac možností voľby pre spotrebiteľov

EÚ je odhodlaná vytvoriť hlbší a spravodlivejší jednotný trh, čo platí aj v digitálnej sfére. Z hľadiska finančných služieb to znamená posilnenie konkurencie a rozšírenie výberu, aby mali spotrebitelia vyššiu kvalitu a nižšie ceny bez ohľadu na to, či si finančné služby ako prevádzka účtov, poistenie auta, peňažné prevody a dôchodky kupujú v zahraničí alebo doma. Poskytovatelia finančných služieb by zároveň mali mať možnosť využívať výhody, ktoré im poskytuje celý trh EÚ.

Komisia preto iniciovala akčný plán pre spotrebiteľské finančné služby, kde sa identifikujú ďalšie kroky potrebné na to, aby spotrebitelia dostali za svoje peniaze čo najviac. Plán má okrem iného za cieľ uľahčiť vodičom prevod bonusov za bezškodový priebeh do zahraničia, znížiť poplatky za cezhraničné transakcie v menách iných ako euro a znížiť právne a regulačné prekážky, s ktorými sa stretávajú podniky pri rozširovaní činnosti do zahraničia.

Spotrebitelia v EÚ budú mať čoskoro viac voľby pri sporení na dôchodok, a to vďaka plánom Komisie vytvoriť novú triedu dôchodkových produktov. Súčasný trh s osobným dôchodkovým sporením v EÚ je roztrieštený a nevyrovnaný. Navrhovaný nový typ dobrovoľného osobného dôchodkového sporenia spotrebiteľom umožní doplniť existujúce sporenie a zároveň ich dôrazne chráni.

Pomoc ľuďom pri bezpečnom a legálnom hľadaní práce

Jednotný trh s pracovnou silou funguje najlepšie, keď si ľudia môžu hľadať vyhovujúcu prácu v iných členských štátoch. Uplynulý rok bol svedkom významného pokroku v rozširovaní európskeho portálu pre pracovnú mobilitu EURES, ktorý ponúka bezplatnú službu uchádzačom o prácu i zamestnávateľom, ktorí hľadajú pracovníkov, kdekoľvek v EÚ. V priebehu roka 2018 sa táto sieť otvorí aj ďalším partnerom, ako sú súkromné služby zamestnanosti, a na portáli sa objaví viac pracovných ponúk i životopisov.

Únia okrem toho naďalej chráni zdravie a bezpečnosť ľudí pri práci. Nový legislatívny návrh z roku 2017 sa zameriava na karcinogény a mutagény s cieľom znížiť mieru vystavenia pracovníkov siedmim látkam vrátane použitých motorových olejov a trichlóretylénu. Návrh k 13 ďalším látkam z roku 2016 schválil Európsky parlament v októbri.

Komisia takisto pomohla členským štátom s presadzovaním pravidiel o voľnom pohybe pracovníkov a pokračovali aj práce na revízii pravidiel vysielania pracovníkov, aby zodpovedali budúcim potrebám. Chránia práva pracovníkov, ktorých zamestnávateľ vyšle dočasne pracovať v inom členskom štáte. Revidované pravidlá by mali zaviesť zásadu rovnakej pláce za rovnakú prácu na rovnakom mieste, posilniť spravodlivosť a sociálnu udržateľnosť jednotného trhu a pomôcť zaistiť rovnaké podmienky pre všetkých v prospech firiem i pracovníkov. Rada Európskej únie sa v októbri dohodla na všeobecnom smerovaní v otázke revízie existujúcej smernice a v novembri Parlament s Radou začali rokovania s cieľom nájsť v tejto veci dohodu. Koncom roka 2017 rokovania ešte stále prebiehali.

Parlament a Rada zároveň pokračovali v úsilí o dosiahnutie dohody o návrhu Komisie z roku 2016 – modernizovať pravidlá koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia. Návrh má zaistiť spravodlivé, jednoznačné a ľahšie presaditeľné pravidlá, z čoho budú mať osoh ľudia prekračujúci hranice v rámci EÚ i daňoví poplatníci.

Pravidlá, ktoré sa rešpektujú, a zjednodušené postupy

Práva jednotlivcov i podnikov, ktoré jednotný trh prináša, možno plnohodnotne uplatniť iba vtedy, ak spoločne dohodnuté pravidlá slúžia svojmu účelu a v celej EÚ sa uplatňujú správne. To si vyžaduje včasné a presné trhové informácie, ako aj potrebnú podporu v prípade problémov. Portál Vaša Európa v roku 2017 pomohol občanom i firmám nájsť praktické informácie o jednotnom trhu viac než 20 miliónov krát. Služba „Vaša Európa – Poradenstvo“ zodpovedala vyše 22 000 otázok o legislatíve jednotného trhu a sieť SOLVIT spracovala viac než 2 000 konkrétnych prípadov, keď mali občania a podniky problémy pri jednaní s orgánmi v rámci EÚ. V závislosti od konkrétneho typu požiadavky sieť SOLVIT zároveň informuje Komisiu o oblastiach, kde treba uplatňovanie práva EÚ zlepšiť.

V máji Komisia predstavila návrh jednotnej digitálnej brány, ktorá má ľuďom a podnikom v jednom digitálnom vstupnom bode uľahčiť prístup ku kvalitným informáciám, online administratívnym postupom a asistenčným službám. Znamená to, že každý postup, ktorý je momentálne k dispozícii online pre domácich používateľov, bude sprístupnený aj používateľom z iných členských štátov, a to aspoň v jednom ďalšom jazyku EÚ okrem domáceho, aby ho ľudia z iných členských štátov mohli ľahšie použiť.

Za určitých okolností by navrhovaný informačný nástroj jednotného trhu mohol umožniť aj zber údajov v prípadoch závažných ťažkostí s uplatňovaním legislatívy jednotného trhu.

V júli Komisia prijala oznámenie o dohľade nad trhom s výrobkami predávanými online. Rozmach elektronického obchodu spôsobil orgánom členských štátov problémy pri kontrole toho, či sú výrobky bezpečné a spĺňajú pravidlá EÚ. Uvedené oznámenie ujasňuje niektoré otázky a poskytuje riešenia. Pomôže tak zlepšiť trhový dohľad nad výrobkami predávanými online, z čoho budú mať osoh spotrebitelia, a podnikom zas zabezpečí rovnaké podmienky.

Inteligentná, sociálne spravodlivá a konkurencieschopná mobilita

Doprava a mobilita sú pre hospodárstvo a konkurencieschopnosť EÚ nevyhnutné. Tento sektor však čelí viacerým nevídaným výzvam. Existujúca sociálna legislatíva sa neuplatňuje a nepresadzuje v celej EÚ rovnako. Schránkové firmy sa zakladajú v členských štátoch, kde síce nemajú žiadne reálne činnosti, no profitujú z benevolentnejších pravidiel. Iba samotná cestná doprava má navyše na svedomí takmer pätinu všetkých emisií skleníkových plynov v EÚ. Komisia v máji vytýčila dlhodobú stratégiu na dosiahnutie konkurencieschopnej, ekologickej a prepojenej mobility do roka 2025.

Táto stratégia je súčasťou komisijného oznámenia „Európa v pohybe“. Oznámenie dopĺňa osem legislatívnych návrhov osobitne zameraných na cestnú dopravu. Ich cieľom je okrem iného zlepšiť fungovanie trhu cestnej nákladnej dopravy a sociálne a zamestnanecké podmienky vodičov, ale aj zjednodušiť uplatňovanie predpisov členských štátov o minimálnej mzde. Širším cieľom Komisie je podporiť udržateľnejšiu cestnú dopravu výberom mýta, ktoré odráža externé náklady v podobe znečistenia vzduchu, a využitím digitálnych riešení na zníženie byrokracie a integráciu rôznych druhov dopravy. Dlhodobé prínosy by sa mali prejaviť ďaleko nad rámec dopravného sektora v podobe pracovných miest, rastu a investícií.

V júni Komisia prijala súbor iniciatív zameraných na zlepšenia v leteckom odvetví, v súlade s európskou stratégiou v oblasti letectva. Jednou z týchto iniciatív je návrh, ktorého cieľom je zabezpečiť konkurencieschopnosť leteckých dopravcov v EÚ a zároveň podporiť zamestnanosť a rast v sektoroch ako prevádzka letísk či poskytovanie leteckých navigačných služieb. Zároveň Komisia uviedla niekoľko praktických krokov, ktoré môžu pomôcť zaistiť nepretržitý manažment letovej prevádzky v prípade štrajku. Hoci sa tieto opatrenia nijako nedotýkajú práva na štrajk, môžu minimalizovať narušenia prevádzky.

Komisia pripravila aj usmernenia k otázke vlastníctva a kontroly leteckých dopravcov v EÚ. Majú uľahčiť porozumenie príslušných pravidiel, a tak uľahčiť zahraničné investície, čo zas prospeje zamestnanosti v leteckom odvetví EÚ. Komisia okrem toho urgovala Parlament a Radu, aby prijali opatrenia navrhované v rámci iniciatívy jednotné európske nebo. Zefektívnili by systém manažmentu letovej prevádzky, zmiernili fragmentáciu a minimalizovali narušenia letovej premávky.

Parlament a Rada súhlasili so zjednodušením a zdokonalením pravidiel bezpečnosti osobných lodí vo vodách EÚ. Legislatívna novela vychádza z poznatkov získaných v kontexte minulých nehôd i technologického pokroku. Okrem iných zlepšení umožní príslušným orgánom v prípade núdze okamžitý prístup k relevantným údajom.

Súťaž, ktorá stimuluje inováciu

Úlohou Komisie ako orgánu, ktorý na poli hospodárskej súťaže zodpovedá za kontrolu koncentrácií, je uistiť sa, či niektorá koncentrácia občanom Únie nepopiera prínosy vyplývajúce z konkurencie – nižšie ceny, lepšie možnosti výberu a viac produktovej inovácie. V roku 2017 sa povolili dve významné koncentrácie v agrochemickom odvetví za predpokladu splnenia určitých podmienok. Išlo o akvizíciu podniku Syngenta spoločnosťou ChemChina a fúziu podnikov Dow a DuPont. V agrochémii je inovácia kľúčovým faktorom a Komisia vyhodnotila dosah týchto koncentrácií na perspektívu inovácie v budúcnosti. V prípade fúzie Dow–DuPont viedli obe firmy viacero podobných projektov v oblasti vývoja nových pesticídnych produktov. Významnou podmienkou schválenia tejto fúzie bolo odčlenenie celej globálnej organizácie výskumu a vývoja pesticídov od firmy DuPont.

V júni Komisia schválila štátnu pomoc Nemecka a Francúzska v objeme 377 miliónov EUR na vývoj inovačného projektu vrtuľníka Airbus X6. Dôvodom bolo, že finančné trhy sa zdráhali financovať taký ambiciózny projekt, pri ktorom sa očakáva návratnosť investícií až v dlhodobom horizonte, a podpora projektu by stimulovala ďalšie investície.

Komisia v októbri dospela k záveru, že Luxembursko udelilo spoločnosti Amazon neoprávnené daňové výhody v sume zhruba 250 miliónov EUR. Podľa pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci je to nezákonné, pretože to spoločnosti Amazon umožnilo platiť podstatne nižšie dane v porovnaní s inými spoločnosťami. Luxembursko musí teraz neoprávnenú pomoc vymôcť späť.

Komisia sa takisto v októbri rozhodla predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prípad Írska, ktoré nevymohlo až 13 miliárd EUR neoprávnenej štátnej pomoci od firmy Apple. V auguste 2016 Komisia konštatovala, že írske daňové zvýhodnenie spoločnosti Apple bolo podľa pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci neoprávnené, pretože to firme umožnilo platiť oproti iným podnikom podstatne nižšie dane. V skutočnosti toto selektívne zaobchádzanie umožnilo firme Apple platiť v roku 2003 zo svojho zisku v Európe skutočnú sadzbu dane z príjmov právnických osôb na úrovni 1 % a v roku 2014 už iba 0,005 %.

Spoločnosť Google dostala v júni pokutu 2,42 miliardy EUR za porušenie antitrustových pravidiel EÚ tým, že zneužila svoje dominantné postavenie na trhu internetových vyhľadávačov (pozri aj kapitolu 2).

Jednoduchšie zdaňovanie a boj proti podvodom

Na zaistenie bezproblémového fungovania jednotného trhu boli navrhnuté nové pravidlá transparentnosti sprostredkovateľov, ako sú daňoví poradcovia, účtovníci, banky a právnici, ktorí pre svojich klientov navrhujú a propagujú schémy daňového plánovania. Cezhraničné schémy s určitými charakteristikami, ktoré by mohli viesť k strate pre verejné správy, sa teraz budú musieť pred použitím automaticky nahlásiť daňovým správam.

Internet v Únii každodenne využíva 360 miliónov ľudí, a preto si digitálny jednotný trh vyžaduje moderný a stabilný daňový rámec. Komisia v septembri odštartovala nový program Únie na zaistenie spravodlivého zdaňovania digitálneho hospodárstva s priaznivým dosahom na rast.

Komisia zároveň predstavila legislatívny návrh konečného systému DPH na zdaňovanie obchodu medzi členskými štátmi. Nový navrhovaný systém vychádza zo zásady zdaňovania v členskom štáte určenia tovaru, pričom dodávateľ účtuje DPH daného štátu.

Na príjmoch z DPH sa každoročne stratí vyše 150 miliárd EUR, ktoré by členské štáty mohli využiť napríklad v školstve, dopravnej infraštruktúre či zdravotníctve. Zhruba 50 miliárd EUR z toho (teda približne 100 EUR na občana EÚ ročne) podľa odhadov spôsobujú cezhraničné podvody s DPH.

V novembri bol predstavený legislatívny návrh na boj proti podvodom s DPH, ktorého cieľom je posilniť spoluprácu daňových a colných správ a orgánov presadzovania práva. V decembri prijala Rada rozhodnutie o podpise dohody medzi EÚ a Nórskom o administratívnej spolupráci, pomoci pri vymáhaní a boji proti podvodom v oblasti DPH.

Podpora regiónov EÚ pri rozvíjaní ich silných stránok

Globalizácia priniesla menej rozvinutým ekonomikám po celom svete veľké výhody a mnoho príležitostí ponúkla aj občanom EÚ. Hoci sa však prínosy rozkladajú plošne, nákladové zaťaženie je často nerovnomerné. Európska únia musí byť odolnejšia, musí posilniť postavenie svojich regiónov a pomôcť im vytvárať hodnotu. Na to sa treba chopiť inovácie, digitalizácie a dekarbonizácie a rozvíjať zručnosti ľudí. Takisto treba sprístupniť finančné prostriedky Únie pre všetky jej regióny, aby mohli investovať do oblastí, v ktorých vynikajú, s využitím partnerstiev medzi novátormi (tzv. inteligentná špecializácia). V roku 2017 spustila Komisia dva pilotné projekty na testovanie inovatívnych prístupov k medziregionálnej spolupráci.

Ľudia žijúci v najodľahlejších regiónoch EÚ môžu trpieť aj tým, že sú relatívne odlúčení. Zjednodušené pravidlá verejným orgánom uľahčujú kompenzáciu dodatočných nákladov, ktoré firmám vzniknú v dôsledku pôsobenia v najvzdialenejších regiónoch EÚ. Zohľadňujú sa pritom konkrétne problémy, ktorým musia čeliť, ako je vzdialenosť či závislosť od malého počtu obchodných artiklov.

Smerom k hlbšej hospodárskej a menovej únii

Rok 2017 si od všetkých, ktorí pracovali na návrhu silnejšej, demokratickejšej a jednotnejšej Európskej únie, vyžadoval výdrž a jasnú víziu. Hospodárska a menová únia je mimoriadne dôležitou súčasťou tejto diskusie a má ústrednú úlohu pri vytváraní EÚ rovných, ktorá je zameraná na veci, na ktorých najviac záleží.

Komisia 1. marca predložila Bielu knihu, v ktorej definuje päť scenárov toho, ako by sa EÚ mohla vyvíjať do roku 2025, a kľúčové voľby, ktoré by jednotlivé smerovania mohli znamenať. Každá voľba by ovplyvnila budúcnosť hospodárskej a menovej únie. Chceme ako Únia pokračovať v doterajšom smerovaní? Mali by sme sa zamerať iba na jednotný trh? Mali by sme umožniť tým, ktorí sú pripravení, napredovať a viac spolupracovať? Mali by sme sa starať o menej záležitostí, zato však efektívnejšie? Alebo by sme sa mali usilovať dosiahnuť omnoho viac spoločne?

V máji Komisia rozšírila túto konkrétnu diskusiu o prehĺbení hospodárskej a menovej únie, keď zverejnila svoj diskusný dokument o tejto otázke. Myšlienky predstavené v tomto dokumente tvoria časť vízie silnejšej, demokratickejšej a jednotnejšej EÚ. V septembri predseda Juncker predstavil širší kontext vo svojej správe o stave Únie: víziu, ktorá ponúka nádej, stabilitu, spravodlivosť a príležitosti všetkým.

V diskusnom dokumente sa zdôrazňuje, že účinná a stabilná hospodárska a menová únia sa musí opierať o integrovaný a dobre fungujúci finančný systém. V nadväznosti na dynamiku toho, čo sa už dosiahlo v posledných rokoch, nastal čas nájsť konsenzus o ďalšom postupe do roku 2025. Dobudovanie bankovej únie, znižovanie a rozloženie rizík v bankovom sektore a zvyšovanie odolnosti bánk v EÚ sú potrebné ďalšie kroky spoločne s poskytovaním príležitostí diverzifikovanejšieho a inovatívnejšieho financovania pre reálnu ekonomiku v skutočnej únii kapitálových trhov.

Výzva na dobudovanie bankovej únie

Banková únia chráni finančnú stabilitu a je nevyhnutná pre bezproblémové fungovanie eurozóny a EÚ ako celku. Znižovanie a rozloženie rizík sú neoddeliteľnými aspektmi jej dokončenia. Dosiahol sa významný pokrok pri zvyšovaní odolnosti bánk v EÚ, a tým zníženie rizík v bankovom sektore, a pripravujú sa ďalšie kroky. Od krízy Komisia predložila viac ako 50 návrhov na zvýšenie odolnosti finančného sektora.

Nastal čas dokončiť bankovú úniu. Na vytvorení zabezpečovacieho mechanizmu (čiže bezpečnostnej siete) pre jednotný fond na riešenie krízových situácií sa členské štáty dohodli v roku 2013, ale ani po štyroch rokoch zabezpečovací mechanizmus nie je funkčný. Predseda Juncker v správe o stave Únie 2017 zdôraznil potrebu jeho prioritného zavedenia do praxe. Komisia navrhuje, aby sa zabezpečovací mechanizmus v budúcnosti stal súčasťou Európskeho menového fondu. Bude to dôležitý krok smerom k dobudovaniu bankovej únie.

Z dlhodobého hľadiska bolo za zásadný prvok úspešnej hospodárskej a menovej únie označené zvýšenie odolnosti hospodárskych a sociálnych štruktúr v členských štátoch. Medzi iné vyzdvihnuté kľúčové prvky patrí ďalšie posilnenie európskeho semestra (rámec na koordináciu hospodárskych a fiškálnych politík v celej EÚ) a vytvorenie prepojenia medzi finančnou podporou z rozpočtu EÚ a štrukturálnymi reformami. Bolo navrhnuté aj vytvorenie centrálnej kapacity na pomoc členským štátom eurozóny postihnutým makroekonomickými otrasmi.

V diskusnom dokumente Komisie sa zdôrazňuje, že reforma hospodárskej a menovej únie bude možná iba súbežne so zvyšujúcou sa demokratickou zodpovednosťou a posilňovaním inštitúcií eurozóny. Cestou vpred je zdieľanie väčšej zodpovednosti a väčšieho počtu rozhodnutí o záležitostiach eurozóny v medziach spoločného právneho rámca.

Dokumentom sa potvrdilo odhodlanie zabezpečiť reálnu konvergenciu bohatších a chudobnejších častí EÚ.

V decembri Komisia začala realizovať balík návrhov o hospodárskej a menovej únii, ktorý obsahuje návrhy na transformáciu Európskeho mechanizmu pre stabilitu na Európsky menový fond zakotvený v právnom rámci EÚ. Fond by naďalej pomáhal členským štátom eurozóny s finančnými ťažkosťami. Okrem toho by poskytoval spoločný zabezpečovací mechanizmus pre jednotný fond na riešenie krízových situácií a plnil by úlohu veriteľa poslednej inštancie s cieľom uľahčiť riešenie krízových situácií bánk v ťažkostiach. Predpokladá sa aj rýchlejšie rozhodovanie v naliehavých prípadoch a priamejšie zapojenie sa do riadenia programov finančnej pomoci. Postupne by Európsky menový fond mohol začať vyvíjať nové finančné nástroje, napríklad na podporu možnej stabilizačnej funkcie.

Okrem toho Komisia začala diskusiu o nových rozpočtových nástrojoch pre stabilnú eurozónu v rámci Európskej únie. Definovala aj svoju víziu týkajúcu sa možnosti rozvinutia určitých rozpočtových funkcií nevyhnutných pre eurozónu a EÚ ako celok v rámci verejných financií EÚ. Ide o tieto funkcie:

• Podpora štrukturálnych reforiem členských štátov pomocou nástroja na uskutočňovanie reforiem a technická podpora na požiadanie členských štátov.
• Špecializovaný nástroj konvergencie určený členským štátom, ktoré sa pripravujú na prijatie eura.
• Schválenie zabezpečovacieho mechanizmu pre bankovú úniu prostredníctvom Európskeho menového fondu/Európskeho mechanizmu pre stabilitu do polovice roku 2018 a jeho zavedenie do praxe do roku 2019.
• Stabilizačná funkcia na ochranu investícií v prípade veľkých asymetrických otrasov v jednotlivých členských štátoch.

Komisia predloží potrebné iniciatívy v máji 2018 v kontexte svojich návrhov viacročného finančného rámca po roku 2020. Na obdobie rokov 2018 – 2020 Komisia navrhla posilnenie technickej podpory, ktorú poskytuje členským štátom prostredníctvom programu na podporu štrukturálnych reforiem, tým, že zdvojnásobí finančné krytie na 300 miliónov EUR do roku 2020.

Komisia navrhla pilotný projekt na otestovanie nového nástroja na uskutočňovanie reforiem. Na tento účel navrhla cielené zmeny nariadenia o spoločných ustanoveniach, ktorým sa riadia európske štrukturálne a investičné fondy. Členským štátom by to umožnilo využiť svoju výkonnostnú rezervu vo fondoch na podporu vykonávania dohodnutých reforiem.

Komisia navrhla aj začlenenie podstaty Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii do práva Únie pri zohľadnení primeranej flexibility zakotvenej v Pakte stability a rastu.

Okrem toho sa v balíku návrhov o hospodárskej a menovej únii vysvetlila predstava Komisie o možných funkciách európskeho ministra hospodárstva a financií, ktorý by mal zastávať dve úlohy. Ako podpredseda Komisie a predseda Euroskupiny by minister skĺbil súčasnú zodpovednosť a dostupné odborné znalosti. Takisto by posilnil súdržnosť, efektívnosť, transparentnosť a demokratickú zodpovednosť tvorby hospodárskej politiky pre EÚ a eurozónu pri plnom zohľadnení národných právomocí.

Využitie príležitosti na rast a tvorbu pracovných miest

Pre európsky semester 2017 boli prínosom nové, zjednodušené postupy. Na základe odporúčaní prijatých v máji, ktoré následne prijala Rada Európskej únie, Komisia poskytla usmernenie všetkým členským štátom a eurozóne ako celku. Hlavným posolstvom bolo, že teraz je správny čas chopiť sa príležitosti, ktorú ponúka oživenie hospodárstva, a dosiahnuť inkluzívnejší, robustnejší a udržateľnejší rast prostredníctvom reforiem, ktoré vytvárajú viac pracovných miest, zvyšujú konvergenciu a odolnosť a prispievajú k spravodlivejšej spoločnosti.

Napriek rozdielnym prioritám v jednotlivých členských štátoch EÚ sa v procese identifikovali štrukturálne reformy, zvýšenie investícií a ďalšie posilnenie verejných financií ako nenahraditeľné nástroje na posilnenie a udržiavanie oživenia hospodárstva.

Cyklus európskeho semestra 2018 sa začal 22. novembra. Komisia odporúča ďalšie štrukturálne reformy a vyzýva členské štáty, aby zvýšili investície ako spôsob podpory rozširovania a zvýšenia produktivity a dlhodobého rastu. V tomto cykle sa do praxe zaviedol sociálny prehľad. Bol zavedený ako jeden z nástrojov na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv.

Zabezpečenie nenarušenej hospodárskej súťaže a kontrola štátnej pomoci

Prípady štátnej pomoci v roku 2017 ukázali, že postupné vykonávanie rámca bankovej únie dokáže progresívne znížiť záťaž pre daňovníkov vyplývajúcu zo záchrany bánk. Ďalšie pokračujúce zlepšenia, predovšetkým postupné plnenie minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, budú ešte viac znižovať potrebu spoliehať sa na peniaze daňových poplatníkov.

Prvý prípad spadajúci pod rámec bankovej únie na riešenie krízových situácií bánk sa vyskytol v roku 2017 a týkal sa španielskej banky Banco Popular. Po konverzii a odpísaní jej kapitálových nástrojov Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií bola banka predaná skupine Santander Group. Keďže sa nevyužila pomoc z fondu, Komisia nemusela zasiahnuť vo svojej úlohe orgánu štátnej pomoci.

Kontrola štátnej pomoci v bankovom sektore je však naďalej dôležitá. Napríklad v prípadoch preventívnej rekapitalizácie (keď štát vloží svoj vlastný kapitál do solventnej banky, aby zachoval finančnú stabilitu) sa uplatňujú špecifické pravidlá štátnej pomoci pre bankovníctvo. Názorným príkladom je Banca Monte dei Paschi di Siena, ktorá dostala pomoc schválenú podľa pravidiel štátnej pomoci na základe plánu hĺbkovej reštrukturalizácie.

Za určitých podmienok je možné povoliť pomoc na likvidáciu v rámci vnútroštátneho insolvenčného konania. Preto v júni Komisia schválila pomoc, ktorú Taliansko udelilo bankám Banca Popolare di Vicenza a Veneto Banca, na usporiadaný odchod z trhu, čím sa predišlo narušeniu hospodárstva v regióne Veneto spoločne s morálnym hazardom a narušením hospodárskej súťaže v bankovom sektore.

Schválenie pomoci týmto trom bankám zo strany Komisie bolo viazané na podmienku, že aktuálni akcionári a držitelia podriadeného dlhu sa budú podieľať na zaťažení, aby sa znížila suma, ktorú mali zaplatiť daňovníci.

A nakoniec, v posúdení podľa pravidiel štátnej pomoci sa môže dospieť k záveru, že štát koná ako normálny účastník trhu a mal by dostať odmenu zodpovedajúcu riziku za trhových podmienok, aby sa nevyužila štátna pomoc. Stalo sa tak v prípade kapitálovej injekcie portugalského štátu do banky Caixa Geral de Depósitos na podporu rozsiahlej stratégie obratu trendu.

Banková únia

Európske orgány dohľadu

V septembri Komisia uverejnila návrhy na posilnenie a väčšiu integráciu dohľadu EÚ nad bankami, finančnými trhmi, poistením a dôchodkami. Zámerom je lepšie zabezpečiť jednotné vykonávanie pravidiel EÚ a zvýšiť odolnosť dotknutých trhov. V návrhoch sa zohľadňuje najnovší vývoj v oblasti finančných technológií a rastúca dôležitosť aspektov udržateľnosti.

Banková únia musí byť dokončená, ak má plne využiť svoj potenciál na to, aby sa hospodárska a menová únia stala stabilnejšou a odolnejšou voči otrasom, a zároveň obmedzila potrebu verejného zdieľania rizík.. Dobudovaná banková únia spolu s úniou kapitálových trhov budú podporovať stabilný a integrovaný finančný systém v EÚ.

Na základe významného pokroku, ktorý sa už podarilo dosiahnuť, Komisia stanovila ambiciózny, ale realistický plán na zabezpečenie dohody o všetkých nevyriešených prvkoch bankovej únie na základe existujúcich záväzkov zo strany Rady. V priebehu roka sa Európsky parlament a Rada dohodli na ďalších dôležitých krokoch na zníženie rizík v bankovom sektore na základe návrhov Komisie z novembra 2016. Bankám poskytnú napríklad väčšiu jednoznačnosť pri vytváraní rezerv na absorpciu strát a v prípade potreby sa nimi zjednoduší riešenie krízovej situácie banky bez použitia finančných prostriedkov daňovníkov.

Pri znižovaní objemu nesplácaných úverov v súvahách bánk sme už dosiahli významný pokrok, stále však musíme urobiť viac. Nesplácané úvery ovplyvňujú ziskovosť bánk a ich schopnosť poskytovať úvery hospodárstvu. Vrhajú aj tieň pochybností na stabilitu bankového systému. EÚ preto spúšťa akčný plán, ktorým sa má prostredníctvom rôznych opatrení ďalej znížiť objem nesplácaných úverov, a predovšetkým zabrániť tomu, aby dochádzalo k nesplácaniu úverov.

Retailové finančné služby

Nové finančné technológie majú veľký vplyv na finančný sektor, a to z hľadiska spotrebiteľov aj poskytovateľov. V marci Komisia uverejnila Akčný plán pre spotrebiteľské finančné služby na posilnenie jednotného trhu s retailovými finančnými službami. Cieľom akčného plánu je zlepšiť ochranu spotrebiteľa v tomto sektore a využívať potenciál digitalizácie a technologický rozvoj, aby sa zlepšili možnosti výberu spotrebiteľov a ich prístup k finančným službám v celej EÚ. Začala sa verejná konzultácia o technologických inováciách v oblasti finančných služieb, ktorá sa týka záležitostí, ako sú príležitosti, pokiaľ ide o prístup k finančným službám, nákladová efektívnosť alebo hospodárska súťaž, ale aj riziká týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti alebo ochrany údajov. Cieľom konzultácie bolo aj posúdenie existujúcich bariér, ktoré môžu zabrániť rozšíreniu takýchto inovácií v celej Európe.

Európsky pilier sociálnych práv

V apríli Komisia navrhla rozsiahly sociálny balík ako ďalší krok k spravodlivejšej EÚ so silným sociálnym rozmerom. Návrh Európskeho piliera sociálnych práv bol jadrom tejto iniciatívy. Stanovuje sa v ňom 20 kľúčových zásad a práv na podporu spravodlivých a dobre fungujúcich trhov práce a systémov sociálneho zabezpečenia. Je navrhnutý ako kompas pre obnovený proces poskytovania lepších pracovných a životných podmienok v EÚ.

Pilier sprevádza niekoľko legislatívnych a nelegislatívnych iniciatív, predovšetkým o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov, o pracovných podmienkach, prístupe k sociálnej ochrane a o pracovnom čase.

V decembrovom návrhu Komisie o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach sa dopĺňajú a modernizujú aktuálne povinnosti informovať každého pracovníka o jeho pracovných podmienkach. Okrem toho je cieľom návrhu vytvoriť nové minimálne normy, aby sa zabezpečilo, že všetci pracovníci vrátane pracovníkov s atypickými zmluvami budú mať výhodu lepšej predvídateľnosti a jednoznačnosti, pokiaľ ide o ich pracovné podmienky.

Okrem toho bol vytvorený sociálny prehľad na sledovanie trendov a pokroku vo všetkých členských štátoch EÚ v 12 oblastiach a na posudzovanie pokroku smerom k sociálnemu ratingu AAA pre EÚ ako celok. Výsledky sociálneho prehľadu sa využijú ako vstupné údaje pre európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík a pomôžu zvýšiť jeho zameranie na výkonnosť v oblastiach zamestnanosti a sociálnych vecí. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker a švédsky premiér Stefan Löfven hostili 17. novembra vo švédskom Göteborgu Sociálny samit pre spravodlivé pracovné miesta a rast, na ktorom bol vyhlásený Európsky pilier sociálnych práv.

Rovnováha medzi pracovným a rodinným životom

V apríli Komisia predložila návrh týkajúci sa rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom, v ktorom sa stanovuje niekoľko nových alebo vyšších minimálnych štandardov týkajúcich sa rodičovskej, otcovskej a opatrovateľskej dovolenky. Navrhované opatrenia sú zamerané predovšetkým na rozšírenie možností mužov podieľať sa na rodičovských a opatrovateľských povinnostiach. Bude to prospešné pre deti a pomôže to zvýšiť účasť žien na trhu práce, a tým znížiť rozdiel v zastúpení mužov a žien v zamestnaní. Návrhom sa takisto rodičom a iným opatrovateľom detí do 12 rokov prizná právo požiadať o pružné formy organizácie práce.

Sociálny rozmer Európy

Po uverejnení Bielej knihy o budúcnosti Európy v marci, uverejnila Komisia v apríli Diskusný dokument o sociálnom rozmere Európy, v ktorom nastolila otázky o tom, ako udržať našu životnú úroveň, vytvárať viac a kvalitnejších pracovných miest, vybaviť ľudí správnymi zručnosťami a ako upevniť jednotu v našej spoločnosti, pričom berie ohľad na spoločnosť a pracovný svet v budúcnosti. Novembrový Sociálny samit pre spravodlivé pracovné miesta a rast v Göteborgu, ktorý vyvrcholil vyhlásením Európskeho piliera sociálnych práv, bol kľúčovým príspevkom do tejto diskusie.

V októbri sa začala kampaň na zvyšovanie povedomia o energetickej efektívnosti a energetickej chudobe. Činnosti zahŕňali návrh a šírenie komunikačných materiálov a podujatia zorganizované s kľúčovými zainteresovanými stranami a mienkotvorcami, ako sú mestá a spotrebiteľské organizácie, vo forme pilotného projektu v štyroch členských štátoch (Českej republike, Grécku, Portugalsku a Rumunsku). Ak sa ukáže, že je tento projekt úspešný, bude sa uvažovať o širšej realizácii v ďalších členských štátoch. Kampaň je prioritou v čase, keď ešte veľa domácností v celej EÚ trpí následkami finančnej a hospodárskej krízy. Úrovne energetickej chudoby zostávajú v mnohých členských štátoch vysoké a najhoršie postihnuté domácnosti sú často rodiny s jedným rodičom s nezaopatrenými deťmi.

Európsky sociálny dialóg

EÚ naďalej dosahovala výsledky v oblasti nového začiatku sociálneho dialógu a spoločného vyhlásenia z júna 2016 o zásadnej úlohe európskeho sociálneho dialógu ako významnej zložky tvorby politík EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti. Komisia konzultovala kľúčové iniciatívy s odbormi, zamestnávateľmi a inými sociálnymi partnermi. V súlade so zásadou Európskeho piliera sociálnych práv týkajúcou sa sociálneho dialógu budú sociálni partneri hrať dôležitú úlohu vo fáze vykonávania.

Vzdelávanie a odborná príprava na zlepšenie ľudského potenciálu

Účinné systémy vzdelávania a odbornej prípravy poskytujú mladým ľuďom vedomosti, kompetencie a zručnosti, aby si mohli nájsť prácu, ktorá ich napĺňa, a stať sa nezávislými a angažovanými občanmi. Pracovníkom poskytujú aj príležitosť na inováciu ich zručností, aby sa mohli vyrovnať s meniacimi sa spôsobmi práce a potrebami trhu práce a aby prispeli k zvýšeniu produktivity a rastu.

Reformy systémov vzdelávania a odbornej prípravy majú vysokú prioritu vo väčšine členských štátov a prominentné postavenie v európskom semestri 2017. Každý rok Komisia vykonáva podrobnú analýzu rozpočtových, makroekonomických a štrukturálnych politík členských štátov a poskytuje im odporúčania na nasledujúcich 12 – 18 mesiacov. Odporúčania sú zamerané na kľúčové politické priority pre každý z členských štátov. Štrnásť členských štátov dostalo odporúčania pre jednotlivé krajiny v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.

Reformy predstavovali aj základ stratégie EÚ týkajúcej sa kvalitného vzdelávania pre všetkých prijatej v máji, ktorá obsahovala nové iniciatívy týkajúce sa rozvoja škôl a obnoveného programu vysokoškolského vzdelávania. V novembri Rada prijala návrh na sledovanie uplatnenia absolventov, aby pomohla členským štátom zhromažďovať informácie o tom, čo absolventi robia po skončení štúdia, a Komisia sformulovala a predložila lídrom EÚ návrh spôsobu spolupráce na vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru posilňovaním európskej identity prostredníctvom vzdelávania a kultúry. V decembri lídri EÚ vyzvali Európsku komisiu, aby pracovala na dosiahnutí zvýšenej mobility prostredníctvom rozšíreného programu Erasmus+, na zriadení 20 európskych univerzít do roku 2024, na propagácii štúdia jazykov, na návrhu európskej študentskej karty, na spolupráci s členskými štátmi, aby sa dosiahlo vzájomné uznávanie vysokoškolského vzdelania a diplomov, a na propagácii kultúry prostredníctvom Európskeho roku kultúrneho dedičstva 2018.

Vyvážená a pokroková obchodná politika

V posledných rokoch čelí medzinárodný obchod narastajúcim výzvam pre znova sa objavujúce pochybnosti o účinkoch globalizácie, otázky o účele a hodnote obchodných dohôd a skutočné riziko návratu protekcionizmu. Komisia si uvedomuje, že ak máme reagovať na takéto výzvy, je viac ako kedykoľvek predtým potrebná obchodná politika, ktorá je účinná, transparentná a založená na hodnotách. Ako také, základy stratégie Obchod pre všetkých iniciovanej v októbri 2015 slúžili ako návod pre prístup použitý v roku 2017: otvorenosť v kombinácii s vysokými štandardmi zostáva najlepším spôsobom využívania globalizácie v prospech všetkých občanov EÚ.

V kontexte septembrového prejavu predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera o stave Únie, ktorému predchádzalo májové uverejnenie Diskusného dokumentu o využívaní globalizácie, podpredseda Komisie Jyrki Katainen a komisárka Cecilia Malmströmová predložili balík iniciatív o celom rade obchodných problémov. Bolo medzi nimi oznámenie o obchodnej politike, návrhy mandátov na rokovania s Austráliou a Novým Zélandom a návrh mnohostranného investičného súdu a rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií s cieľom zabezpečiť, aby zahraničné investície boli naďalej dôležitým zdrojom rastu v EÚ, a to pri súčasnej ochrane základných záujmov Únie. Súčasťou balíka bola aj správa o pokroku stratégie Obchod pre všetkých. V novembri Komisia uverejnila správu o vykonávaní dohôd EÚ o voľnom obchode.

EÚ naďalej zohrávala vedúcu úlohu vo Svetovej obchodnej organizácii, predovšetkým na 11. ministerskej konferencii v argentínskom Buenos Aires v decembri. Hoci konferencia ministrov nepriniesla žiadne multilaterálne výsledky, EÚ potvrdila svoj pevný záväzok voči tejto organizácii a svoju ďalšiu podporu hľadaniu riešení dôležitých otázok globálneho multilaterálneho obchodného systému.

Prostredníctvom svojej stratégie pre prístup na trh je cieľom EÚ otvárať trhy rúcaním prekážok brániacich prístupu na trh na celom svete, pričom sa bude naďalej zasadzovať za vyvážený a zodpovedný obchod založený na pravidlách.

Európa, ktorá chráni

EÚ je odhodlaná presadzovať multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách, ktorý slúži ako základ prosperity a je nevyhnutný na to, aby sa z obchodu vo svete stala pozitívna sila. Jej obchodná politika takisto intenzívne bráni podniky a pracovníkov v EÚ, keď iní porušujú pravidlá globálneho obchodu alebo sa zapájajú do nekalých obchodných praktík.

EÚ je jedným z najaktívnejších a najúspešnejších používateľov mechanizmu Svetovej obchodnej organizácie na urovnávanie sporov. Keď zlyhajú diplomatické intervencie, EÚ neváha využiť tieto postupy na presadenie svojich práv v súlade s pravidlami tejto organizácie, aby zabezpečila, že získa všetky výhody členstva pre svoje podniky, pracovníkov a poľnohospodárov. Medzi príklady úspechov v roku 2017 patrí rozhodnutie Svetovej obchodnej organizácie, že ruský zákaz dovozu bravčového mäsa a výrobkov z neho z EÚ je protiprávny, čínske zrušenie obmedzení vývozu určitých kritických surovín a ruské zníženie dovozného cla na niekoľko výrobkov z EÚ.

V súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie a právnymi predpismi Únie uložila EÚ 34 opatrení na ochranu obchodu proti nekalým obchodným praktikám zo strany krajín mimo EÚ vrátane antidumpingových ciel na oceľ z Číny (antidumpingové clo je sadzba cla, ktorú domovská vláda ukladá zahraničným dovozom, o cene ktorých je presvedčená, že je nižšia ako reálna trhová hodnota). V roku 2017 EÚ uložila 11 opatrení na ochranu európskeho oceliarskeho priemyslu. Podľa verejne dostupných správ sa oceliarsky priemysel EÚ vracia k ziskovosti.

EÚ takisto chráni svoj priemysel, keď krajiny mimo EÚ uskutočňujú antidumpingové vyšetrovanie a vyšetrovanie na účely stanovenia vyrovnávacieho cla proti vývozu z Únie, ako boli nedávne konania začaté Austráliou (spracované rajčiaky), Čínou (zemiakový škrob) a Spojenými štátmi (olivy).

V decembri EÚ súhlasila s modernizáciou svojich antidumpingových a antisubvenčných nariadení, aby lepšie prispôsobila svoje nástroje na ochranu obchodu výzvam globálneho hospodárstva. Budú účinnejšie, transparentnejšie, spoločnosti ich budú môcť jednoduchšie využívať a v niektorých prípadoch umožnia EÚ uložiť vyššie clá na dumpingové výrobky. EÚ takisto zmenila spôsob výpočtu dumpingu pri antidumpingových prešetrovaniach dovozu z členských krajín Svetovej obchodnej organizácie, ak sú ceny a náklady deformované v dôsledku zásahu štátu.

Vývozcovia z EÚ stále na celom svete čelia prekážkam obchodu. Výročná správa Komisie o prekážkach obchodu a investíciám ukázala 10 % zvýšenie počtu prekážok obchodu, ktorým čelili vývozcovia z EÚ v roku 2016, pričom sa identifikovalo 372 prekážok vo viac ako 50 krajinách na celom svete. V správe sa uvádza, že 36 nových prekážok v roku 2016 by mohlo ovplyvniť vývoz z EÚ v hodnote 27 miliárd EUR, ale že stratégia Komisie pre prístup na trh uspela pri odstránení ďalších 20 prekážok, ktoré mali vplyv na vývoz v hodnote 4,2 miliardy EUR.

V septembri EÚ začala s Čínou, Latinskou Amerikou a juhovýchodnou Áziou tri programy kľúčovej spolupráce a pomoci v oblasti duševného vlastníctva. Cieľom je zredukovať objem nezákonného obchodu s tovarom, ktorý porušuje práva duševného vlastníctva umelcov, vynálezcov a značiek z Európskej únie, a presadzovať medzinárodnú ochranu týchto práv.

EÚ takisto podnikla konkrétne kroky na boj proti neetickým praktikám, ako je obchodovanie s konfliktnými minerálmi. Nové nariadenie na zastavenie obchodu s prírodnými zdrojmi, ktoré sa predávajú na účely financovania a udržiavania ozbrojeného násilia vo vojnových zónach, bolo prijaté v apríli a nadobudlo účinnosť o 2 mesiace neskôr. Nariadením sa ukladajú pravidlá náležitej starostlivosti spoločnostiam, ktoré dovážajú cín, tantal, volfrám, ich rudy a zlato. Uvedené kovy a rudy sa používajú na výrobu každodenných výrobkov, napríklad mobilných telefónov, automobilov a šperkov. Pravidlá sa budú od januára 2021 vzťahovať na 95 % dovozu do EÚ.

EÚ sa postavila aj proti mučeniu a trestu smrti a spolu s Argentínou a Mongolskom na pôde Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov založila v septembri Alianciu za obchod bez mučenia. Politickú deklaráciu podpísali delegácie z 58 krajín. Zaviazali sa ňou zaviesť opatrenia, napríklad právne predpisy a účinné systémy presadzovania predpisov, na obmedzenie a elimináciu obchodu s tovarom, ktorý možno využiť na vykonanie trestu smrti a na mučenie.

Európa, ktorá preberá vedúcu úlohu

Cieľom obchodných dohôd, ktoré EÚ uzavrela alebo o ktorých rokuje s krajinami na celom svete, je zabezpečiť, aby obchod slúžil všetkým. Tieto obchodné dohody otvárajú trhy a sú projekciou hodnôt EÚ, ako je ochrana pracovných práv a životného prostredia.

Vzhľadom na to Komisia navrhla začať rokovania s cieľom zriadiť mnohostranný súd na urovnávanie investičných sporov, ktorý by predstavoval zásadnú inováciu v oblasti globálneho riadenia.

Dohoda o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom

Japonsko je štvrtou najväčšou ekonomikou na svete. V júli sa EÚ a Japonsko v zásade dohodli na hlavných prvkoch Dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom a v decembri oznámili úspešné ukončenie záverečných rokovaní. Dohodou sa odstránia prekážky obchodu a EÚ a Japonsku pomôže spoločnými silami formovať pravidlá globálneho obchodu. Táto obchodná dohoda bude najdôležitejšou dvojstrannou dohodou, ktorú vôbec EÚ doteraz uzavrela.

Prvýkrát v prípade obchodnej dohody EÚ bude dohoda obsahovať špecifický záväzok dodržiavať Parížsku dohodu o zmene klímy a samostatnú kapitolu pre malé podniky týkajúcu sa transparentnosti a špecifickej inštitucionálnej štruktúry.

Dohoda o hospodárskom partnerstve odstráni prevažnú časť z jednomiliardového cla, ktoré každý rok zaplatia spoločnosti v EÚ. Vzrastie vďaka nej vývoz a vzniknú nové príležitosti pre podniky z EÚ, malé aj veľké, a súčasne aj pre ich zamestnancov a spotrebiteľov. Otvorí sa ňou japonský trh pre vývoz kľúčových poľnohospodárskych produktov z EÚ a rozšíria sa príležitosti v širokej škále sektorov. Hodnota vývozu z EÚ môže vzrásť až o 20 miliárd EUR. Dohodou sa takisto zjednoduší poskytovanie služieb firmami z EÚ v Japonsku, napríklad v námornej doprave a telekomunikáciách.

Dohoda o hospodárskom partnerstve stanovuje tie najvyššie štandardy v oblasti práce, bezpečnosti, ochrany životného prostredia a spotrebiteľov, plne zaručuje služby vo verejnom záujme a obsahuje osobitnú kapitolu o trvalo udržateľnom rozvoji. Súbežne s dohodou sa EÚ a Japonsko zaviazali uľahčiť toky údajov medzi oboma ekonomikami.

Komplexná hospodárska a obchodná dohoda s Kanadou

Komplexná hospodárska a obchodná dohoda EÚ s Kanadou sa začala predbežne vykonávať 21. septembra.

Obchodná dohoda medzi EÚ a Kanadou ušetrí podnikom viac ako 500 miliónov EUR ročne. Sú to finančné prostriedky, ktoré sa doteraz platili za clo na tovar, ktorý vyvážali do Kanady. Takmer 99 % z týchto úspor sa začalo počítať od prvého dňa platnosti dohody, čo zároveň poskytne podnikom z EÚ doteraz najlepší prístup ku kanadským verejným zákazkám na federálnej, provinčnej a obecnej úrovni.

Všetky podniky ušetria čas a peniaze vďaka zníženým nákladom na jednotku súvisiacim s vývozom, napríklad tým, že sa vyhnú požiadavkám na dvojité testovanie, zdĺhavým colným postupom a vysokým právnym poplatkom.

Dohoda s Kanadou vytvorí nové príležitosti pre poľnohospodárov a výrobcov potravín z EÚ. V prípade niektorých výrobkov EÚ otvorila svoj trh obmedzeným a kalibrovaným spôsobom. Väčší prístup Kanady na trh EÚ je vyvážený tým, že Kanada otvára svoj vlastný trh v odvetviach, v ktorých majú výrobcovia v Európskej únii veľký záujem zvýšiť vývoz, napríklad syr, víno, liehoviny a destiláty, ovocie a zelenina a spracované výrobky. Obchodná dohoda takisto chráni 143 vysokokvalitných jedinečných regionálnych potravinových výrobkov a nápojov z EÚ (známych ako produkty so zemepisným označením) na kanadskom trhu tak, že tovar, ktorý ich napodobňuje, nebude možné predávať s rovnakým názvom. V dohode sa ochraňuje duševné vlastníctvo a pravidlá v Kanade sa zosúlaďujú s právnymi predpismi EÚ na ochranu nových technológií a správu digitálnych práv.

Všetkých 500 miliónov spotrebiteľov v EÚ bude mať z dohody takisto úžitok, pretože iba výrobky a služby, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi EÚ, budú môcť vstupovať na trh. Znamená to, že sa zmluvou nezmení spôsob, akým EÚ reguluje bezpečnosť potravín vrátane pravidiel týkajúcich sa výrobkov, ktoré obsahujú geneticky modifikované organizmy, a zákazu hormonálne upravovaného hovädzieho mäsa.

Dohoda poskytuje väčšiu právnu istotu v oblasti ekonomiky služieb, lepšiu mobilitu pre zamestnancov spoločností a rámec na uznávanie odborných kvalifikácií od architektov po žeriavnikov.

Transparentný a inkluzívny proces rokovaní

Transparentnosť voči verejnosti a jej zapojenie zostali v roku 2017 nevyhnutnosťou na zaručenie demokracie, dôvery verejnosti a zodpovednosti v obchodnej politike. Transparentnosť a zapojenie verejnosti musia existovať pred rokovaniami, počas nich aj po rokovaniach, ako aj pri vykonávaní dohôd. V roku 2017 podnikla EÚ ďalšie kroky v tejto oblasti, čím sa stala lídrom na poli transparentnosti v obchodnej politike.

V septembri Komisia uverejnila svoje odporúčania o začatí rokovaní o obchodných dohodách s Austráliou a Novým Zélandom a o zriadení mnohostranného investičného súdu. Odporúčania sa automaticky zaslali Európskemu parlamentu a všetkým národným parlamentom členských štátov v rovnakom čase, ako boli odoslané do Rady. Národným parlamentom a zainteresovaným stranám to umožní v najskoršom možnom štádiu ľahšie predkladať stanoviská vládam, ktoré ich zastupujú v diskusiách v Rade. Rada zverejnila smernice na rokovania pre Dohodu o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom.

Komisia aj naďalej uverejňovala správy o kolách rokovaní, pozičné dokumenty a návrhy textu obchodných dohôd, o ktorých rokuje. Takisto zverejnila rozsiahly dodatočný materiál o obchodných dohodách EÚ s Kanadou a Japonskom, aby sa o nich verejnosť a podniky dozvedeli a dokázali ich využiť.

V priebehu roka Komisia uverejnila svoju prvú súhrnnú výročnú správu, v ktorej hodnotila vykonávanie obchodných dohôd EÚ. Ďalším inštitúciám EÚ, zainteresovaným stranám a občianskej spoločnosti to umožnilo kontrolovať spôsob vykonávania dohôd zo strany EÚ. Komisia takisto vypracováva pravidelné posúdenia vplyvu, posúdenia vplyvu na udržateľnosť a hodnotenia svojich obchodných rokovaní a následných dohôd. Súčasťou týchto úloh sú podrobné konzultácie so zainteresovanými stranami a pravidelné stretnutia s občianskou spoločnosťou počas celého procesu.

V decembri Komisia zriadila skupinu expertov pre obchodné dohody EÚ. Je to poradný orgán zložený z odborových zväzov, organizácií zamestnávateľov, spotrebiteľských skupín a iných mimovládnych organizácií. Poskytuje Komisii rôzne perspektívy pohľadu na obchod a názory naň.

Ďalšie obchodné rokovania

Počas roka pokračovala práca na otváraní nových trhov pre vývoz z EÚ tak, že sa zvyšoval počet partnerov, s ktorými má EÚ obchodné dohody, z aktuálneho počtu 91. EÚ začala nové obchodné rokovania a dosiahla dobrý pokrok v prebiehajúcich rozhovoroch. Keďže sa rokovania o transatlantickej obchodnej a investičnej dohode so Spojenými štátmi zastavili, zameranie EÚ na obchod v súvislosti so Spojenými štátmi je nasmerované na identifikovanie oblastí, v ktorých by mali užšie spolupracovať, aby prispeli k lepšiemu spoločnému riešeniu globálnych výziev. Zároveň tieto strany podpísali dvojstrannú dohodu o poistení a zaistení, ktorá posilní ochranu spotrebiteľov a zníži náklady a byrokraciu pre poisťovateľov a zaisťovateľov z EÚ podnikajúcich v Spojených štátoch.

Južné a východné susedstvo

V južnom susedstve sa EÚ zamerala na rokovania o prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu s Tuniskom, čím stanovila tempo na dosiahnutie pokroku v severnej Afrike. Komisia a Medzinárodné obchodné centrum v Ženeve zriadili v júni ako doplnok k rokovaniam poradenské centrum EuroMed Trade Helpdesk. Poskytovaním základných informácií o trhoch, clách a požiadavkách na dovoz podnikom má poradenské centrum za cieľ posilňovať hospodárske vzťahy medzi EÚ a deviatimi partnermi zo Stredozemia, ako aj medzi krajinami Stredozemia navzájom.

Vo východnom susedstve sa EÚ sústredila na vykonávanie svojich dohôd o prehĺbených a komplexných zónach voľného obchodu s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou.

Latinská Amerika

EÚ pokračovala v rokovaniach, ktoré sa začali v roku 2016, o modernizácii obchodnej dohody, ktorú podpísala s Mexikom v roku 2000. Uskutočnilo sa päť kôl rokovaní a dosiahol sa dobrý pokrok. Nová dohoda zjednoduší administratívne zaťaženie, zredukuje byrokraciu, posilní rast a konkurencieschopnosť, rozšíri možnosti výberu pre spotrebiteľov a vytvorí pracovné miesta na oboch stranách, pričom bude podporovať trvalo udržateľný rozvoj. V súlade s progresívnym programom obchodu EÚ dohoda obsahuje konkrétne protikorupčné ustanovenia.

V roku 2017 pokračovali obchodné rozhovory so štyrmi zakladajúcimi členmi obchodného zoskupenia Mercosur (Argentínou, Brazíliou, Paraguajom a Uruguajom). Cieľom rozhovorov je integrovať dva regionálne trhy, znížiť clá, výrazne zvýšiť počet obchodných príležitostí v Mercosure, rozšíriť výber, ktorý zákazníci majú, zjednodušiť administratívne zaťaženia, zredukovať byrokraciu, posilniť rast a konkurencieschopnosť a vytvárať pracovné miesta na oboch stranách.

V novembri EÚ začala rokovať s Čile s cieľom aktualizovať Dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Čile z roku 2002. V rámci modernizácie existujúcej dohody EÚ navrhne zahrnutie pilotných ustanovení o rodovej rovnosti.

Ázia a Australázia

Pokračovali aj rokovania o obchodných dohodách s Indonéziou a Filipínami. Cieľom rozhovorov je zvýšiť objem obchodu medzi EÚ a týmito dvoma krajinami a rozšíriť priame investície. Zámerom je dosiahnuť dohody podobné dohodám podpísaným so Singapurom v roku 2014 a s Vietnamom v roku 2015. Počas roku EÚ absolvovala tri kolá rokovaní s Indonéziou a dve kolá s Filipínami.

V marci sa EÚ a Združenie národov juhovýchodnej Ázie dohodli, že podniknú nové kroky na obnovenie rozhovorov o voľnom obchode medzi týmito dvoma regiónmi.

EÚ takisto absolvovala štyri kolá rozhovorov pri rokovaniach o investičnej dohode s Čínou. Svoje rokovania však pozastavila pre investičnú dohodu s Mjanmarskom/Barmou. Komisia navrhla začatie obchodných rozhovorov s Austráliou a Novým Zélandom.

Africké, karibské a tichomorské krajiny

Dohoda EÚ o hospodárskom partnerstve s Juhoafrickým rozvojovým spoločenstvom sa začala vykonávať na začiatku roku 2017. Podobné dohody s Pobrežím Slonoviny a Ghanou sa začali vykonávať počas jari. V júli bola dohoda EÚ o hospodárskom partnerstve s východoafrickými a juhoafrickými krajinami Madagaskar, Maurícius, Seychely a Zimbabwe ďalej posilnená pridaním Komor.

Boj proti terorizmu a trestnej činnosti v Európe

Nové pravidlá boja proti terorizmu a praniu špinavých peňazí

V nadväznosti na Európsky program v oblasti bezpečnosti Európska Komisia pokračovala v práci na budovaní účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie. V roku 2017 prijala Únia opatrenia, aby zabránila teroristom v páchaní útokov, uľahčila výmenu informácií medzi členskými štátmi a chránila svojich občanov na internete.

V marci bol prijatý nový právny predpis, ktorým sa kriminalizuje cestovanie do zahraničia a výcvik na teroristické účely. Posilnia sa ním aj práva obetí terorizmu a zabezpečí, aby im bola bezprostredne po útoku a tak dlho, ako bude potrebné, poskytnutá špecializovaná pomoc.

Úspešne pokračovali rokovania s Európskym parlamentom a Radou Európskej únie o prísnejších pravidlách EÚ s cieľom kriminalizovať pranie špinavých peňazí, sprísniť kontrolu peňažných tokov a zmraziť a skonfiškovať majetok z trestnej činnosti.

V decembri dosiahli Parlament a Rada politickú dohodu o návrhu Komisie na zmenu štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí. Tým sa podstatne zvýši transparentnosť skutočného vlastníctva právnych subjektov a správ zvereného majetku (trustov) a zakáže anonymita pri rôznych finančných produktoch. Tieto opatrenia poskytnú veľmi užitočné nástroje na boj proti praniu špinavých peňazía financovaniu terorizmu.

Na základe správy z júna o posudzovaní rizík spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, ktoré majú vplyv na vnútorný trh a súvisia s cezhraničnou činnosťou, boli navrhnuté odporúčania pre členské štáty a európske orgány dohľadu.

Boj proti terorizmu online

Na júlovom samite G20 v nemeckom Hamburgu bol Jean-Claude Juncker, predseda Európskej komisie, jedným z lídrov, ktorí navrhli a schválili akčný plán na boj proti terorizmu, ktorý zahŕňa boj proti používaniu internetu na teroristické účely. Od spustenia internetového fóra EÚ v roku 2015 sa podnikli konkrétne kroky, aby sa medzinárodným teroristickým skupinám zabránilo zneužívať internet. Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva odstránila približne 86 % obsahu nahláseného internetovým spoločnostiam. V júli fórum vypracovalo svoj vlastný akčný plán na boj proti teroristickému obsahu na internete, ktorý vyzýva na okamžitý pokrok v širokej škále oblastí a zriaďuje pravidelný mechanizmus podávania správ na meranie a hodnotenie výsledkov.

V decembri Komisia ako súčasť svojho programu posilnenia občianskej spoločnosti ďalej podporovala organizácie občianskej spoločnosti tým, že poskytovala na internete pozitívne alternatívne argumenty na správy násilných extrémistov a teroristov. Na program boli vyčlenené finančné prostriedky vo výške 6 miliónov EUR.

Boj proti nelegálnym drogám

Nové nariadenie o systéme včasného varovania a postupe posudzovania rizika v oblasti nových psychoaktívnych látok a nová smernica s cieľom zahrnúť nové psychoaktívne látky do vymedzenia pojmu drogy boli prijaté v roku 2017. Komisia nato v decembri navrhla zakázať sedem nových psychoaktívnych látok v celej Európskej únii dodatočne k deviatim, ktoré už boli zakázané skôr v roku 2017.

Obchodovanie s ľuďmi

Komisia prijala v decembri oznámenie s cieľom riešiť obchodovanie s ľuďmi a zaviazala sa stanoviť nové priority, ktoré sa majú realizovať v nasledujúcom období. V prioritách Komisie sú určené kľúčové oblasti, ktoré si vyžadujú okamžité opatrenia zo strany EÚ a členských štátov na rozbitie spôsobu práce obchodníkov s ľuďmi, posilnenie práv obetí a zintenzívnenie vnútorných a vonkajších opatrení EÚ pri poskytovaní koordinovanej a konzistentnej reakcie.

Trestná a civilná justícia

Zintenzívnenie boja proti trestným činom poškodzujúcim rozpočet EÚ

V júli dosiahla EÚ významný prelom v otázke trestných činov poškodzujúcich rozpočet EÚ, keď Parlament a Rada prijali novú smernicu na boj proti podvodom, korupcii a iným trestným činom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, vrátane závažných cezhraničných prípadov podvodu v oblasti DPH. Odhaduje sa, že podvod v oblasti DPH, ktorý vyplýva z obchodu v rámci EÚ, predstavuje 50 miliárd EUR ročne.

Významným krokom vpred bola dohoda 20 členských štátov v novembri o zriadení Európskej prokuratúry, ktorá bude zodpovedná za vyšetrovanie a stíhanie tých, ktorí páchajú trestné činy poškodzujúce finančné záujmy EÚ, a za ich postavenie pred súd. Očakáva sa, že svoju činnosť začne koncom roka 2020.

Efektívnejšia výmena informácií z registrov trestov

Európsky informačný systém registrov trestov, vytvorený v roku 2012, umožňuje elektronickú výmenu informácií o záznamoch osôb odsúdených za trestný čin v členských štátoch EÚ. V júni bola uverejnená prvá správa o tom, ako členské štáty systém využívajú. Rokovania o zjednodušení výmeny informácií z registrov trestov občanov z krajín mimo EÚ pokračovali v roku 2017.

Ochrana dieťaťa, keď dôjde k rozchodu rodičov z rôznych krajín

S cieľom pomôcť rozšíriť medzinárodnú ochranu proti únosom detí Komisia v júli navrhla, aby boli niektoré členské štáty v mene EÚ oprávnené prijať pristúpenie 10 krajín mimo EÚ k Haagskemu dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí.

Pomoc podnikom v EÚ

Nový systém prepojenia obchodných registrov, spustený v júni, poskytuje rýchlejší a jednoduchší prístup k informáciám o spoločnostiach v EÚ. To zjednoduší cezhraničný obchod a pomôže zvýšiť dôveru v jednotný trh.

Spoločnosti s ťažkosťami môžu využívať lepšie pravidlá v oblasti platobnej neschopnosti vďaka novému právnemu predpisu uľahčujúcemu cezhraničné insolvenčné konania, ktorý začal platiťv roku 2017. Pokročilo sa aj v rokovaniach o navrhovaných pravidlách týkajúcich sa vnútroštátnych insolvenčných konaní s cieľom zriadiť systémy reštrukturalizácie a dať podnikateľom druhú šancu.

Zlepšenie správy a riadenia spoločností

V máji sa právny predpis o právach akcionárov posilnil novými ustanoveniami na zlepšenie správy a riadenia spoločností, zjednodušenie výkonu práv akcionárov a zameranie sa na dlhodobejšie investovanie. Prijala sa aj zmena existujúcich pravidiel týkajúcich sa správy a riadenia spoločnostía odmeňovania v investičných spoločnostiach.

Základné práva a justičné systémy

Dodržiavanie zásad právneho štátu

Komisia pokračovala v úsilí podporovať a presadzovať dodržiavanie zásad právneho štátu v Európskej únii a ďalej povzbudzovať členské štáty, aby zlepšovali nezávislosť, kvalitu a účinnosť svojich vnútroštátnych justičných systémov. Tieto systémy sú nevyhnutné na udržanie právneho štátu, rovnaké uplatňovanie práva EÚ a vytvorenie prostredia priaznivého pre podnikanie a investície.Z porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície za rok 2017 vyplýva, že napriek dosiahnutému ďalšiemu pokroku niektoré členské štáty ešte stále čelia výzvam.

Komisia pokračovala počas celého roka v dialógu s Poľskom na základe rámca pre právny štát. V júli poslala poľskej vláde tretie odporúčanie o právnom štáte, v ktorom vysvetľuje svoje obavy v súvislosti s plánovanou reformou súdnictva a so zmenami ústavného súdu. V decembri Komisia dospelak záveru, že existuje jasné riziko vážneho porušenia zásad právneho štátu v Poľsku, a navrhla, aby Rada prijala rozhodnutie podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii. K návrhu bolo pripojené štvrté odporúčanie o právnom štáte, v ktorom sa jasne stanovujú opatrenia, ktoré môžu poľské orgány prijať na nápravu súčasnej situácie. Komisia ďalej postúpila prípad Poľska Súdnemu dvoru Európskej únie za porušovanie práva EÚ v dôsledku poľského zákona o organizácii všeobecných súdov.

Silnejšia ochrana osobných údajov

Pokračovala spolupráca s členskými štátmi, vnútroštátnymi orgánmi pre ochranu osobných údajova s inými zainteresovanými stranami na príprave nových pravidiel ochrany osobných údajov, ktoré sa začnú uplatňovať od mája 2018. Nové pravidlá poskytnú ľuďom väčšiu kontrolu nad ich osobnými údajmi a zjednodušia postupy pre podniky. Zmeny sú navrhnuté tak, aby sa zabezpečilo, že osobné údaje jednotlivcov v EÚ sú chránené bez ohľadu na to, kde sa zasielajú, spracúvajú alebo uskladňujú, aj keď je to mimo EÚ.

V januári Komisia vypracovala stratégiu týkajúcu sa presadzovania medzinárodných noriem ochrany osobných údajov s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany osobných údajov a zároveň zjednodušiť ich toky, či už na komerčné účely alebo účely presadzovania práva. Závery o primeranosti, v ktorých sa vyžaduje, aby v krajine mimo EÚ existovali pravidlá ochrany osobných údajov porovnateľnés pravidlami v EÚ, sú kľúčovými prvkami tejto stratégie.

Únia skúma možnosť zapájať sa do dialógov o primeranosti s príslušnými obchodnými partnermia s krajinami, ktoré zohrávajú priekopnícku úlohu v ochrane osobných údajov vo svojom regióne. Medzi kľúčové oblasti patria východná Ázia, juhovýchodná Ázia, Latinská Amerika a európske susedstvo.V roku 2017 sa začali dialógy s Japonskom a Južnou Kóreou.

V septembri 2017 sa vykonalo prvé ročné preskúmanie štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA, ktorý funguje od júla 2016. Na základe preskúmania a podľa vyjadrenia v záverečnej správe Komisia dospela k názoru, že štít na ochranu osobných údajov ďalej poskytuje primeranú úroveň ochrany, avšak konštatovala, že existuje ešte stále priestor na zlepšenie, a preto vydala viaceré odporúčania. Vo februári nadobudla platnosť aj zastrešujúca dohoda medzi EÚ a USA, ktorou sa zabezpečujú štandardy v oblasti ochrany osobných údajov pri ich prenosoch medzi EÚ a Spojenými štátmi na účely spolupráce v oblasti presadzovania práva.

Ochrana práv a boj proti diskriminácii

Boj proti trestným činom z nenávisti a nenávistným prejavom na internete aj mimo neho

Takmer dva roky po prijatí kódexu správania EÚ pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete reagujú internetové spoločnosti na nezákonný obsah rýchlejšie a efektívnejšie v súlades právom EÚ.

V priebehu roka 2017 Komisia úzko spolupracovala so židovskými a moslimskými komunitami v EÚa s inými organizáciami v boji proti rasizmu, diskriminácii a všetkým formám neznášanlivosti. Načúvala obavám a zdieľala informácie o činnostiach EÚ.

Komisia v rámci svojej skupiny na vysokej úrovni pre boj proti rasizmu poskytla aj cielené financovanie zo zdrojov EÚ a vypracovala operatívne usmernenia, ako pomáhať obetiam a odborne pripraviť políciu a sudcov, aby dokázali odhaliť činy z nenávisti. Vnútroštátne orgány sa 6. decembra dohodli na kľúčových zásadách zaznamenávania údajov o trestných činoch z nenávisti, ktoré boli vypracovanév spolupráci s Komisiou a Agentúrou Európskej únie pre základné práva.

Uplatňovanie Charty základných práv EÚ

V máji 2017 bola uverejnená správa o uplatňovaní Charty základných práv EÚ v roku 2016. V októbri Rada prijala svoje závery k nej, v ktorých poznamenala, že prijatím súboru právnych nástrojov boli viaceré práva v predchádzajúcom roku posilnené. Išlo o prezumpciu neviny, právo byť prítomný na konaní pred súdom, právnu pomoc a procesné záruky pre deti, ako aj komplexný súbor pravidiel ochrany osobných údajov, ktorý začne platiť od 25. mája 2018 v celej EÚ a pomôže občanom získať znovu kontrolu nad svojimi údajmi.

Komisia postúpila 7. decembra prípad Maďarska Súdnemu dvoru Európskej únie pre jeho zákon o mimovládnych organizáciách financovaných zo zahraničia a zákon o vysokoškolskom vzdelávaní, aby zabezpečila dodržiavanie Charty základných práv Európskej únie.

Boj proti diskriminácii

V roku 2017 pokračovala EÚ v boji proti diskriminácii a realizovala súbor opatrení na dosiahnutie pokroku v oblasti rovnosti lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb. Hlavné úspechy zahŕňali kampaň „Všetci máme rovnaké sny“ a prijatie charty o diverzite a inklúzii pre zamestnancov Komisie.

Strednodobé preskúmanie rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov zhodnotilo pokrok, ktorý dosiahli členské štáty pri zlepšovaní života najväčšej etnickej menšiny v Európe. Poukazuje na to, ako sa situácia rómskeho obyvateľstva od roku 2011 pomaly zlepšovala, ale zároveň zdôrazňuje, že až 80 % rómskej populácie stále ohrozuje chudoba.

Boj proti násiliu páchanom na ženách

V roku 2017 prijala EÚ opatrenia na zvyšovanie povedomia o násilí páchanom na ženách a dievčatách v členských štátoch. Kampaň „NON.NO.NEIN.“ financovaná z EÚ vyzýva každého – mužov i ženy – aby sa postavili proti rodovo podmienenému násiliu.

V júni podpísala EÚ Istanbulský dohovor. Táto medzinárodná dohoda je prvou európskou dohodou, ktorá stanovuje právne záväzné normy prevencie násilia na ženách a domáceho násilia, ochrany obetí a trestania páchateľov.

Ochrana práv ľudí so zdravotným postihnutím

Zo správy o súčasnom stave vykonávania európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia od roku 2010, ktorá bola v priebehu roka vypracovaná, vyplynulo, že konkrétny pokrok sa dosiahol vo všetkých ôsmich prioritných oblastiach (prístupnosť, účasť, rovnosť, zamestnanosť, vzdelávaniea odborná príprava, sociálna ochrana, zdravie a vonkajšia činnosť).

Medzi úspechy patril aj návrh Komisie na Európsky akt o prístupnosti. Ide o smernicu priaznivú pre podniky, ktorou sa zlepší prístupnosť určitých každodenných výrobkov a služieb, ako sú mobilné telefóny, počítače, elektronické knihy, elektronický obchod a bankové služby. V roku 2017 prijal Parlament správu o tomto návrhu a Rada prijala všeobecné smerovanie.

S cieľom pomôcť ľuďom so zdravotným postihnutím ľahšie cestovať v rámci Európskej únie testuje Únia preukaz EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím v ôsmich členských štátoch (Belgicko, Estónsko, Taliansko, Cyprus, Malta, Rumunsko, Slovinsko a Fínsko). V týchto členských štátoch preukaz zabezpečí osobám so zdravotným postihnutím rovnaký prístup k určitým konkrétnym výhodám v oblasti kultúry, voľného času, športu a dopravy. Prvé preukazy boli k dispozícii v roku 2017.

Občianstvo Európskej únie

V správe o občianstve EÚ za rok 2017 sa uvádzajú opatrenia zamerané na zaistenie toho, aby občania mohli v plnej miere uplatňovať svoje práva pri práci, cestovaní, štúdiu alebo pri účasti vo voľbách.

Ochrana spotrebiteľov

Systém EÚ na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných nepotravinárskych výrobkoch, ktorý umožňuje rýchlu výmenu informácií medzi členskými štátmi EÚ a inými krajinami patriacimi do systému, sa naďalej zameriaval na ochranu zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov. Počas roka bolo 31 vnútroštátnym orgánom zúčastňujúcim sa na systéme zaslaných 2 201 oznámení a 3 952 reakciív súvislosti s nebezpečnými výrobkami.

Podobne systém rýchleho varovania pre potraviny a krmivá nepretržite umožňuje členským štátom EÚ a iným krajinám vymieňať si informácie a spoločne reagovať na hrozby týkajúce sa bezpečnosti potravín. Vo výročnej správe za rok 2016, uverejnenej v marci 2017, sa poukázalo na úspech integrovaného prístupu EÚ k bezpečnosti potravín. Tento prístup sa ďalej zintenzívni na základe získaných poznatkov z incidentu týkajúceho sa kontaminácie fipronilom počas leta. Na ministerskej konferencii, ktorú Komisia usporiadala 26. septembra 2017, sa členské štáty a Komisia dohodli na viacerých konkrétnych opatreniach, ktorých cieľom je posilniť boj EÚ proti potravinovým podvodoma nezákonným činnostiam, ktoré majú vplyv na bezpečnosť potravinového reťazca.

Únia prijíma opatrenia na riešenie otázky dvojakej kvality potravín v EÚ. V septembri Komisia vydala usmernenia, ktoré pomôžu vnútroštátnym orgánom lepšie zakročiť proti nekalým praktikám.

Komisia uvoľnila 1 milión EUR pre členské štáty na financovanie štúdií či opatrení na presadzovanie práva a poskytla ďalší 1 milión EUR Spoločnému výskumnému centru na vývoj a implementáciu harmonizovaného postupu testovania. Súbežne sa zapojila do konštruktívneho dialógu s priemyselným odvetvím a všetkými kľúčovými subjektmi, ktorých sa táto problematika týka. Výrobcovia a združenia výrobcov sa takisto zaviazali, že vypracujú kódex správania.

V rámci pokračujúceho úsilia v roku 2017 pri ochrane záujmov spotrebiteľov v kontexte škandálu s emisiami automobilky Volkswagen úrady EÚ na ochranu spotrebiteľa spolu s Komisiou naliehali, aby spoločnosť Volkswagen dokončila opravy všetkých dotknutých automobilov a uplatnila ďalšie opatrenia na vybudovanie dôvery.

Komisia predložila v marci akčný plán stanovujúci spôsoby, ktoré umožnia spotrebiteľom získať lepší prístup k väčšiemu sortimentu finančných služieb v celej EÚ. Ďalej pracuje aj na zmene nariadeniao cezhraničných platbách s cieľom znížiť poplatky za platby v iných menách než euro, rozvíja zásady pre webové porovnávacie stránky, ktoré sa zaoberajú finančnými produktmi, a dokončuje prácu na transparentnom stanovovaní cien pri prenájme vozidiel.

Aj na veciach s nízkou hodnotou sporu záleží

V priebehu roka nadobudli účinnosť revidované pravidlá, ktoré prinesú zrýchlenie, zlacneniea uľahčenie európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Súčasné pravidlá sa vzťahujú na pohľadávky do 5 000 EUR (predtým do 2 000 EUR) a uľahčujú celý proces.

Ochrana spotrebiteľov na internete

Rastúci význam elektronického obchodu a zvyšujúci počet online obchodov a elektronických služieb vytvorili nové výzvy na presadzovanie právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa. V decembri bolo prijaté nové nariadenie na zaistenie toho, aby vnútroštátne orgány získali väčšie právomoci na boj proti nezákonným praktikám, ktoré sa šíria online v rámci jednotného trhu. Zavádza sa ním postup koordinácie v rámci celej EÚ, ktorým sa bude efektívne a konzistentne bojovať proti takýmto praktikám nadnárodných obchodníkov. Nadobudne účinnosť 17. januára 2020.

Pokročilo sa v rokovaniach o dvoch dôležitých návrhoch zmluvných pravidiel: o dodávaní digitálneho obsahu a o predaji tovaru cez internet. V októbri Komisia predložila zmenený návrh s cieľom zabezpečiť konzistentnú koncepciu predaja tovaru cez internet aj mimo neho. Rozšíril sa ním rozsah pôsobnosti druhej iniciatívy od online predaja tovaru na každý takýto predaj. Tieto dva návrhy budú chrániť spotrebiteľov, ktorí kupujú tovar alebo digitálny obsah.

Kontrola vhodnosti spotrebiteľských práv

Kontrola vhodnosti spotrebiteľského práva EÚ v máji ukázala, že hoci ľudia v EÚ požívajú silné práva, v rámci vnútorného trhu existuje ešte priestor na zlepšenie ochrany spotrebiteľa. Uskutočniť by sa to dalo najmä lepšou informovanosťou o existujúcich právach a zabezpečením ich účinného presadzovania.

rescEU

Z Fondu solidarity Európskej únie boli viackrát uvoľnené finančné prostriedky na poskytnutie pomoci Taliansku, Spojenému kráľovstvu, Cypru a Portugalsku, ktoré v rokoch 2015, 2016 a 2017 čelili prírodným katastrofám.

Len v roku 2017 zahynulo v EÚ v dôsledku prírodných katastrof viac ako 200 ľudí a bolo zničených vyše 1 milión hektárov lesa. V reakcii na stále častejšie prírodné katastrofy, ktoré postihli členské štáty v posledných rokoch, Komisia v novembri navrhla posilniť mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany zriadením nového systému určeného na zvýšenie celkovej kapacity v oblasti reakcie na katastrofys názvom rescEU.

Vytvorí sa ním rezervný zoznam vlastnej kapacity Európskej únie a podporí združovanie pomoci v rámci európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany. Zameria sa tiež na posilnenie investícií do prevencie a pripravenosti. Návrh predstavuje opatrný kompromis medzi solidaritou v EÚ a zodpovednosťou členských štátov, čím prispeje k dosiahnutiu cieľa „Európa, ktorá chráni“.

Európska migračná agenda

V roku 2017 Európska komisia pokračovala vo vykonávaní európskej migračnej agendy a navrhovala opatrenia na riešenie pretrvávajúcich výziev. Usilovala sa vybaviť EÚ nástrojmi na lepšie riadenie migrácie v strednodobom a dlhodobom horizonte, predovšetkým v oblastiach neregulárnej migrácie, hraníc, azylu a legálnej migrácie.

Ochrana ľudí v núdzi

Od roku 2015 grécke a talianske orgány s pomocou Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž a prostredníctvom operácie Sophia prispeli k záchrane viac ako 620 000 ľudí v Stredozemnom a Egejskom mori. EÚ narúša činnosť zločineckých prevádzačských sietí v centrálnom Stredozemí a v Egejskom mori za pomoci tureckých orgánov a NATO.

V roku 2017 dostalo medzinárodnú ochranu celkove 313 050 žiadateľov o azyl.

V priebehu roka Komisia predložila niekoľko správ o pokroku týkajúcich sa opatrení prijatých na základe európskej migračnej agendy s cieľom stabilizovať toky a lepšie riadiť vonkajšie hranice EÚ. Správy sa zamerali na premiestnenie a presídlenie, vykonávanie vyhlásenia EÚ a Turecka, operácie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a rámec pre partnerstvo v oblasti migrácie. Ukázalo sa v nich, že sa dosiahol výrazný pokrok vo všetkých oblastiach, a stanovili sa ďalšie kroky.

Okrem toho v apríli Komisia stanovila prioritné opatrenia na ochranu migrujúcich detí nad rámec dodatočných záruk navrhovaných v reforme spoločného európskeho azylového systému. Jedno z prioritných opatrení zahŕňa začlenenie detí do novej krajiny príchodu vrátane toho, že im bude poskytnutá správna identifikácia, dobré podmienky prijatia a prístup k vzdelávaniu.

Premiestňovanie a presídľovanie

Väčšina členských štátov sa zapája do premiestňovania v rámci EÚ s cieľom zmierniť tlak na Grécko a  Taliansko. V novembri Komisia predložila svoju najnovšiu správu o pokroku týkajúcu sa európskej migračnej agendy. Počet ľudí premiestnených v roku 2017 výrazne stúpol v porovnaní s predchádzajúcim rokom, čo je dôkazom toho, že premiestňovanie funguje vtedy, keď všetky strany splnia svoje záväzky. Iba v roku 2017 bolo premiestnených 22 215 ľudí. Celkove bolo od septembra 2015 premiestnených 33 140 ľudí, pričom 21 704 z nich bolo premiestnených z Grécka a 11 436 z Talianska, t. j. 93 % zo všetkých oprávnených ľudí. Hlavný cieľ núdzového plánu, ktorým je premiestniť všetkých oprávnených žiadateľov z Grécka a Talianska, je preto dosiahnuteľný. Hoci väčšina členských štátov bola aktívna, pravidelne dávali prísľuby a uskutočňovali premiestnenia, niektoré sa nezapojili. V roku 2017 Komisia začala konanie o nesplnení povinnosti proti trom členským štátom (Českej republike, Maďarsku a Poľsku) pre nevykonávanie rozhodnutí Rady Európskej únie o premiestňovaní z roku 2015 a v decembri sa Komisia rozhodla postúpiť prípady týchto členských štátov Súdnemu dvoru Európskej únie.

Systémy presídľovania sú zavedené od júla 2015 s cieľom vytvoriť legálne a bezpečné spôsoby presunu pre zraniteľné osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. Viac ako 26 000 ľudí bolo presídlených do 21 členských štátov EÚ, ako aj na Island a do Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska. V septembri Komisia vyzvala členské štáty, aby presídlili aspoň ďalších 50 000 ľudí, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, v nasledujúcich dvoch rokoch (do 31. októbra 2019) z Jordánska, Libanonu, Turecka a afrických krajín pozdĺž migračnej trasy cez centrálne Stredozemie. Celkový počet prijatých prísľubov do konca roka bol 39 839.

Vyhlásenie EÚ a Turecka

Vyhlásenie EÚ a Turecka naďalej prináša konkrétne výsledky a zabezpečuje účinné riadenie migračných tokov vo východnom Stredozemí. Počet denných prekročení hranice zostal približne na hodnote 86 za deň, pričom výrazne klesá počet obetí. Počet príchodov sa znížil o 97 % v porovnaní so situáciou pred začatím uplatňovania vyhlásenia. Tempo návratových operácií sa zvýšilo, keď bolo vrátených 2 032 migrantov. Z toho bolo 228 Sýrčanov.

EÚ a Turecko zrýchlili finančnú podporu na základe nástroja pre utečencov v Turecku. Boli pridelené 3 miliardy EUR z prostriedkov vyčlenených v rámci tohto nástroja a celkove sa vyplatilo 1,85 miliardy EUR. V roku 2017 sa podporilo takmer 1,2 milióna utečencov v Turecku z núdzovej záchrannej sociálnej siete a predpokladá sa, že sa počet podporovaných Sýrčanov zvýši na 1,3 milióna. Aspekt vyhlásenia týkajúci sa presídľovania napreduje dobre. Do konca decembra bolo viac ako 11 700 Sýrčanov presídlených z Turecka do 16 členských štátov.

Návrat a readmisia

V marci Komisia zdôraznila potrebu posilniť politiku EÚ v oblasti návratu a vypracovala obnovený akčný plán v oblasti návratu a súbor odporúčaní pre členské štáty o zefektívnení postupov. V septembri nasledovala zrevidovaná príručka o návrate. Podpora pre členské štáty pri návrate neregulárnych migrantov je jednou z priorít Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, čo prinieslo pozitívne výsledky. Tempo návratových operácií koordinovaných agentúrou naďalej rástlo a dosiahlo počet 350 takýchto operácií v roku 2017.

Boj proti prevádzačstvu migrantov

Akčný plán EÚ proti prevádzaniu migrantov prijatý v máji 2015 sa naďalej vykonával. Európske stredisko pre boj proti prevádzačstvu Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva poskytlo základnú podporu vo viac ako 2 000 prípadoch od svojho vzniku v roku 2016 a naplno podporilo viac ako 90 prípadov s vysokou prioritou. V roku 2017 Komisia zriadila sieť národných kontaktných miest na zjednodušenie strategickej spolupráce medzi členskými štátmi a na výmenu informácií a najlepších postupov na riešenie prevádzačstva migrantov.

Záchrana životov na mori a vykonávanie prístupu založeného na hotspotoch

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž začala fungovať v roku 2017. Agentúra poskytuje členským štátom v prvej línii vyše 1 700 príslušníkov pohraničnej stráže a podporného personálu. Boli zriadené aj rezervy rýchleho zásahu odborníkov a vybavenia a možno ich mobilizovať v prípade potreby rýchleho pohraničného zásahu.

Úloha a činnosti agentúry sa neskôr posilnili a výrazne rozšírili. Podpora členských štátov pri návrate neregulárnych migrantov sa stala jednou z jej hlavných cieľových oblastí. Agentúra prispieva aj k odhaľovaniu a prevencii cezhraničnej trestnej činnosti a ďalšou prioritou agentúry sa stalo posilnenie spolupráce s krajinami mimo EÚ. Dôraz sa teraz kladie na plné využitie jej posilnených nástrojov.

Hotspoty a podpora Grécka a Talianska

Uplatňovanie prístupu založeného na hotspotoch (poskytovanie operačnej a finančnej podpory zo strany EÚ a príslušných agentúr EÚ, napríklad Európskeho podporného úradu pre azyl, Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž a Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva) pokračovalo v roku 2017 v Grécku aj Taliansku. V priebehu roka európska pohraničná a pobrežná stráž nasadila v týchto dvoch členských štátoch do rôznych operácií viac ako 1 000 príslušníkov. Európsky podporný úrad pre azyl nasadil 153 prizvaných príslušníkov pohraničnej stráže na pomoc gréckym a talianskym orgánom s odoberaním odtlačkov prstov, registráciou a bezpečnostnými kontrolami a Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva takisto vyslala 24 prizvaných príslušníkov.

Vďaka tomuto úsiliu sa životné podmienky v hotspotoch v Grécku zlepšili. Taliansko však naďalej pociťovalo tlak migrantov prichádzajúcich na jeho pobrežie cez centrálne Stredozemie v prvej polovici roku, pričom počty boli podobné predchádzajúcim rokom. V očakávaní tejto možnosti Komisia spolu s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť konali rýchlo s cieľom riešiť túto situáciu a v januári prijali spoločné oznámenie „Migrácia na trase cez centrálne Stredozemie. Riadenie tokov, záchrana životov“.

V dôsledku sezónneho nárastu v júli Komisia predložila ďalší akčný plán na podporu Talianska, ktorý sa spoločne s januárovým oznámením sústredil na päť kľúčových oblastí: záchrana životov, boj proti prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi v Líbyi (vrátane riešenia prostredníctvom projektu s hodnotou 46,3 milióna EUR spolufinancovaným EÚ), posilnenie zapojenia kľúčových krajín mimo EÚ, zintenzívnenie návratových operácií a budovanie väčšej solidarity v EÚ.

Riadenie hraníc

Schengen

V jeseni 2015 sa niekoľko členských štátov rozhodlo dočasne opätovne zaviesť kontroly na niektorých vnútorných hraniciach. Na základe návrhu Komisie v máji 2016 Rada odporučila, aby Rakúsko, Dánsko, Nemecko, Nórsko a Švédsko (krajiny, ktoré boli mimoriadne postihnuté sekundárnym pohybom pozdĺž západobalkánskej trasy) dočasne opätovne zaviedli kontroly na niektorých častiach svojich vnútorných hraníc. V súlade so schengenskými pravidlami bolo toto odporúčanie následne trikrát predĺžené, pričom naposledy to bolo v máji 2017.

Komisia zostáva naplno odhodlaná vrátiť sa čo najskôr k oblasti bez kontrol na vnútorných hraniciach. Vo svojom odporúčaní z 12. mája 2017 o primeraných policajných kontrolách a policajnej spolupráci v schengenskom priestore Komisia vyzvala členské štáty schengenského priestoru, aby mali ako prioritu opatrenia iné ako dočasné obnovenie kontrol hraníc, napríklad policajné kontroly.

V septembri Komisia dala jasne najavo, že kontrola hraníc vykonávaná uvedenými piatimi členskými štátmi Schengenu sa musí skončiť do polovice novembra. Súčasne Komisia vydala pripomienku o pravidlách, ktoré sa musia dodržať, keď členské štáty Schengenu považujú za odôvodnené a potrebné dočasne obnoviť kontrolu hraníc. Šesť členských štátov Schengenu však oznámilo Komisii svoj zámer zachovať dočasné kontroly na vnútorných hraniciach na základe rôznych ustanovení Kódexu schengenských hraníc. Komisia začala posudzovať tieto oznámenia na konci roku 2017. Komisia v septembri takisto navrhla, aby sa Kódex schengenských hraníc aktualizoval a prispôsobili sa pravidlá opätovného zavedenia dočasných kontrol na vnútorných hraniciach aktuálnym potrebám. Cieľom bolo reagovať na vyvíjajúce sa a pretrvávajúce závažné ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti a súčasne zachovať pravidlo, že dočasné kontroly na vnútorných hraniciach musia zostať iba výnimkou a časovo obmedzené.

Lepšia kontrola vonkajších hraníc EÚ

V apríli nadobudli účinnosť nové pravidlá EÚ, ktoré majú zaručiť, že všetci cestujúci prekračujúci vonkajšie hranice EÚ budú skontrolovaní v príslušných databázach, napríklad v Schengenskom informačnom systéme. Systém v súčasnosti obsahuje 70 miliónov zápisov a v roku 2016 bol použitý v 4 miliardách prípadov. Znižuje sa tým možnosť, že osoby, ktoré predstavujú bezpečnostné riziko vrátane vracajúcich sa občanov EÚ, prekročia hranice bez povšimnutia.

V roku 2016 Komisia navrhla posilnenie účinnosti Schengenského informačného systému pomocou zlepšení, ktoré posilnia jeho schopnosť pomáhať orgánom presadzovania práva v boji proti terorizmu, zlepšiť riadenie hraníc a zabezpečiť efektívnu výmenu informácií medzi členskými štátmi. Vo februári 2018 bude zavedený automatizovaný systém identifikácie odtlačkov prstov na pomoc s identifikáciou zločincov a teroristov vstupujúcich do schengenského priestoru pod falošnou totožnosťou. Komisia navrhla európsky systém pre cestovné informácie a povolenia, ktorý by umožnil vopred vykonať bezpečnostnú kontrolu všetkých cestujúcich do schengenského priestoru bez víz. Systém pomôže identifikovať osoby, ktoré predstavujú riziko, skôr ako pricestujú na hranice EÚ, pričom zabezpečí bezvízové cestovanie pre väčšinu cestujúcich. V júni Rada schválila svoju pozíciu k tomuto návrhu. Okrem toho od roku 2020 nový systém vstup/výstup takisto zmodernizuje riadenie vonkajších hraníc tak, že zaznamená osobné údaje štátnych príslušníkov tretích krajín a čas, dátum a miesto ich vstupu a výstupu.

Otváranie nových legálnych spôsobov presunu a zlepšovanie aktuálnych možností

V septembri sa začali rokovania medzi Európskym parlamentom a Radou o návrhu revízie systému modrej karty, ktorý by zlepšil schopnosť EÚ prilákať a udržať si vysokokvalifikovaných pracovníkov z krajín mimo EÚ.

V júli 2016 Komisia navrhla rámec EÚ pre presídľovanie zameraný na vytvorenie spoločnej európskej politiky o presídľovaní, aby sa zabezpečili riadne a bezpečné spôsoby presunu do Európy pre osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. Rada predložila svoju pozíciu v novembri 2017 a rokovanias Parlamentom sa začali v decembri.

Integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín

V roku 2017 Komisia vykonala niekoľko opatrení z akčného plánu na integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín. Prvé činnosti vzájomného učenia novozriadenej Európskej integračnej siete sa uskutočnili v Nemecku a vo Švédsku.

Komisia počas roka prijala aj niekoľko iniciatív na mobilizáciu zamestnávateľov a iných hospodárskych a sociálnych partnerov, predovšetkým iniciatívu Zamestnávatelia spoločne za integráciu v máji, po ktorej v decembri nasledovalo vyhlásenie o Európskom partnerstve za integráciu. Viacjazyčný online nástroj v oblasti zručností pre štátnych príslušníkov tretích krajín vyvinutý Komisiou v rámci nového programu v oblasti zručností pre Európu možno použiť na včasnú identifikáciu a vyprofilovanie zručností a kvalifikácie žiadateľov o azyl, utečencov a iných migrantov. Tieto iniciatívy ukazujú, čo robí Komisia, zamestnávatelia a iní sociálni partneri na podporu integrácie na trhu práce utečencov a migrantov s oprávneným pobytom.

Program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie a Európsky sociálny fond pokračovali vo financovaní činností počas celého roka, aby sa zjednodušila integrácia utečencov a ich rodín na trhu práce. Európsky semester 2017 sa takisto ešte viac zameral na výzvy spojené s integráciou, ktorým čelia migranti a utečenci.

Vízová politika

V decembri 2017 bol všetkým občanom Bulharska a Rumunska povolený bezvízový vstup do Kanady, čím sa Spojené štáty stali jedinou krajinou mimo EÚ bez vízovej povinnosti v EÚ, ktorá neumožňuje recipročné cestovanie bez víz všetkým občanom EÚ. Ako bolo uvedené v správe o vízovej reciprocite, takisto z decembra, Komisia naďalej spolupracuje so Spojenými štátmi a piatimi členskými štátmi, ktorých sa táto záležitosť týka (Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Poľsko a Rumunsko).

V otázke liberalizácie vízového režimu bolo v marci gruzínskym občanom udelené právo na bezvízové cestovanie do schengenského priestoru na krátkodobé pobyty s dĺžkou do 90 dní a v júni nadobudol účinnosť bezvízový styk pre ukrajinských občanov. V marci takisto nadobudol účinnosť revidovaný mechanizmus pozastavenia, pričom Komisia o tom podala správu v decembri. Aj keď sa naďalej dodržiavajú požiadavky na liberalizáciu vízového režimu, Komisia varovala, že dotknuté krajiny mimo EÚ musia naďalej spĺňať požadované kritériá vrátane zlepšovania riadenia neregulárnej migrácie, zlepšovania prevencie a boja proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii.

Finančná podpora na efektívne riadenie migrácie

Fondy pre vnútorné záležitosti EÚ sú dôležitými nástrojmi politík na riešenie pretrvávajúcich výziev súvisiacich s migráciou. Preto zostala úroveň finančnej podpory v roku 2017 vysoká. Fond pre azyl, migráciu a integráciu s prostriedkami vo výške 1,4 miliardy EUR a Fond pre vnútornú bezpečnosť s 692 miliónmi EUR v roku 2017 naďalej podporovali budovanie kapacít, poskytovali humanitárnu, materiálnu a zdravotnú pomoc a pomáhali rozvíjať operačnú spoluprácu. Ďalšie financovanie sa sprístupnilo prostredníctvom národných programov členských štátov (634 miliónov EUR z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu a 168 miliónov EUR z Fondu pre vnútornú bezpečnosť).

Navyše sa členským štátom poskytlo viac ako 743 miliónov EUR, aby sa umožnila rýchla reakcia na akútne operačné potreby počas existencie týchto fondov. Paralelne k tomu trustové fondy a iné nástroje vonkajšej činnosti EÚ pomohli riešiť zásadné výzvy v krajinách mimo EÚ.

Susedstvo Európskej únie

Európska susedská politika je vyjadrením vôle EÚ stavať na spoločných záujmoch s partnerskými krajinami na východ a na juh od nej a odhodlania v záujme stability spolupracovať v kľúčových prioritných oblastiach. Patrí medzi ne podpora demokracie, právneho štátu, rešpektovania ľudských práv a sociálnej súdržnosti.

Občania Gruzínska a Ukrajiny dostali v roku 2017 právo cestovať do EÚ bez víz. Okrem toho nadobudli platnosť významné dohody EÚ o pridružení s Gruzínskom, Moldavskom a  Ukrajinou, ktoré budú stimulovať reformy a umožnia vytvorenie zón voľného obchodu. EÚ opäť vyzývala na mierové urovnanie sporu na východe Ukrajiny úplným splnením dohôd z Minska. Tie boli uzavreté v septembri 2014 a vo februári 2015 a ich cieľom je udržateľné politické riešenie konfliktu na východe Ukrajiny pri súčasnom rešpektovaní nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti krajiny. Únia pokračovala v uplatňovaní sankcií proti Rusku za jeho protiprávnu anexiu Krymu a Sevastopola, ako aj za jeho úlohu pri destabilizácii Ukrajiny.

EÚ okrem toho podporila Gruzínsko, Jordánsko, Moldavsko, Tunisko a Ukrajinu programami makrofinančnej pomoci, ktoré doplnila finančná podpora z Medzinárodného menového fondu. Cieľom je pomôcť krajinám, ktoré sú z geografického, hospodárskeho a politického hľadiska blízke EÚ, prekonať prípadné hospodárske alebo finančné krízy.

Novembrový piaty samit Východného partnerstva opäť jasne potvrdil, že EÚ a šiesti ďalší partneri – Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina – sú v partnerstve aj naďalej angažovaní. Spoločné vyhlásenie zo samitu uvítalo „20 cieľov na rok 2020“ ako správnu cestu z hľadiska zamerania spolupráce na konkrétne výsledky s prínosom pre ľudí. Popri samite došlo aj k podpísaniu novej komplexnej a posilnenej dohody o partnerstve s Arménskom.

Rusko

EÚ zachováva reštriktívne opatrenia proti Rusku vzhľadom na jeho úlohu pri destabilizácii Ukrajiny. Platnosť týchto opatrení bola v decembri 2017 predĺžená a naďalej sú previazané s úplným splnením dohôd z Minska. Medzitým sa EÚ naďalej zapájala do selektívnej spolupráce s Ruskom v otázkach ako zahraničná politika a globálne záležitosti a zintenzívnila aj podporu ruskej občianskej spoločnosti a kontaktov medzi ľuďmi v EÚ a Rusku. EÚ naďalej venuje veľkú pozornosť situácii v oblasti ľudských práv v Rusku a obmedzovaniu občianskej spoločnosti.

Južné susedstvo Európskej únie

EÚ v priebehu roka naďalej rokovala o prioritách partnerstva, ktoré zahŕňajú hospodársku a politickú spoluprácu. Na takýchto prioritách sa už dohodla s Alžírskom a Egyptom.

Únia poskytla takmer 170 miliónov EUR na ochranu migrantov, vykonávanie migračných stratégií a umožnenie skutočne dobrovoľnej repatriácie a reintegrácie v Egypte, Líbyi, Maroku a Tunisku. Okrem toho posilnila svoju podporu Tuniska pri prechode k demokracii a oživovaní hospodárstva.

V júli sa EÚ pripojila k partnerstvu pre výskum a inováciu v oblasti Stredozemia a zaviazala sa v najbližších rokoch investovať až 220 miliónov EUR do regionálnej spolupráce s cieľom zlepšiť vodné zdroje a potravinové systémy. Zlepšenia sú potrebné, keďže súčasný vážny nedostatok vody a klesajúce výnosy plodín ovplyvňujú sociálno-ekonomické podmienky a vedú k politickej nestabilite, ktorá je príčinou krátkodobej migrácie. EÚ pokračuje v podpore Líbye a jej prechodu k demokracii, pričom podporila sprostredkovateľské úsilie OSN. Aprílové ministerské zasadnutie o spolupráci medzi EÚ a Líbyou sa zameralo na vzdelávanie a zdravotníctvo.

Únia po celý rok 2017 naďalej podporovala regionálnu spoluprácu s krajinami južného Stredozemia prostredníctvom Únie pre Stredozemie, Ligy arabských štátov a nadácie Anny Lindhovej.

Západný Balkán a proces rozširovania

EÚ naďalej podporovala krajiny západného Balkánu na ich ceste k integrácii do Únie. Čierna Hora a Srbsko pokračovali v prístupových rokovaniach. Intenzívne zapojenie EÚ a pokrok v oblasti reforiem a demokracie v Albánsku a bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko otvorili obom krajinám cestu k ďalším krokom integrácie do EÚ. EÚ podporovala reformy aj v Bosne a Hercegovine a v Kosove (týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1244/1999 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova). Okrem toho Únia podporuje aj zmierovanie a pomáha zmierniť napätie medzi krajinami tohto regiónu.

Turecko

Vzťahy medzi EÚ a Tureckom v priebehu roka poznačilo vážne zhoršenie situácie v Turecku, pokiaľ ide o právny štát a základné práva. EÚ dala jasne najavo svoju ochotu pokračovať v dialógu so stabilným, demokratickým a inkluzívnym Tureckom. Vyhlásenie EÚ a Turecka z roku 2016 stále prináša výsledky, čo ukazuje aj výrazný pokles nelegálneho prekračovania hraníc v Egejskom mori i počtu obetí na životoch.

Západná Európa

Únia si ďalej udržiava vynikajúce vzťahy s krajinami mimo EÚ v západnej Európe, pričom Nórsko a Švajčiarsko patria k jej hlavným obchodným a investičným partnerom. Vzťahy s krajinami Európskeho hospodárskeho priestoru (Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom) sa zlepšili a vo veciach zahraničnej politiky a ďalších otázkach sa prehlboval aj vzťah s Vatikánom.

Severná a Latinská Amerika

EÚ aktívne spolupracovala s novou vládou Spojených štátov, a to aj v rámci májového zasadnutia lídrov v Bruseli počas prvej zahraničnej návštevy prezidenta Trumpa. Významná a úzka spolupráca pokračuje vo veciach bezpečnosti, zahraničnej politiky (vrátane otázok týkajúcich sa Severnej Kórey, Ruska, Sýrie a Ukrajiny) a boja proti terorizmu.

Rok 2017 bol významný pre vzťahy medzi EÚ a Kanadou. Všetci občania EÚ môžu teraz do Kanady cestovať bez víz a v septembri sa začala predbežne vykonávať dohoda o voľnom obchode s Kanadou.

V časoch zmien v Latinskej Amerike sa EÚ naďalej usilovala o modernizáciu a zlepšenie vzťahov so svojimi partnermi vrátane Čile, Kuby, Mexika, obchodného zoskupenia Mercosur a krajín Karibiku. Únia rozvinula vzťahy s celým regiónom aj v kontakte so Spoločenstvom štátov Latinskej Ameriky a Karibiku, a to v rôznych sférach ako bezpečnosť, obchod, rodová rovnosť a parlamentné vzťahy. Nadväzujúc na roky partnerstva a spolupráce EÚ naďalej podporuje mier v Kolumbii.

Čína

V júni sa na bruselskom samite EÚ – Čína výrazne pokročilo v oblastiach ako zemepisné označenia, colná spolupráca, štátna pomoc a záväzok uplatňovať Parížsku dohodu o zmene klímy. Vzťahy v oblasti zahraničnej politiky a regionálnych záležitostí sa zintenzívnili konzultáciami a diskusiami o Afrike, Strednej Ázii, Afganistane, Severnej Kórei a Sýrii, ale aj o boji proti terorizmu a obrane. Ústredným prvkom vzťahov medzi EÚ a Čínou bolo naďalej upriamovanie pozornosti na otázku ľudských práv.

Ázia a Tichomorie

Združenie národov juhovýchodnej Ázie

Rok 2017 bol 40. výročím začiatku oficiálnych vzťahov medzi EÚ a Združením národov juhovýchodnej Ázie. Oblasti spolupráce na obdobie rokov 2018 – 2022, ktoré sa stanovili na augustovom samite vo filipínskej Manile, zahŕňajú bezpečnosť, obchod, trvalo udržateľný rozvoj a kontakty medzi ľuďmi.

Blízky východ

Irán

Vzťahy medzi EÚ a Iránom počas roka výrazne pokročili, najmä v oblasti obchodu a investícií, energetiky, životného prostredia, vzdelávania, výskumu, civilnej jadrovej spolupráce, humanitárnej pomoci a ľudských práv. Tento významný pokrok umožnilo zrušenie sankcií spojených s jadrovým programom. S Iránom bol navyše nadviazaný pravidelný dialóg s cieľom konštruktívne sa zapájať do regionálnych otázok a podporovať prístupy k riešeniu regionálnych kríz.

Mierový proces na Blízkom východe, Izrael a okupované palestínske územia

Riešenie v podobe existencie dvoch štátov bolo čoraz ohrozenejšie vzhľadom na vývoj miestnej situácie, kde nedošlo k zásadnému pokroku v otázke vnútropalestínskeho zmierenia a zároveň sa zintenzívnila osídľovacia činnosť izraelskej vlády na okupovaných palestínskych územiach vrátane východného Jeruzalema. V decembri však Európska rada opäť potvrdila, že EÚ zastáva riešenie v podobe dvoch štátov. Ku koncu roka sa prijali prvé kroky k vnútropalestínskemu zmiereniu. EÚ začala prehodnocovať svoje metódy angažovania sa na mieste, aby zaistila, že konštruktívne prispievajú k riešeniu v podobe dvoch štátov.

EÚ sa spolu so svojimi členskými štátmi, Nórskom a Švajčiarskom dohodla na spoločnej európskej stratégii finančnej podpory Palestíny v rokoch 2017 – 2020. Ide o prvý spoločný program pomoci v južnom susedstve Európskej únie.

Sýria

Sýrska kríza v priebehu roka naďalej mobilizovala EÚ a celé medzinárodné spoločenstvo. V apríli Únia spoluorganizovala bruselskú konferenciu o podpore budúcnosti Sýrie a príslušného regiónu. Na riešenie krízy prisľúbili účastníci v roku 2017 celkovú sumu 5,6 miliardy EUR. EÚ je pripravená podporiť obnovu, ale iba ak sa jednotlivé strany v Sýrii dohodnú na udržateľnom a inkluzívnom politickom riešení konfliktu.

Vzťahy medzi EÚ a Afrikou

EÚ je pre Afriku najvýznamnejším obchodným a investičným partnerom, ako aj jej hlavným zdrojom pomoci. Únia je najväčším poskytovateľom oficiálnej rozvojovej a humanitárnej pomoci na tomto kontinente. Piaty samit Africkej únie a Európskej únie, ktorý sa konal v novembri v Abidžane na Pobreží Slonoviny, bol zameraný na investovanie do čoraz mladšieho afrického obyvateľstva. EÚ sa teší aj na spoluprácu s týmto kontinentom v budúcom rámci po skončení platnosti Dohody z Cotonou.

Migrácia: prístup EÚ sa riadi ľudským rozmerom

V priebehu roka patrila migrácia aj naďalej medzi hlavné priority EÚ, pričom sa veľká pozornosť venovala ľudskému rozmeru. Počet osôb, ktoré prekročili Stredozemné more a Saharskú púšť, sa počas roka výrazne znížil. Dôvodom je lepšia spolupráca a koordinácia EÚ s africkými partnerskými krajinami a medzinárodnými organizáciami, ako aj koordinácia s členskými štátmi. Okrem toho námorná misia EÚ – operácia Sophia – pokračovala v boji proti pašerákom a vo výcviku líbyjskej pobrežnej stráže. Núdzový trustový fond EÚ pre Afriku už zmobilizoval sumu takmer 3,2 miliardy EUR s cieľom vytvárať pracovné príležitosti, zlepšovať zručnosti, posilniť riadenie migrácie a zlepšiť bezpečnostné podmienky, aby krajiny mohli budovať svoje ekonomiky a vytvárať ďalšie príležitosti na zníženie motivácie migrovať.

Rámec pre partnerstvo v oblasti migrácie priniesol od svojho vzniku viacero hmatateľných výsledkov v piatich prioritných krajinách subsaharskej Afriky: Etiópii, Mali, Nigeri, Nigérii a Senegale. Veľká časť tejto práce je zhrnutá v správe o pokroku, ktorú v roku 2017 predložila vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčka Komisie Federica Mogherini.

Trvalo udržateľný rozvoj

EÚ je najväčším darcom rozvojovej a humanitárnej pomoci na svete. Pomoc EÚ nie je charitatívny príspevok, je to konkrétna investícia do ľudí. Len samotná Komisia poskytne v rokoch 2014 – 2020 Afrike 31 miliárd EUR v podobe oficiálnej rozvojovej pomoci. EÚ naďalej preukazovala odhodlanie a líderstvo vo vykonávaní programu OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, keď podpísala nový Európsky konsenzus o rozvoji. Pre snahy o zavedenie tohto nového prístupu do praxe bolo vítanou podporou spustenie nového európskeho vonkajšieho investičného plánu, ktorého cieľom je v Afrike a európskom susedstve vyvolať dodatočné investície v objeme až 44 miliárd EUR.

Vonkajší investičný plán: nový spôsob podpory krajín Afriky a európskeho susedstva

V roku 2017 bol zavedený vonkajší investičný plán – inovačný prístup k rozvojovej pomoci EÚ. Jeho kľúčová zložka – Európsky fond pre udržateľný rozvoj – bola zriadená 28. septembra.

Plán bude stimulovať investície v partnerských krajinách EÚ v Afrike a regióne susedstva. Podporí inkluzívny rast, tvorbu pracovných miest a trvalo udržateľný rozvoj, čím zároveň pomôže riešiť niektoré zo základných príčin neregulárnej migrácie. Z rozpočtu EÚ a Európskeho rozvojového fondu je na tento plán vyčlenená suma 4,1 miliardy EUR a podľa očakávaní by mal do roka 2020 vyvolať investície v objeme vyše 44 miliárd EUR. Komisia vyzvala aj členské štáty a ďalších partnerov, aby prispeli.

Okrem toho odštartovala EÚ v roku 2017 v partnerstve s OSN aj iniciatívu v hodnote 500 miliónov EUR, ktorej cieľom je odstrániť vo svete všetky formy násilia páchaného na ženách a dievčatách.

Komisia navrhla mandát EÚ na začatie formálnych rokovaní o novom partnerstve s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami po roku 2020.

Politika pomoci obchodu z roku 2007 bola zrevidovaná s cieľom prejsť na všeobecnejší prístup založený na obchode v prospech trvalo udržateľného rozvoja, ktorý má zvýšiť rozvojový dosah hospodárskych vzťahov s partnerskými krajinami.

EÚ ako ochranca ľudských práv

Únia počas roka opäť potvrdila svoju úlohu vedúceho aktéra na svetovej scéne v oblasti ľudských práv. V júni uverejnila preskúmanie akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019) v polovici jeho trvania. Identifikovali sa v ňom oblasti, na ktoré by sa mala EÚ po zvyšok platnosti súčasného akčného plánu sústrediť z hľadiska ľudských práv v tretích krajinách.

V súlade s prioritami Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ dôrazne podporovala priaznivé prostredie pre mimovládne organizácie a obhajcov ľudských práv prostredníctvom dialógov o ľudských právach, finančnej podpory a na multilaterálnych fórach. Silné prejavy odporu proti občianskej spoločnosti pokračovali po celom svete aj v tomto roku. EÚ sa opäť dôrazne postavila proti neoprávnenému obmedzovaniu slobody združovania a pokojného zhromažďovania sa.

Bezpečnosť a obrana

V roku 2017 Únia rýchlo napredovala v implementácii globálnej stratégie v oblasti bezpečnosti a obrany. Zriadilo sa historicky prvé jednotné veliteľstvo pre vojenské výcvikové a poradné misie EÚ. Vzniklo Európske centrum excelentnosti, ktoré má zlepšiť analýzy a schopnosť čeliť hybridným hrozbám (na základe spoločného oznámenia Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o boji proti hybridným hrozbám z roka 2016), a zintenzívnila sa aj spolupráca s NATO.

V júni Komisia zriadila Európsky obranný fond, z ktorého sa do roka 2020 investuje 90 miliónov EUR do výskumu a 500 miliónov EUR do vývoja produktov a technológií obranného priemyslu. Vďaka tomuto fondu sa rozpočet EÚ prvýkrát použije na podporu projektov spojených s obranou. Zníži sa tým riziko duplikácie a podporí efektívnosť výdavkov jednotlivých národných vlád, ktoré budú spolupracovať v oblasti výskumu, vývoja a spoločných akvizícií.

Uverejnili sa prvé výzvy na predkladanie výskumných projektov a ku koncu roka 2017 boli oznámené prvé výskumné projekty v oblasti bezpilotných systémov a vojenských systémov, ktoré sa majú plne financovať.. Komisia takisto navrhla Program rozvoja európskeho obranného priemyslu, ktorý z rozpočtu EÚ investuje 500 miliónov EUR do spolufinancovania produktov a technológií obranného priemyslu vo vývojovej fáze – napríklad prototypov.

Rada Európskej únie v decembri, len šesť mesiacov po predložení návrhu Komisie, schválila všeobecné smerovanie. Vzhľadom na prebiehajúcu prácu v Európskom parlamente by mal byť Európsky obranný fond plne pripravený podporiť prvé projekty od roka 2019.

Vedúci predstavitelia 25 členských štátov uznali potrebu väčšej koordinácie a spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany a v decembri začali stálu štruktúrovanú spoluprácu v obrane. Členské štáty, ktoré majú záujem a možnosti, tak budú môcť spoločne rozvíjať svoju obrannú spôsobilosť, investovať do spoločných projektov a posilňovať operačnú pripravenosť aj príspevok svojich ozbrojených síl. Dohodli sa na 17 kolaboratívnych projektoch, medzi ktoré patria: tímy rýchlej reakcie a vzájomná pomoc v otázkach kybernetickej bezpečnosti, vojenská pomoc pri katastrofách, zlepšovanie ochrany námornej dopravy, vytvorenie európskeho zdravotníckeho veliteľstva a zriadenie kompetenčného centra pre výcvikové misie EÚ.

Členské štáty si navyše vďaka koordinovanému výročnému preskúmaniu v oblasti obrany po prvý raz poskytujú plány výdavkov na obranu, aby sa lepšie identifikovali nedostatky, zvýšila konzistentnosť a využili úspory z rozsahu.

Reakcia na humanitárne krízy a mimoriadne situácie

EÚ v roku 2017 pridelila vyše 1,5 miliardy EUR na núdzovú pomoc v podobe potravín, prístrešia, vzdelávania, ochrany a zdravotnej starostlivosti pre vyše 120 miliónov osôb v núdzi vo viac ako 80 krajinách. Únia financovala humanitárnu pomoc vo všetkých hlavných svetových zónach konfliktu od Iraku a Sýrie po Afganistan, Stredoafrickú republiku, Južný Sudán a Jemen.

V priebehu roka bolo v dôsledku konfliktov a vojny na celom svete násilne vysídlených viac ako 65,6 milióna ľudí. Približne 90 % ročného rozpočtu EÚ na humanitárnu pomoc sa vyčlenilo na projekty pomoci týmto utečencom v 56 krajinách. EÚ navyše posilnila svoju reakciu na hrozbu hladovania a hladomoru, ktorej čelia milióny ľudí v Nigérii, Somálsku, Južnom Sudáne a Jemene, keď v roku 2017 pridelila týmto krajinám sumu 326 miliónov EUR.

Únia pomáhala utečencom a migrantom v Grécku peňažnou pomocou a poskytnutím nájomného bývania z programu núdzovej podpory integrácie a ubytovania. Núdzová záchranná sociálna sieť, ktorá je doposiaľ najväčším humanitárnym programom EÚ, pomohla naplniť základné potreby vyše 1,1 milióna najzraniteľnejších utečencov v Turecku formou predplatených debetných kariet.

EÚ vyčlenila v roku 2017 viac ako 6 % svojho rozpočtu na humanitárnu pomoc na programy vzdelávania detí v humanitárnych krízach (oproti 1 % v roku 2015).

Únia svojím mechanizmom v oblasti civilnej ochrany takisto poskytuje a koordinuje núdzovú pomoc pre ľudí v oblastiach zasiahnutých katastrofami v Európe i vo svete. Počas roka bol mechanizmus aktivovaný 32-krát – napríklad po lesných požiaroch v Európe, povodniach v Peru a hurikánoch v Karibiku.

Multilaterálna spolupráca

Únia po celý rok úzko spolupracovala s Organizáciou Spojených národov a podporovala tri priority jej nového generálneho tajomníka Antónia Guterresa: predchádzanie konfliktom, trvalo udržateľný rozvoj a reforma OSN. EÚ a jej členské štáty sú kolektívne najväčším finančným prispievateľom do systému OSN. Únia v súlade so svojou globálnou stratégiou presadzovala silnejšie globálne riadenie, predchádzanie konfliktom a podporu mieru, ako aj implementáciu kľúčových dohôd týkajúcich sa zmeny klímy a trvalo udržateľného rozvoja.

Spolupráca medzi EÚ a NATO sa v roku 2017 naďalej posilňovala vychádzajúc z Varšavskej deklarácie z roku 2016 o vzájomnej spolupráci v reakcii na spoločné hrozby. Spolupráca medzi EÚ a NATO je neoddeliteľným pilierom úsilia EÚ zameraného na posilňovanie európskej bezpečnosti a obrany v rámci jej globálnej stratégie. Na jeseň sa prvý raz uskutočnili súbežné a koordinované cvičenia.

Plnenie pozitívneho programu pre Európu

V roku 2016 predstavil predseda Komisie Juncker vo svojom prejave o stave Únie pozitívny program „Európa, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje“, ktorú Európsky parlament a vedúci predstavitelia EÚ-27 uvítali v septembri 2016 na bratislavskom samite na Slovensku.

Práca na pozitívnom programe pokračovala v roku 2017 a 1. marca Komisia uverejnila Bielu knihu o budúcnosti Európy, v ktorej opisuje svoju víziu o budúcnosti EÚ 27 členských štátov. Vytýčila v nej hlavné výzvy a príležitosti pre Európsku úniu v budúcom desaťročí a predstavila päť scenárov, ako by sa Únia mohla vyvíjať do roku 2025 v závislosti od toho, ako sa rozhodne reagovať. Následne bola uverejnená séria piatich diskusných dokumentov na otvorenie debaty o otázkach, ktoré sa najviac týkajú budúcnosti Európy:

• sociálny rozmer Európy,
• využívanie globalizácie,
• prehĺbenie hospodárskej a menovej únie,
• budúcnosť európskej obrany,
• budúcnosť financií EÚ.

Vedúci predstavitelia EÚ-27 sa 25. marca stretli v Ríme, aby oslávili 60. výročie Rímskych zmlúv, na základe ktorých vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo, predchodca dnešnej EÚ, a aby obnovili svoje záväzky voči Únii. V Rímskej deklarácii prijatej na záver osláv vytýčili spoločnú víziu „pracovať na tom, aby sa Európska únia stala silnejšou a odolnejšou, a to vďaka ešte väčšej jednote“.

V súčasnosti sa ponúka príležitosť rozvinúť širšiu reformu Európskej únie. Európska komisia spolu s Európskym parlamentom a členskými štátmi otvorila sériu diskusií o budúcnosti Európy v celej EÚ. Európsky hospodársky a sociálny výbor a Európsky výbor regiónov sa aktívne zapojili do organizovania vnútroštátnych a regionálnych diskusií v členských štátoch. Diskusie budú pokračovať v parlamentoch, mestách a regiónoch a vyvrcholia 9. mája 2019 na osobitnom samite lídrov EÚ-27 v rumunskom meste Sibiu.

Plán na vytvorenie jednotnejšej, silnejšej a demokratickejšej Únie

Predseda Juncker v septembri 2017 v správe o stave Únie načrtol svoju víziu, ako by sa EÚ mohla vyvíjať do roku 2025. Na riadenie programu reforiem vytýčeného vo svojom prejave navrhol plán na vytvorenie jednotnejšej, silnejšej a demokratickejšej Únie. Komisia prijala súbor konkrétnych iniciatív v oblasti obchodu, preverovania investícií, kybernetickej bezpečnosti, priemyslu, údajov a demokracie. Predseda Juncker a prvý podpredseda Komisie Frans Timmermans zároveň navrhli nové pravidlá financovania politických strán a politických nadácií, aby sa zabezpečilo, že financovanie bude lepšie odrážať demokratický výber občanov vo voľbách do Európskeho parlamentu, a to zvýšením transparentnosti, zlepšením demokratickej legitimity a posilnením presadzovanie práva.

V nadväznosti na dynamiku obnoveného optimizmu a ambícií sa v tomto pláne stanovili opatrenia, ktoré by sa mali dosiahnuť do konca päťročného mandátu Komisie, spolu výhľadovými iniciatívami, ktoré budú formovať EÚ do roku 2025. K najdôležitejším etapám na tejto ceste patria: vierohodná stratégia rozširovania pre prednostné kandidátske krajiny EÚ na západnom Balkáne; budúci rozpočet Únie, ktorý zodpovedá ambíciám EÚ a zaručuje, aby EÚ mohla plniť svoje prísľuby; a návrh na vytvorenie funkcie európskeho ministra hospodárstva a financií.

S cieľom dokončiť prácu na 10 politických prioritách, ktoré navrhol predseda Juncker, a pomôcť pri formovaní budúcnosti EÚ Komisia určila vo svojom pracovnom programe na rok 2018 kľúčové iniciatívy na nasledujúci rok. Program vypracovala po porade s Parlamentom a Radou Európskej únie v rámci Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva. Vedúci predstavitelia EÚ schválili aj novú Agendu lídrov, ktorá by mala usmerňovať prácu Európskej rady do konca súčasného legislatívneho cyklu v roku 2019.

Pracovný program Komisie obsahuje konkrétne návrhy na realizáciu akčného plánu pre obehové hospodárstvo na podporu rastu a zamestnanosti a na dokončenie digitálneho jednotného trhu, energetickej únie, únie kapitálových trhov, hospodárskej a menovej únie, bankovej únie a bezpečnostnej únie.

V rade opatrení, ktoré sa týkajú Junckerovho plánu, sa do konca roka dosiahol pokrok. Na septembrovom digitálnom samite v Tallinne v Estónsku sa členské štáty dohodli na dokončení digitálneho jednotného trhu do roku 2018. Na novembrovom samite v Göteborgu vo Švédsku bol prijatý Európsky pilier sociálnych práv, ktorý podporuje spravodlivé a dobre fungujúce trhy práce a systémy sociálneho zabezpečenia. V decembri Komisia predložila plán na prehĺbenie hospodárskej a menovej únie v Európe, ako aj konkrétne opatrenia, ktoré sa majú prijať počas nasledujúcich 18 mesiacov. Ďalej navrhla politický plán na dosiahnutie dohody o komplexnom balíku opatrení v oblasti migrácie do júna 2018. Na parížskom samite „Jedna planéta“ vo Francúzsku, ktorý sa konal pri príležitosti druhého výročia Parížskej dohody o zmene klímy v decembri, EÚ podnikla kroky týkajúce sa financovania opatrení v oblasti zmeny klímy.

Európsky parlament

Dňa 17. januára 2017 bol Antonio Tajani zvolený za nového predsedu Európskeho parlamentu. Parlament sa v priebehu roka zaoberal širokým spektrom politických otázok, ktoré zahŕňali obnovenie a rozšírenie Európskeho fondu pre strategické investície, požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb, kontrolu strelných zbraní a boj proti terorizmu, reformu azylových systémov a systémov legálnej migrácie, inteligentné hranice – systém vstup/výstup, reformu autorských práv a telekomunikačného trhu, predchádzanie geografickému blokovaniu, reformu systému EÚ na obchodovanie s emisiami a vypracovanie pravidiel energetickej účinnosti, ako aj trh s elektrinou.

Medzi vysokopostavených návštevníkov, ktorí vystúpili v Parlamente v roku 2017, patrili generálny tajomník OSN António Guterres, rakúsky prezident Alexander Van der Bellen a nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. Obaja si zvolili Európsky parlament za jednu zo svojich prvých oficiálnych návštev. Parlament takisto navštívil kanadský predseda vlády Justin Trudeau, ako aj predseda Komisie Africkej únie Mous sa Faki Mahamat.

Európska rada

Európska rada znovu zvolila Donalda Tuska za svojho predsedu na obdobie od 1. júna 2017 do 30. novembra 2019.

Vo februári usporiadala vo Vallette (Malta) neformálne zasadnutie, aby diskutovala o vonkajších aspektoch migrácie a riešila problém trasy cez centrálne Stredozemie. Jarné zasadnutie Európskej rady sa zameralo na hospodárstvo, a najmä na jednotný trh a obchod.

Dňa 29. marca Spojené kráľovstvo oznámilo podľa článku 50 Zmluvy o Európskej únii oficiálne svoj zámer vystúpiť z Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. O mesiac neskôr na mimoriadnom zasadnutí prijala Európskej rada vo formáte 27 ostatných členských štátov politické usmernenia, v ktorých sa stanovuje prístup EÚ k rokovaniam o brexite. Cieľom usmernení je schváliť v prvej fáze rokovaní opatrenia pre „riadené vystúpenie“ Spojeného kráľovstva pred tým, ako sa v druhej fáze vymedzí spoločné chápanie rámca pre budúce vzťahy. V máji prijala Rada pre všeobecné záležitosti rozhodnutie, ktorým sa tieto usmernenia majú premietnuť do podrobných smerníc na rokovania a ktorým sa Komisia oprávňuje rokovať so Spojeným kráľovstvom ako vyjednávač EÚ. Rokovania sa začali v júni pod vedením hlavného vyjednávača Michela Barniera, ktorý v Komisii vedie osobitnú skupinu podľa článku 50 pre rokovania so Spojeným kráľovstvom.

V júni Európska rada opätovne potvrdila svoj záväzok posilniť spoluprácu v rámci EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany a vedúci predstavitelia sa dohodli na potrebe zavedenia inkluzívnej a ambicióznej stálej štruktúrovanej spolupráce.

V októbri zvolala svoje riadne zasadnutie, aby rokovala o migrácii, digitálnom hospodárstve, bezpečnosti a obrane a vonkajších vzťahoch. Vedúci predstavitelia zhodnotili aj pokrok pri plnení Bratislavského plánu a schválili novú Agendu lídrov, ktorá by mala usmerňovať prácu Európskej rady do konca súčasného legislatívneho cyklu v roku 2019. Na októbrovom zasadnutí Európska rada vo formáte 27 členských štátov zhodnotila rokovania o vystúpení Spojeného kráľovstva, pričom skonštatovala, že doposiaľ sa nedosiahol dostatočný pokrok. Vyzvala 27 členských štátov spolu s vyjednávačom EÚ, aby začali interné prípravné rozhovory o možných prechodných opatreniach a o rámci pre budúce vzťahy so Spojeným kráľovstvom.

Ďalšie neformálne zasadnutie hláv štátov alebo predsedov vlád sa konalo v novembri v Göteborgu (Švédsko), na ktorom sa rokovalo o vzdelávaní a kultúre. Ešte pred týmto zasadnutím Komisia predložila oznámenie „Posilňovanie európskej identity vzdelávaním a kultúrou“ s víziou vytvoriť európsky vzdelávací priestor. Tento prvý sociálny samit za 20 rokov poskytol lídrom EÚ príležitosť, aby potvrdili svoje ambície posilniť sociálny rozmer EÚ a diskutovali o budúcnosti vzdelávania a kultúry. Počas samitu Parlament, Rada a Komisia vyhlásili a podpísali Európsky pilier sociálnych práv, ktorého cieľom je posilniť pravidlá a právne predpisy vymedzujúce sociálnu politiku EÚ, zabezpečiť účinnejšie práva pre občanov a podporovať spravodlivé a dobre fungujúce trhy práce a systémy sociálneho zabezpečenia.

Na svojom poslednom zasadnutí v roku 2017 sa Európska rada v decembri opäť vrátila k otázkam obrany, sociálnej agendy, vzdelávania a kultúry. Privítala zavedenie stálej štruktúrovanej spolupráce a určila priority na realizáciu výsledkov sociálneho samitu v Göteborgu. V rámci Agendy lídrov rokovali hlavy štátov alebo predsedovia vlád o vonkajšom i vnútornom rozmere migrácie. Počas samitu eurozóny, ktorý sa konal v inkluzívnom formáte 27 členských štátov, vedúci predstavitelia rokovali aj o otázkach súvisiacich s hospodárskou a menovou úniou a bankovou úniou. Európska rada sa takisto stretla v tomto formáte, aby prijala usmernenia potvrdzujúce hodnotenie Komisie, že v prvej fáze rokovaní so Spojeným kráľovstvom o vystúpení bol dosiahnutý dostatočný pokrok, na základe ktorého bude možné prejsť do druhej fázy rokovaní o prechodných opatreniach a budúcich vzťahoch.

Rada Európskej únie

Malta a Estónsko zastávali rotujúce predsedníctvo v Rade Európskej únie po prvý raz. V prvom polroku sa Malta zamerala na migráciu, bezpečnosť, sociálne začleňovanie, jednotný trh, politiku susedstva a námornú politiku EÚ. V druhom polroku Estónsko venovalo osobitnú pozornosť digitálnej Európe a inováciám.

Európsky hospodársky a sociálny výbor a Európsky výbor regiónov

V roku 2017 sa Európsky hospodársky a sociálny výbor aktívne zapájal do diskusie o budúcnosti Európy; v tejto súvislosti prijal uznesenia o bielej knihe Komisie a uskutočnil vnútroštátne diskusie v členských štátoch. V júni okrem toho organizoval každoročné Dni občianskej spoločnosti, ktoré sa zamerali na poskytnutie silného podnetu občianskej spoločnosti do úvah o budúcnosti Európy.

V júli 2017 bol Karl-Heinz Lambertz zvolený za predsedu Európskeho výboru regiónov. Výbor usporiadal počas roka viaceré verejné podujatia s občanmi o budúcnosti Európy, ktorých vyvrcholením bolo 29 podujatí vo všetkých členských štátoch počas Európskeho týždňa regiónov a miest v októbri. Bol aj hostiteľom ôsmej Európskej konferencie o verejnej komunikácii venovanej zlepšeniu komunikácie verejných správ s občanmi a zvyšovaniu informovanosti o politikách EÚ.

Dokončenie programu lepšej právnej regulácie

Keď v roku 2014 nastúpila do úradu Junckerova Komisia, rozhodla sa zamerať na otázky, pri ktorých vnútroštátne alebo miestne riešenia nie sú účinné a najlepšou možnosťou je riešenie na úrovni EÚ. To znamenalo zníženie počtu iniciatív v ročných pracovných programoch o viac ako 80 % v porovnaní s predchádzajúcimi Komisiami. S cieľom dosiahnuť lepšie výsledky a lepšie reagovať na požiadavky občanov Komisia sprístupnila proces tvorby politík a právnych predpisov a pozornejšie načúva občanom, pri čom v každej fáze tvorby politík a legislatívneho procesu využíva verejné konzultácie a osobitné nástroje spätnej väzby.

Cieľom programu lepšej právnej regulácie je vytvárať a hodnotiť politiky a právne predpisy EÚ transparentne, na základe dôkazov a pri zohľadnení názorov občanov a zainteresovaných strán.

Lepšia právna regulácia je oporou celého úsilia Komisie zabezpečiť, aby EÚ robila len to, čo treba, a robila to dobre. Okrem zamerania sa na obmedzený počet prioritných iniciatív každý rok to znamená venovať neustálu pozornosť súčasnému súboru právnych predpisov EÚ, dbať pri tom na to, aby plnili svoj účel, a v prípade potreby zabezpečiť ich revíziu, zrušenie či zjednodušenie. Každý môže prispieť k tomuto procesu tým, že sa cez online nástroj podelí o svoje názory, ako zlepšiť existujúce právne predpisy EÚ.

Program regulačnej vhodnosti a efektívnosti sa zameriava na identifikovanie možností, ako zjednodušiť právne predpisy a znížiť zbytočné výdavky. Vždy, keď Komisia navrhne revíziu existujúcich právnych predpisov, kontroluje, či ich možno zjednodušiť a odstrániť všetky nadbytočné náklady. Výsledky každej z 10 politických priorít Junckerovej Komisie možno monitorovať prostredníctvom hodnotiacej tabuľky programu REFIT, kde sa dá aj zistiť, ako Komisia zohľadnila odporúčania odborníkov a zainteresovaných strán. Doteraz bolo prijatých 69 stanovísk, ktoré vychádzali z vyše 280 verejných návrhov o tom, ako zvýšiť efektívnosť a účinnosť právnych predpisov EÚ.

Výbor pre kontrolu regulácie je nezávislým orgánom, ktorý zabezpečuje kontrolu kvality činností v oblasti posúdenia vplyvu a hodnotenia.  V roku 2017 pokračoval vo svojej činnosti pri posilňovaní monitorovania, kvantifikácie a usmerňovania vopred, ako aj pri rozvíjaní regulačných osvetových činností s inými inštitúciami a regulačnými dozornými subjektmi.

K pracovnému programu Komisie na rok 2018 bolo priložené oznámenie „Dokončenie programu lepšej právnej regulácie: lepšie riešenia v záujme lepších výsledkov“ s hodnotením dosiahnutého pokroku a náčrtom ďalších krokov, ktoré Komisia zamýšľa podniknúť. Rozsiahlejšie zapojenie verejnosti, systematické hodnotenie, kvalitné posúdenie vplyvu a väčší dôraz na kontrolu regulačnej vhodnosti viedli k zlepšenému posudzovaniu nových návrhov a existujúcich právnych predpisov. To tvorcom politík i zainteresovaným stranám pomohlo argumentovať na základe dôkazov a očakávaného vplyvu.

Osobitná skupina pre subsidiaritu a proporcionalitu a scenár „Menej, ale efektívnejšie“

Na dokončenie práce na programe lepšej právnej regulácie predseda Juncker 14. novembra 2017 oficiálne vytvoril osobitnú skupinu pre subsidiaritu, proporcionalitu a scenár „Menej, ale efektívnejšie“. Predsedá jej prvý podpredseda Komisie Frans Timmermans a poskytne odporúčania, ako lepšie uplatňovať zásady subsidiarity a proporcionality, aby sa zabezpečilo, že EÚ koná len tam, kde jej zapojenie predstavuje pridanú hodnotu. To znamená zabezpečiť, aby sa rozhodnutia prijímali čo najbližšie k občanom – na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni –, pokiaľ kroky na úrovni EÚ nie sú účinnejšie. To takisto znamená zaistiť, aby regulácia nepresahovala rámec tohto, čo je potrebné. Osobitná skupina vymedzuje oblasti politiky, v ktorých by výsledky mohli účinnejšie dosiahnuť práve členské štáty, a možnosti na lepšie zapojenie regionálnych a miestnych orgánov do tvorby politík a ich plnenia.

Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva

V roku 2017 Parlament, Rada a Komisia implementovali novú Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva. Po prijatí dohody v roku 2016 sa tieto tri inštitúcie po prvýkrát dohodli na spoločnom vyhlásení o vytvorení zoznamu 58 legislatívnych priorít na rok 2017. Iniciatívy sa zameriavali na zamestnanosť, rast a investície; sociálny rozmer EÚ; bezpečnostnú a migračnú politiku EÚ; digitálny jednotný trh a ambiciózne riešenia v oblasti energetiky a zmeny klímy.

Z 58 iniciatív, ktoré Komisia predložila, bolo 28 realizovaných koncom roka po tom, ako ich Parlament a Rada schválili. Tieto iniciatívy zahŕňali obnovenie a rozšírenie Európskeho fondu pre strategické investície a nové pravidlá na zabránenie praniu špinavých peňazí. Tento celkový počet zahŕňa iniciatívy schválené na politickej úrovni, pri ktorých konečné formálne kroky v rámci legislatívneho procesu budú dokončené začiatkom roka 2018.

V decembri predsedovia troch inštitúcií preskúmali pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť, a dohodli sa na ďalších 31 prioritách, na ktorých treba užšie spolupracovať s cieľom riešiť veľké výzvy, ktoré stoja pred nami. Keďže do budúcich volieb do Európskeho parlamentu ostáva 18 mesiacov, toto účinné stanovenie priorít ukazuje, že EÚ dokáže dosahovať výsledky pre svojich občanov vždy, keď si to situácia vyžaduje, a tam, kde treba.

V priebehu roka začala Komisia formálne rokovania s Parlamentom a Radou o významnom legislatívnom návrhu s cieľom zosúladiť vyše 160 existujúcich právnych predpisov EÚ s Lisabonskou zmluvou. To zahŕňa staré právne predpisy, ktoré treba aktualizovať na zabezpečenie jednotnej implementácie v členských štátoch, a zároveň to zohľadňuje technický a vedecký pokrok.

Všetky tri inštitúcie okrem toho začali rokovať o kritériách, ktoré v prípade ich schválenia pomôžu ľahšie rozlišovať delegované a vykonávacie akty – dva druhy udelenia právomoci, ktoré ponúka Lisabonská zmluva. Spolu vytvorili medziinštitucionálny register delegovaných aktov, ktorý bol formálne sprístupnený 12. decembra. Bude poskytovať úplné informácie a transparentnosť o všetkých krokoch v životnom cykle delegovaného aktu.

Kontrola uplatňovania práva EÚ

S cieľom zaručiť, aby občania a podniky mohli plne využívať výhody, ktoré im vyplývajú z práva EÚ, je nevyhnutné, aby členské štáty transponovali smernice EÚ do svojich vnútroštátnych právnych predpisov v dohodnutých lehotách a aby správne uplatňovali právo EÚ.

Komisia prijala v júli výročnú správu o monitorovaní uplatňovania práva EÚ, v ktorej poukázala na hlavné trendy v roku 2016. Podľa správy došlo v porovnaní s predchádzajúcim rokom k celkovému zvýšeniu o 21 % otvorených prípadov porušenia povinnosti. Na konci roka 2017 bolo otvorených viac ako 1 500 prípadov nesplnenia povinnosti vedených proti 28 členským štátom oproti situácii na konci roka 2013, keď to bolo len 1 300 prípadov.

Komisia v súlade so svojím oznámením „Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva“, prijatým v decembri 2016, zintenzívnila svoje úsilie o uplatňovanie, vykonávanie a presadzovanie práva EÚ. Bude plne využívať najmä systém finančných sankcií v prípadoch, v ktorých členské štáty netransponovali smernicu do vnútroštátnych predpisov v dohodnutej lehote.

Možnosť občanov podieľať sa na tvorbe práva EÚ

V rámci programu lepšej právnej regulácie majú občania teraz viac možností, ako prispievať k tvorbe právnych predpisov EÚ. Vo februári 2017 bol spustený nový webový portál pre občanov a zainteresované strany, aby sa mohli zapojiť do cyklu tvorby politík. Pri nových iniciatívach sa od počiatočných nápadov uvedených v plánoch až po legislatívne návrhy získava spätná väzba, ktorá sa hneď uverejňuje online, čo zvyšuje transparentnosť. V priebehu roka zaregistroval portál v  rámci spätnej väzby takmer pol milióna návštev

Transparentnosť a zodpovednosť

Komitológia

Na zabezpečenie väčšej transparentnosti a zodpovednosti navrhla Európska komisia reformu komitologického systému, pomocou ktorého členské štáty EÚ kontrolujú, ako Komisia implementuje právo EÚ. Táto reforma ich donúti zaujať jasný postoj, a tým aj väčšiu politickú zodpovednosť, keď sa vyžaduje ich stanovisko k citlivým rozhodnutiam.

Spoločný register transparentnosti

V existujúcom registri transparentnosti sa uvádza viac ako 11 500 subjektov a vyše 7 000 z nich sa zaregistrovalo po tom, ako Komisia prijala v novembri 2014 nové pravidlá a urobila z registrácie povinnosť, bez ktorej si nemožno dohodnúť stretnutie s jej vrcholnými rozhodujúcimi činiteľmi.

V roku 2016 Komisia predložila návrh na vytvorenie spoločného registra transparentnosti, ktorý bude povinný pre Parlament, Komisiu a po prvýkrát aj Radu. Cieľom tohto návrhu je dosiahnuť v týchto troch inštitúciách spoľahlivý systém a vysoké štandardy transparentnosti. Parlament a Rada prijali svoje mandáty na rokovania v roku 2017 a rokovania sa začnú začiatkom roka 2018.

Nový kódex správania členov Komisie

Nový kódex správania, ktorým sa stanovia nové štandardy a posilnia etické pravidlá pre členov Európskej komisie, má nadobudnúť účinnosť vo februári 2018 po konzultačnom postupe Parlamentu.

Prístup k dokumentom

V septembri prijala Komisia správu o prístupe k dokumentom za rok 2016, z ktorej vyplýva, že občania a organizácie aktívne využívajú toto právo, ktoré je dôležitým nástrojom pri presadzovaní transparentnosti. Bolo doručených viac ako 6 000 prvých žiadostí o prístup k dokumentom. Požadované dokumenty boli úplne alebo čiastočne sprístupnené vo vyše 81 % prípadov.

Kontrola rozpočtu EÚ

Na základe kladného odporúčania Rady udelil Parlament v apríli 2017 konečný súhlas so spôsobom, akým Komisia v roku 2015 plnila rozpočet EÚ.

V júli Komisia predstavila svoj integrovaný balík finančného výkazníctva o rozpočte EÚ v roku 2016, v ktorom sú zhromaždené všetky dostupné informácie o príjmoch, výdavkoch, riadení a plnení rozpočtu EÚ. Z výkazov vyplynulo, že rozpočet EÚ priniesol výsledky, ktoré sú v súlade s prioritami Komisie, a bol riadne vykonaný. Európsky dvor audítorov v septembri už po desiatykrát vystavil v ročnej účtovnej závierke EÚ kladné hodnotenie a potvrdil, že poskytuje pravdivý a verný obraz účtovníctva EÚ. Dvor audítorov ďalej zistil menší počet chýb vo všetkých oblastiach výdavkov, ktoré boli zaznamenané v predchádzajúcich troch rokoch, a po prvýkrát vydal ku konečnej celkovej úrovni odhadovanej chybovosti výrok s výhradou (a nie záporný výrok). V približne polovici výdavkov EÚ nedosiahla miera chybovosti ani úroveň, ktorú by Dvor audítorov považoval za významnú. Na strane príjmov rozpočtu neboli zistené žiadne chyby.

Národné parlamenty

V júni boli uverejnené dve výročné správy: výročná správa za rok 2016 o subsidiarite a proporcionalite a výročná správa za rok 2016 o vzťahoch medzi Európskou komisiou a národnými parlamentmi.

Národné parlamenty predložili počas roku 2017 celkovo 576 stanovísk vrátane 53 odôvodnených stanovísk v rámci postupu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity, v ktorých tvrdili, že legislatívne akty predložené Komisiou neboli v súlade so zásadou subsidiarity. Komisia pokračovala v posilňovaní svojho politického dialógu s národnými parlamentmi. Konkrétne sa v priebehu roka komisári stretli s poslancami národných parlamentov 217-krát, a to buď počas návštev v členských štátoch, alebo keď poslanci navštívili Brusel. Členovia Komisie sa takisto zúčastnili na rôznych medziparlamentných zasadnutiach a iných podujatiach, na ktorých sa stretli s poslancami národných parlamentov.

Európska ombudsmanka

V roku 2017 vyšetrovania európskej ombudsmanky týkajúce sa údajného nesprávneho úradného postupu inštitúcií a orgánov Európskej únie zahŕňali horizontálne témy, ako napríklad kódex správania komisárov, etický výbor zasadajúci ad hoc, vymenovanie osobitných poradcov Komisie, transparentnosť a zloženie expertných skupín Komisie a vybavovanie sťažností na nesplnenie povinnosti v rámci projektu EU Pilot. Pozornosť sa venovala aj osobitným témam, ako sú otázky týkajúce sa výziev na predkladanie ponúk, zákazky, neskoré platby, individuálne personálne záležitosti a prístup k dokumentom.

Európska iniciatíva občanov

Komisia zaregistrovala počas roka osem nových iniciatív a uznala úspešný zber podpisov jednej iniciatívy. V septembri predložila v rámci balíka opatrení týkajúcich sa stavu Únie návrh na reformu európskej iniciatívy občanov s cieľom zlepšiť jej prístupnosť a užívateľskú ústretovosť. Zámerom tejto revízie je rozvinúť naplno potenciál iniciatívy občanov ako nástroja na podporu demokratickej diskusie a umožniť občanom prispievať do programu EÚ.

V nadväznosti na európsku iniciatívu občanov „Zákaz glyfozátu a ochrana ľudí a životného prostredia pred toxickými pesticídmi“ sa Komisia 12. decembra zaviazala predložiť v roku 2018 legislatívny návrh na ďalšie zvýšenie transparentnosti a kvality štúdií, ktoré Európsky úrad pre bezpečnosť potravín používa pri vedeckom hodnotení látok. V prípade žiadosti o zákaz glyfozátu EÚ konštatovala, že pre tento zákaz neexistujú žiadne vedecké ani právne dôvody.

Dialógy s občanmi

V priebehu celého roka 2017 Komisia ďalej spolupracovala s verejnosťou prostredníctvom dialógov s občanmi. Predseda Komisie, podpredsedovia a všetci komisári sa spolu s viacerými poslancami Európskeho parlamentu a politikmi z jednotlivých krajín zúčastnili v priebehu roka na 156 dialógoch. Okrem toho sa uskutočnilo ďalších 161 občianskych dialógov s vysokopostavenými úradníkmi z Komisie.

Medzi najvýznamnejšie udalosti patrili dialóg s predsedom Komisie Junckerom a slovinským predsedom vlády Mirom Cerarom v Ľubľane (Slovinsko) deň po prijatí Bielej knihy o budúcnosti Európy v marci, dialóg s prvým podpredsedom Komisie Timmermansom v Štokholme (Švédsko) pri príležitosti Dňa Európy v máji a dialóg s vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčkou Komisie Federicou Mogheriniovou a s predsedom maltskej vlády Josephom Muscatom v Ríme (Taliansko) v predvečer 60. výročia podpísania Rímskych zmlúv.

V septembri sa predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani spolu s komisárom Tiborom Navracsicsom zúčastnil na dialógu s občanmi v talianskom meste Norcia, zatiaľ čo komisárka Corina Crețu a predseda Európskeho výboru regiónov Karl-Heinz Lambertz boli prítomní na dialógu v Bukurešti (Rumunsko).

Počas roka sa uskutočnilo 317 dialógov s občanmi, ktoré poskytli občanom a činiteľom s rozhodovacími právomocami príležitosť k osobným rozhovorom. Osobitná priorita sa venovala diskusii o reakciách občanov na Bielu knihu o budúcnosti Európy a o otázkach, ktoré sú pre nich najdôležitejšie, vrátane sociálnej Európy, účasti mladých ľudí a obáv z toho, že demokraciu a jednotu v EÚ ohrozujú populisti. Dialógy sa uskutočnili v 160 mestách v 27 členských štátoch za účasti vyše 50 000 osôb a ďalších 193 000 osôb sledovalo deväť dialógov s občanmi pomocou služby Facebook Live.